Tradiční Sedliaci šokovaní kapitalizmom
Jeden z najpútavejších poľských eposov 20. storočia ožíva v novej filmovej adaptácii.
Meno Władysław Reymont ste možno zachytili pred piatimi rokmi, keď jeho krajanka Olga Tokarczuková získala Nobelovu cenu za literatúru. Spomínalo sa, že poľský klasik modernizmu bol ocenený už roku 1924 najmä za vrcholný román Sedliaci, známy aj z viacerých slovenských vydaní, naposledy v kvalitne pripravenej edícii v Tatrane.
Aj on preslávil prvotriedne poľské písanie vo svete podobne ako historický realista Sienkiewicz, scifista Lem či poetka Szymborska.
Teraz sa Sedliaci dočkali tretieho filmového spracovania; po dvoch tradičných pribudlo inovatívne, ktoré kombinuje klasické herectvo s rotoskopiou, ručnou animáciou na plátno. Deväťdesiat animátorov zo štyroch štátov prekresľovalo po jednom všetky filmové rámčeky s hranou stopážou. Jeden z najpútavejších poľských eposov dvadsiateho storočia intenzívne oslovuje dodnes.
MIKROKOZMOS POĽSKEJ DEDINY
Reymont písal predlohu v rokoch 1901 až 1908 a vydával ju na pokračovanie. Na skoro tisíc stranách čitateľa vtiahne hlboko do prirodzeného kolobehu mikrokozmu poľskej dediny Lipce, v ktorej býval a dôverne ju poznal. Komunita žije oddávna spätá s okolitou prírodou, no len čo sa ocitne na prahu moderny, všetko sa mení.
Ucelený a sugestívny obraz spoločnosti na vidieku autor poňal ako tetralógiu s časťami pomenovanými podľa ročných období. Toho sa drží aj film, i keď, pochopiteľne, mnohé motívy spracúva skratkovito, hutnejšie.
Reymont (1867 – 1925) v dialógoch hojne využil nárečie roľníkov z lodžského vojvodstva, pretože v regióne dlho pôsobil ako železničiar. Dej sa odohráva koncom devätnásteho storočia, viaceré okolnosti však naznačujú príchod dvadsiateho a s ním epochálne premeny. Kompozícia románu sa vyznačuje prísnou jednoduchosťou, ale dodnes pôsobí funkčne a efektne, z čoho profituje aj vydarená adaptácia.
Odľahlý svet obce dlhodobo zostával nemenný, fungoval takpovediac mimo histórie v rytme opakovania poľnohospodárskych cyklov, náboženských rituálov a folklórnych zvykov. Lenže večný návrat dostal trhliny hlavne z dvoch príčin: začiatok konca patriarchátu a nástup kapitalizmu. Novátorský rozprávač Bohato rozvetvený dej románu sa vo filme zužuje na priam antickú drámu dvoch rodín. Príbeh má výrazných individuálnych hrdinov – ako najbohatší sedliak Boryna, vdovec, ktorý si vezme chudobnú a krásnu Jagnu. Mladá žena otvorene a slobodne prežíva svoju sexualitu, nadväzuje vzťahy s viacerými mužmi, lenže najviac ju priťahuje práve manželov syn, už ženatý Antek, otec dvoch detí. Prepukne škandál, ktorý do konfliktu postupne zapojí výrazného kolektívneho hrdinu – sedliakov.
Navyše, v neďalekom lese sa rozpúta majetkový spor o právo na ťažbu dreva, ktorý prerastie do násilnej vzbury roľníkov proti pánom. Revolúcia je na spadnutie. Rodiny posadnuté chamtivosťou neváhajú páchať najťažšie zločiny, zrádzať najbližších, klamať a brutálne trestať každú nekonvenčnosť. Chudoba cti tratí. Vzrušujúca dráma prepletených osudov šokuje extrémnymi medziľudskými vzťahmi a očarúva priam mystickými etnografickými scénami.
