Viac kina ani nemôže byť
Film Chudiatko je bezodný all-you-can-eat bufet, v ktorom sa to hemží otáznikmi
Mladá žena vo vysokom štádiu tehotenstva stojí na okraji mosta. Zúfalo hľadí do prúdu rieky. Skočí. Keď sa nájde jej bezvládne telo, zdá sa, že by bolo možné zachrániť aspoň nenarodené dieťa.
Alebo urobiť čosi šialenejšie. Mozog novorodenca preniesť do hlavy matky a v zázračnom chirurgickom akte ju opäť vzkriesiť. Bude to dvojnásobná záchrana. Spasí sa duša dieťaťa a zároveň ožije fyzická schránka mladej ženy.
Ale: čo za monštrum takto vlastne vznikne? Telesne dospelé nemluvňa, ktoré je samo sebe matkou? A prečo sa tak deje? Naozaj ide o záchranu? Či skôr o rozmarný medicínsky experiment s krutými následkami? Alebo hlavne o naplnenie mužskej sexuálnej fantázie?
Prejde len pár minút filmu Chudiatko (Poor Things) režiséra Yorgosa Lanthimosa a publikum dostane mentálnu nálož, z ktorej sa už nespamätá. Otázky budú v nasledujúcich vyše dvoch hodinách už len pribúdať a na každú bude viac možných odpovedí. Silné sústa sú pripravené aj pre oči a uši.
Viac kina sa vari ani nedá ponúknuť. Film Chudiatko s jedenástimi nomináciami na Oscara je bezodný all-you-can-eat bufet. Musíte sa pri ňom oblizovať. Alebo hrozí prejedenie?
FEMINIZMUS A ANARCHIZMUS
Zoberme si len doktora Godwina Baxtera (výborný Willem Dafoe), za ktorého vizážou šialeného vedca boli hodiny maskérskej práce. Je to on, ktorý sa nevídanou transplantáciou mozgu stáva „otcom“takto vzniknutej Belly Baxterovej (Emma Stone). Aj vo viktoriánskom Anglicku ide o unikátny, no zároveň morálne i legislatívne hraničný počin, ktorý musí ostať ukrytý v súkromí.
Nie náhodou sa krstné meno Godwina skracuje na God, veď máme do činenia s postavou takmer všemohúceho tvorcu nového človeka. On sám je pritom výsledkom experimentovania, ktoré na ňom činil jeho otec. A je tiež chodiacim príkladom toho, že nekonformné pokusy na človeku nemusia prinášať len pozitívne výsledky.
Že vám to celé pripomína Frankensteina? Čiže kľúčové dielo chirurgickej fantastiky od Mary Shelleyovej? Tak si povedzme, že autorkin otec sa priezviskom volal Godwin a bol jedným z prvých moderných hlásateľov anarchizmu. Shelleyovej mama Mary Wollstonecraftová zase už v 18. storočí bojovala za práva žien a bola pionierkou feministickej filozofie.
Už rozplietanie týchto neviditeľných nitiek nás vedie ku kľúčovej téme filmu Chudiatko. Je ženské ja výtvorom patriarchálneho útlaku a kontroly? Je žena objektom privlastnenia s nutne druhým miestom vo vzťahovom rebríčku? Je kombinácia infantilnej naivity, poddajnosti a telesných vnád naplnením mužských predstáv?
Ženská bytosť s prejavom dieťaťa je objektom túžby všetkých mužských postáv filmu. Má sa stať predmetom vedeckého skúmania, súcitnej opatery, zneužívania či sexuálneho vyžitia. Z týchto schém sa dá oslobodiť len anarchistickým povstaním a búraním zavedených noriem. Vitajte v príbehu Belly Baxterovej.
SEXUÁLNA REVOLÚCIA
Film je prístupný až pre plnoletých, čo súvisí hlavne s počtom posteľných scén a obrazov obnažených tiel. Je naozaj prekvapivé, koľko nahoty ešte donedávna veľmi puristické prostredie Hollywoodu ponúka. Mohlo by sa zdať, že intímne scény s Emmou Stone majú fungovať ako voyeuristický marketing. Ale keďže herečka bola zároveň spoluproducentkou filmu, tieto špekulácie odložme.
Faktom je, že sex tu zohráva kľúčovú rolu. Z naivnej obete mužských erotických hrátok sa postupne tvorí obraz suverénnej ženy, ktorá si pohlavný život organizuje podľa vlastnej rozkoše. A neobzerá sa po partnerských či spoločenských normách.
