Prezidentka: Nechajme to na Ústavný súd
Sprievodca komplikovaným právnym sporom: prezidentka nevyužila veto a obracia sa pri novele Trestného zákona na Ústavný súd
Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu Trestného zákona, hoci s ňou nesúhlasí a opakovane upozorňovala na jej negatívne následky. Zároveň však využila svoje právo a začiatkom týždňa podá na Ústavný súd návrh na vyslovenie nesúladu návrhu zákona s ústavou.
Prezidentka odmietla náznaky Roberta Fica, že by „intenzívne komunikovala“s ústavným súdom. Premiér podľa nej cez otázku spochybnil integritu ústavných sudcov a dá sa to podľa nej nazvať aj útokom na demokraciu.
Zuzana Čaputová v piatok odkázala aj na heslo Petra Pellegriniho v prezidentskej kampani: „Veľa a dlhodobo sa volá po pokoji v našom štáte. Volám po pokoji, ale po pokoji založenom na spravodlivosti. Iba taký pokoj totiž stojí na rovnováhe a pevných základoch.“
Na ťahu sú teraz ústavní sudcovia. Čo sa teraz bude diať a ako rýchlo dokážu rozhodnúť? Bude to stačiť, aby novela nenadobudla účinnosť? Stačí totiž len minúta jej účinnosti a bude to znamenať premlčanie mnohých skutkov. Nejde len o obvinenia ľudí blízkych Smeru, ako je Miroslav Výboh či Norbert Bödör. Ale aj o vraždy či znásilnenia, napríklad aj o premlčanie vraždy Daniela Tupého.
Prečo sa prezidentka rozhodla nevyužiť veto a dáva hneď podanie na Ústavný súd?
Zúžila tak predsedovi vlády Robertovi Ficovi, ktorý novelu pretláča, priestor na taktizovanie a sudcom, naopak, dáva viac času na rozhodovanie. Premiér teraz teoreticky ešte môže cez ministerstvo spravodlivosti zdržiavať publikovanie novely v zbierke zákonov, to by však bolo veľmi nápadné a nezvyčajné, keďže v minulosti stačili hodiny na to, kým sa novela objavila v zbierke zákonov. Ak by prezidentka novelu vetovala, Fico by sa opäť stal jedným z hlavných aktérov diania, pretože by mohol rozhodovať, kedy by koalícia veto v parlamente prelamovala. Termín by mohol naťahovať čo najbližšie k účinnosti 15. marca, čím by zmenšoval časový priestor na rozhodovanie Ústavného súdu. Ten totiž zvyčajne posudzuje napadnutú novelu v momente, keď už je publikovaná v zbierke zákonov, a kým nie je prelomené veto, novela v zbierke publikovaná byť nesmie. Z vyhlásenia prezidentky je zrejmé, že riziko svojho veta si uvedomovala. „Chcem pripomenúť, že ak by som zákon vetovala, vládna koalícia môže rozhodnúť o mojom vete kľudne aj deň pred účinnosťou zákona a neostal by žiaden priestor na posúdenie Ústavným súdom,“povedala Čaputová s tým, že z doterajšej diskusie si nemyslí, že by sa parlament jej pripomienkami vôbec zaoberal. Zároveň by Smer mohol pri prelamovaní veta v parlamente ešte zmeniť aj účinnosť novely z 15. marca na deň vyjdenia v zbierke zákonov, čo by bola opäť komplikácia pre Ústavný súd.
Čo konkrétne prezidentke na novele prekáža?
V prvom rade je to procesný postup. Prezidentka opakovane pripomínala, že koalícia presadila novelu v skrátenom legislatívnom konaní, hoci na to neexistuje zákonný dôvod. S takýmto spôsobom schválenia novely súvisí aj kvalita samotných zmien, ktorých následky sa len postupne ukazujú. Ústavný súd však upozorní prezidentka aj na konkrétne nedostatky. Najintenzívnejšie vníma zásah do práv poškodených, keďže novela spôsobí premlčanie mnohých skutkov.
Kedy doručí prezidentka svoj návrh do Košíc?
Návrh ešte neposlala a čaká, kým po jej podpise bude novela zverejnená v zbierke zákonov. Nebude však čakať dlho. Avizuje, že začiatkom týždňa návrh posiela na Ústavný súd. Chce, aby sa ústavní sudcovia začali novelou zaoberať čo najskôr. Vysvetlila, že z doterajšej rozhodovacej praxe súdu nič nebráni takémuto postupu.
Ako postupuje Ústavný súd po podaní návrhu na začatie konanie?
Či už návrh príde na Ústavný súd v Košiciach poštou, kuriérom, alebo elektronicky, musia ho najprv zaevidovať. Všetky zaevidované návrhy sa prideľujú sudcom spravodajcom pomocou elektronickej podateľne, teda náhodným výberom. Sudcom spravodajcom sa stáva vždy jeden z trinástich ústavných sudcov. Jeho úlohou je pripraviť návrh na rozhodnutie a na záver celého procesu napísať rozhodnutie. Aj od rýchlosti jeho konania závisí, ako rozhodne Ústavný súd ako celok.