Reymont vychádzal z realistickej rozprávačskej tradície, ale využil aj novátorský naturalizmus vo viacerých erotických scénach, symbolizmus pri opisoch nadčasových rituálov či prvky impresionizmu pri sugestívnom zobrazovaní prírody. Kniha patrí k literárnym vrcholom dôležitého hnutia Mladé Poľsko, ktoré sa prejavilo najmä vo vizuálnom umení.
Národ obratý o nezávislosť tvorivo zápasil medzi európskym smerovaním a vlasteneckým bojom za sebaurčenie medzi imperiálnymi veľmocami. Stredobodom hľadania nového umeleckého smerovania sa stal vidiek, ktorý jednak inšpiroval, ale mal národnú myšlienku aj viesť a stelesňovať. Výsledkom boli viaceré avantgardné postupy a originálne kreatívne výsledky, ktoré dodnes patria k významným súčastiam poľskej identity, ale aj k zdrojom svetonázorových sporov medzi pokrokom a tradíciou, medzi západom a východom. Ako hovorí príslovie: dvaja Poliaci, tri názory.
CESTA K PRERAZENIU
Reymont pochádzal z chudobnej šľachtickej rodiny, vyštudoval krajčírstvo, ale pracoval ako vrátnik na železničnej stanici a ako herec. V roku 1894 odišiel do Londýna na stretnutie Teozofickej spoločnosti a odvtedy sa datuje jeho celoživotný záujem o špiritizmus a okultné náuky.
Gotický román Vampír do slovenčiny pred vyše desaťročím preložil Tomáš Horváth. Poľský emigrant Zenon v knihe spozná záhadnú Daisy, ktorú neustále sprevádza čierny panter. Pod vplyvom jej hypnózy zažíva halucinačné stavy, parapsychologické fenomény aj satanistické čierne omše v kulisách viktoriánskeho veľkomesta.
Klasikou sa stal jeho cestopis o kresťanskej púti do Częstochowej. Spisovateľskému povolaniu veľa obetoval. „Noci som trávil v miestnosti, kde bola taká zima, že som písal zabalený v kožuchu s kalamárom pod lampou, aby mi nezamrzol atrament.“
Literárne prerazil až v roku 1899 sociálnym románom Zasľúbená zem o nerovnosti a chudobe robotníkov v priemyselnej Lodži. Knihu v kulisách industriálneho mesta úspešne sfilmoval Andrzej Wajda. V roku 1900 sa Reymont ťažko zranil pri železničnej nehode a po zotavení žil z invalidného dôchodku. Priezvisko Rejment si zmenil pre obavy z ruskej cárskej cenzúry a zrejme sa chcel aj dištancovať od slovesa „rejmentować“– nadávať.
Obraz tradičnej rodiny Nástup kapitalizmu do Poľska a jeho dôsledky pre dedinu i mesto sa stali jeho hlavnou literárnou témou. Pozorne si všímal, ako sa zvýšila sloboda voľby jednotlivca, ako sa mení jeho úloha v spoločnosti. Nie cirkev ani obec, ale jednotlivec stále viac zodpovedal za naplnenie svojich sociálnych, politických či náboženských úloh.
Už Max Weber preskúmal, ako sa sex, jeden z najsilnejších iracionálnych faktorov v živote, stal v modernom svete aj jednou z hrozieb pre racionálne sledovanie ekonomických záujmov človeka. S hospodárstvom súviseli aj dobové antisemitské stereotypy.
Vo filme zostala iba archetypálna stredoeurópska postava židovského krčmára, v románe pretrváva napätie medzi viacerými príslušníkmi znepriatelených komunít. Odmietnutie tradičných rol sebavedomou slobodnou ženou vtedy na vidieku nevyhnutne viedlo ku katastrofe. Tradičná rodina nikdy nevyzerala v moderne tak desivo a omamne. Pozrite si film a potom si v antikvariáte za pár eur zožeňte hrubý román. Sedliaci sú späť.
Tradičná rodina nikdy nevyzerala v moderne tak desivo a omamne. Pozrite si film a potom si v antikvariáte za pár eur zožeňte hrubý román.