Bella sa stáva partizánkou sexu a svojho pôvodne dominantného zvodcu (skvelý Mark Ruffalo) tým privádza až do šialenstva. Najneskôr tu sa ukáže, kto je skutočné „chudiatko“.
Erotika a pohlavný styk vo vlastnej réžii tu zjavne funguje ako nástroj ženského osobnostného oslobodenia. Presvedčenému feministovi či feministke však pritom môže napadnúť, či sa tu ženskosť až prehnane neredukuje na libido. A či tu toho Freuda nie je až príliš veľa.
Azda aj preto sa Bellin záujem nakoniec preklopí od postele k spoločenským vzťahom. Dospievajúce dievča si začne všímať utrpenie, chudobu a majetkové rozdiely. Namiesto sexuálnej revolúcie nastúpi tá socialistická.
HUTNÝ OBRAZ, NOSNÝ ZVUK
Už z predchádzajúcich filmov Yorgosa Lanthimosa (napríklad Zabitie posvätného jeleňa, Homár či Favoritka) vieme, že to publiku nerobí ľahké a vždy rozhýbe duše i mozgové závity. Aj Chudiatko by isto poslúžilo na námety viacerých dizertačiek. Vo filme, ktorý je adaptáciou rovnomenného románu Alasdaira Graya z roku 1992, sa to hemží otáznikmi. A skoro všetky ostávajú pre diváka otvorené.
Komu by toho bolo na rozmýšľanie veľa, môže z kina odísť obslúžený hoci aj s vypnutou hlavou. Chudiatko je totiž vizuálna smršť. Farbami prekypujúce historické kulisy sa hrajú so steam-punkovou estetikou. Na oblohe sa vznášajú lietajúce dopravné prostriedky, koč poháňaný parou si vpredu nesie konské torzo. Všade čakajú detailne prepracované, priam barokové interiéry. Kamera sa prepína do úzkostného rybieho oka, čiernobiele videnie strieda ostrá farebnosť.
Už padlo slovo o skvelých hereckých výkonoch, no špeciálne treba, samozrejme, spomenúť Emmu Stone v hlavnej úlohe. Rozbalí tu celý herecký repertoár od motoriky, mimiky a orálneho prejavu dieťaťa až po extatické erotické zážitky. V postave Belly si herečka prešla všetkými vývinovými štádiami dieťaťa na ceste k zrelosti.
O hudbe ešte nebola reč? Režisér Lanthimos kontaktoval Jerskina Fendrixa (okruh skupiny Black Midi), keďže ho oslovil jeho alt-popový album Winterreise (2020). Ten mu na základe porozprávaného námetu, ešte predtým, než sa vôbec rozbehli kamery, dodal množstvo hudobného materiálu. Lanthimos si z neho následne vyberal a vkladal pasáže do scén hotového filmu.
Výsledkom je zvuková partitúra, ktorú od začiatku filmu nemožno prepočuť a stáva sa aj nosnou zložkou budovania surreálnej atmosféry.
VEĽKÉ MENU
Autor románovej predlohy filmu Alasdair Gray bol veľký hráč literárnej postmoderny. Aj jeho román Poor Things je leporelom textových zdrojov, úrovní a príbehov. Yorgos Lanthimos si z tejto knihy vybral neslýchanú story o dospelom dievčatku a sústredil sa na stále živú debatu o postavení žien a mužských projekciách.
Nedá sa tak vyhnúť paralele s veľmi úspešným filmom Barbie. No v Chudiatku sa vzťahy pohlaví neriešia v ružovom svete, ale skôr v delíriu podvedomia. Na každom kroku tu čakajú asociácie, citáty, odkazy, preludy a fantázie.
Keď nabehnú titulky, dostaví sa pocit, akoby ste dojedli veľké exotické menu. Bolo to výborné, ale nedokážete sa pohnúť. Aj vaša spoločnosť pri stole hľadí vyčerpane na prázdne taniere.
Pri káve sa rozbehne diskusia, ktorá postupne naberá obrátky. Všimnete si, že každý zo spolustolovníkov nadšene vyzdvihuje iné ingrediencie. Strávite spolu podnetné poobedie a pri odchode pošlete kolektívnu poklonu do šialenej kuchyne. Viete, že prídete opäť, a nabudúce si vychutnáte detaily.
Režisér Yorgos Lanthimos si z knižnej predlohy vybral story o dospelom dievčatku a sústredil sa na stále živú debatu o postavení žien a mužských projekciách.