Februárové víťazstvo slovenskej buržoázie
Neprajník by povedal, že všetko visí na šnúrke troch-štyroch hlasov a že nás spája hlavne strach z toho, aby nič nevyšlo najavo
Tak teda čo ďalej? Februárové víťazstvo je dokonané. S tým rozdielom, že tentoraz nezvíťazil tzv. pracujúci ľud ako v roku 1948, ale my, nová slovenská buržoázia, zaštítená naším politickým predvojom, ktorý už viac ako dvadsať rokov úspešne predstiera, že je sociálna demokracia. Výhodou nášho februárového víťazstva je, že väčšinový ľud, respektíve tá jeho časť, ktorá nám oddane a s láskou odovzdáva svoje volebné hlasy bez ohľadu na zdravý rozum, počasie a storočie, nič nepochopil. A ak vôbec niečo pochopí, tak až o štyridsať rokov. To je už historicky odskúšané. Ale vtedy už budeme všetci dávno a bezpečne za vodou, aj s deťmi našich detných detí. Náš ľud netuší, že už žiadne znárodňovanie podnikov, prevádzok, firiem, obchodov, investičných fondov nebude, že už to nikdy nebude ako za starých čias, lebo to nechceme a nedovolíme hlavne my, teda majitelia týchto podnikov, majitelia kľúčov, jeho poslanci a jeho vláda, nová slovenská buržoázia. Navyše babky demokratky už síce vymreli, ale našou legitímnou oporou sú ich spoľahliví potomkovia novej generácie s volebným právom, ktorí socík zažili len v jeho úpadkovej fáze a niektorí vôbec nikdy, ale z neznámych dôvodov o to vrúcnejšie o ňom snívajú. Prečo im brať tieto sny?
Druhou výhodou nášho februárového víťazstva je, že sa nemusíme obťažovať s logikou. Prosím vás, v dobe, keď Facebook vyhráva voľby, idete na nás s nejakou logikou? Že sme včera kládli kvety na Dubčekov hrob a dnes vyvolávame z hrobu Husáka, ktorý je hlavným vinníkom Dubčekovej degradácie a jeho mnohoročnej spoločenskej, politickej a ľudskej perzekúcie? A čo má byť? Včera bolo včera, dnes je dnes. Že sme včera volali do boja proti LGBT a dnes podporujeme LGBT za prezidenta? No a čo? Čo bolo, bolo, terazky som majorom… Náš volebný ľud je múdry a pochopí, že všetko je relatívne. Zem je plochá i guľatá zároveň. Rusko sa len bráni. Covid je výmysel. V Kyjive nie je vojna.
Treťou výhodou nášho februárového víťazstva je, že sme odteraz nevídane zjednotení a pevní ako skala. Dokazuje to naše hlasovanie. Neprajník by povedal, že všetko visí na šnúrke troch-štyroch hlasov a že nás spája hlavne strach z toho, aby nič nevyšlo najavo. Strach z toho, že sa celý svet dozvie, ako sme zbohatli, čo sme rozkradli, pokútne sprivatizovali, čo sme zmanipulovali, koho ozbíjali, koho očiernili. Strach z toho, že prídeme o Maldivy, Mercedesy, vily pod Slavínom, o veľkorozmerné byty za facku, o off-shore účty, letné domy na Floride, o Ferrari v Dubaji, o bakalára zo Sládkovičova… Lebo vraj to je v našom živote zo všetkého najdôležitejšie, že vraj len kvôli tomu sme my, inžinieri z Váhostavu, zväzáci z Hrušovian, sústružníci z Kovosmaltu, futbalisti z VSS Košice, závozníci z Blatnice a ďalší nám podobní vliezli do
Samozrejme, v druhej fáze našej februárovej revolúcie si musíme upevniť moc v represívnom aparáte. To je historická skúsenosť a taká je, ako sa hovorí, nevyhnutná dialektika dejín.
politiky. Nie je to pravda, je to zákerný útok na naše predsedníctvo a vo svetle nášho historického februárového víťazstva sa nebudeme ani obťažovať s vyvracaním tejto lži.
Takže sa vrátime na začiatok: čo teda ďalej? Samozrejme, v druhej fáze našej februárovej revolúcie si musíme upevniť moc v represívnom aparáte. To je historická skúsenosť a taká je, ako sa hovorí, nevyhnutná dialektika dejín. Na to už chystáme Tibora Gašpara. Pretlačíme ho za šéfa SIS. Veď kto iný je lepšou zárukou, že sa tajní zase vrátia k tomu, čo vedia najlepšie a čo robili už od čias otca zakladateľa Felixa Edmundoviča, od čeky a NKVD, cez KGB a ŠTB až po FSB: k ochraňovaniu víťazov. A víťazi sme, chcete či nechcete, my, bohatí ľudia, nová slovenská buržoázia. Tiborovi potom, samozrejme, upravíme rozpočet, nech má za čo verbovať a čo ponúkať. Učitelia ako vždy počkajú.
Samozrejme, druhá fáza nášho februárového víťazstva sa týka aj ministerstva vnútra. Aj to je historická skúsenosť. Takí velikáni ako Šaňo Mach, Nosek, Kopřiva, Barák, Bacílek, Štrougal či Obzina, tí by o tom vedeli rozprávať. S príjemným prekvapením zisťujeme, že súčasný minister vnútra sa ukazuje skutočne ako človek na výške. Je to spoľahlivý káder, snaživý, ochotný, iniciatívny, pracovitý, schopný, ten ešte dokáže veľké veci. Má jasný nábeh zaradiť sa do panteónu medzi horeuvedených velikánov. Samozrejme, aj tomu upravíme rozpočet, aby mal čo rozdávať. Dôchodcovia už dostali. Síce omrvinky, ale im to stačí.
A bude radostne a veselo. Piesok sa bude liať, eurofondy sypať, Ukrajincom predáme, čo budú chcieť, a od Američanov nakúpime, čo nám ponúknu, aj bez zľavy. Veď sú naši spojenci. Veď sme v NATO. Brat za brata. A biznis je biznis. Aj o kultúru je postarané. Blondína s Michelkom síce nie sú formáty ako Nejedlý a Nezval, ale pri troche snahy… Výboh sa vráti z vyhnanstva a na hraniciach ho privítame s chlebom a so soľou.
A Hambálka zvolíme za kráľa majálesu.