Stačí si spomenúť na posudzovanie zákona, ktorý štátu umožňoval stavať diaľnice aj na pozemkoch, ktoré nevlastnil. Prvá vláda Roberta Fica (2006 – 2010) tento zákon presadila v decembri 2007, a hoci ho opozícia do mesiaca napadla na Ústavnom súde, sudca spravodajca predložil návrh na prvotné posúdenie pléna po takmer dvoch rokoch. Bol to vtedajší podpredseda súdu Milan Ľalík. Účinnosť sporného zákona nepozastavil, len rozhodol o prijatí opozičného návrhu na ďalšie konanie. V januári 2011 napokon súd rozhodol, že zákon je protiústavný. Pre vlastníkov pozemkov, na ktorých sa medzičasom začalo stavať, to už bolo irelevantné rozhodnutie.
Úlohou sudcu spravodajcu je pripraviť aj návrh rozhodnutia Ústavného súdu. Pre ostatných to však nie je zaväzujúce a ktokoľvek z pléna môže prísť s protinávrhom.
Ústavný súd rozhodne, či sa podaním vôbec bude zaoberať. Ide o rozhodnutie o prijatí návrhu na ďalšie konanie. Sudcovia zároveň posudzujú, či treba pozastaviť účinnosť napadnutého zákona. Ak súd účinnosť pozastaví, neznamená to, že napadnutá norma je v rozpore s ústavou.
Je pre Ústavný súd prekážkou, že novela ešte nevyšla v zbierke zákonov?
Sporná otázka. Kým novela nie je publikovaná v zbierke, bude len návrhom zákona a nie zákonom. To môže byť pre Ústavný súd prekážkou, aby o nej rozhodol. Zhoduje sa na tom väčšina ústavných právnikov.
Dianie okolo novely však začína byť neštandardné a nejde len o skrátené legislatívne konanie s obmedzenou rozpravou v parlamente. Aj následné zdržiavanie podpisu novely u premiéra Roberta Fica spôsobilo, že prezidentke Zuzane Čaputovej doručili novelu na podpis z parlamentu až na šiesty deň po jej schválení. Vo svojom vyhlásení na to niekoľkokrát upozornila.
A v tejto súvislosti sa začínajú ozývať ústavní právnici, že na výnimočnú situáciu môže reagovať Ústavný súd výnimočným rozhodnutím, a teda pozastaviť účinnosť novely, ktorá nebude publikovaná v zbierke zákonov.
Ako rýchlo zvyknú zverejňovať rozhodnutia Ústavného súdu v zbierke zákonov?
Môže to trvať dni aj týždne, hoci predseda súdu Ivan Fiačan odovzdáva písomné vyhotovenia bez meškania. Ako upozornil aj ústavný právnik Radoslav Procházka, práve oneskorenie spôsobené publikovaním rozhodnutí v zbierke môže spôsobiť, že novela nadobudne účinnosť, hoci aj ústavní sudcovia rozhodnú o jej pozastavení. Z praxe publikovania rozhodnutí Ústavného súdu v zbierke je zrejmé, že ak sa vyhlásia v priebehu pár dní, je to skôr výnimka ako pravidlo.
Najväčší potenciálny „tromf“vládnej koalície je to, že má v rukách aj publikovanie v zbierke zákonov, čo je agenda ministerstva spravodlivosti. Zákon o tvorbe právnych predpisov a zbierke listín hovorí, že novely by mali byť vyhlásené do 15 dní od požiadania. Obvykle sa to udeje za kratší čas. Ak by u ministra spravodlivosti Borisa Suska nesplnili 15dňovú lehotu, žiadne sankcie za to nehrozia.
Veľa a dlhodobo sa volá po pokoji v našom štáte. Volám po pokoji, ale po pokoji založenom na spravodlivosti. Iba taký pokoj totiž stojí na rovnováhe a pevných základoch. A v tejto situácii nám ho môže pomôcť dosiahnuť iba Ústavný súd.
Stihne Ústavný súd rozhodnúť o novele do 15. marca?
Z histórie tohto súdu vieme, že v niektorých prípadoch dokáže reagovať expresne, inokedy si dáva načas. Rýchlosť rozhodnutia sa nedá zovšeobecňovať. Zohľadňuje sa predovšetkým, o čo ide, a z toho vyplýva časová naliehavosť a právna zložitosť veci, odpovedá Ústavný súd.
Dôležitý faktor je aj kvalita posudzovaného návrhu, oboznámenie sa sudcov s problematikou. Tu už ide o subjektívnej
Zuzana Čaputová prezidentka
ší rozmer, keď rozhoduje aj to, či sú ústavní sudcovia aktívni a sledujú dianie – v tomto prípade okolnosti, ako novelu schválila vláda a čo sa dialo v parlamente.
Pri spomínanom zákone o vyvlastňovaní pri výstavbe diaľnic rozhodovanie o pozastavení účinnosti a prijatí návrhu opozičných poslancov trvalo dva roky. No existuje aj príklad promptného rozhodovania. V lete 2021 sa na súd obrátili v tom čase opoziční poslanci Smeru a Hlasu a 7. júla napadli vyhlášku úradu verejného zdravotníctva. Bolo to teda v čase pandémie a vyhláška upravovala podmienky karantény po návrate na Slovensko zo zahraničia. Ústavní sudcovia o návrhu opozície rozhodli po šiestich dňoch a 13. júla účinnosť vyhlášky pozastavili.
Dokázali rýchlo zareagovať, hoci boli prázdniny a čas dovoleniek, keď nezvykne plénum pravidelne zasadať. Zaujímavé je aj to, že plénum rozhodlo v utorok, hoci bežne zasadá v stredu. Je na rozhodnutí predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana a pléna, kedy bude zasadať a pojednávať.
Aj bývalý ústavný sudca a neskôr sudca Súdneho dvora v Luxemburgu Daniel Šváby hovorí, že rozhodnúť sa dá rýchlo, a to bez ohrozenia kvality rozhodovania. „Len treba mať na to dobrú vôľu a zbaviť sa sudcovskej pohodlnosti a stereotypov,“dodal.
Kedy začne nález Ústavného súdu platiť?
Rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely musí vyjsť v zbierke zákonov. Teoreticky je možné, že by na ministerstve spravodlivosti, ktoré vedie nominant Smeru Boris Susko, publikovanie uznesenia súdu zdržiavali.
Čo by sa stalo v prípade, že rozhodnutie súdu by vyšlo v zbierke až po 15. marci?
Detaily o možnostiach Ústavného súdu vyhnúť sa obštrukciám koalície vysvetľoval už aj poradca prezidentky Marián Giba v rozhovore pre Denník N – povedal, že ústavní sudcovia
Zoči-voči obštrukcii by Ústavný súd mohol naformulovať svoje rozhodnutie tak, že bude málo záležať na tom, kedy to vyjde v zbierke.
sa nemusia nechať vyradiť z hry. „Pokiaľ Ústavný súd vidí, že je tu nejaká snaha znemožniť štandardné postupy, má dostatok možností, aj takých, ktoré bežne nepoužíva, ale vzhľadom na výnimočnosť situácie by ich použiť mohol.”
„Zoči-voči obštrukcii si viem predstaviť, že by Ústavný súd mohol naformulovať svoje rozhodnutie tak, že bude málo záležať na tom, kedy to vyjde v zbierke,” vysvetľoval Giba s tým, že ústavní sudcovia môžu pri svojom rozhodnutí naformulovať, odkedy bude ich rozhodnutie účinné.
O akých politicky citlivých záležitostiach rozhodoval Ústavný súd v minulosti?
V uplynulých rokoch bolo jednou z najcitlivejších záležitostí nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Od júna 2011 bol riadne zvoleným kandidátom v hlasovaní v Národnej rade, no prezident Ivan Gašparovič ho odmietal vymenovať. Keď nekonal až do jesene, Čentéš podal ústavnú sťažnosť a poslanci žiadali Ústavný súd o výklad ústavy. Dočkali sa v októbri 2012, keď Ústavný súd skonštatoval, že prezident má právo nevymenovať zvoleného kandidáta, no musí mať na to mimoriadne závažný dôvod. Čentéš sa napokon generálnym prokurátorom nestal. Ústavný súd v roku 2013 rozhodol, že Gašparovič konal svojvoľne a porušil Čentéšove práva. Predseda Smeru Fico po rozhodnutí súdu vravel: „Rešpektujem ho, ale neverím, že sme my urobili chybu”. V úrade ostal kandidát zvolený Smerom Jaromír Čižnár. Smer teda dosiahol svoje a ústavní sudcovia mu v tom pomohli.
Aj ďalšie rozhodnutia, ktoré rezonovali vo verejnosti, sa týkajú Fica. O protiústavnosti zákona, ktorý počas jeho prvej vlády (2006 – 2010) umožnil stavať diaľnice na riadne nevyvlastnených pozemkoch, trvalo súdu rozhodnúť štyri roky. Opozícia už pri schvaľovaní zákona hovorila, že tento zákon na Ústavnom súde neobstojí.
Po vyše dvoch rokoch od podania dal v januári 2011 opozícii za pravdu Ústavný súd aj v prípade zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní, tiež z čias prvej Ficovej vlády. Úprava sa pri schvaľovaní nepozdávala ani Európskej komisii, Ficov Smer ju vtedy pretlačil napriek kritike Bruselu.
Citlivou témou bola pred zhruba dvadsiatimi rokmi aj novela interrupčného zákona. Ústavní sudcovia mali posúdiť, či vykonávanie interrupcií do 12. týždňa tehotenstva je v súlade s ústavou. Rozhodnutie prišlo po šiestich rokoch – Ústavný súd ponechal ženám právo rozhodnúť sa pre potrat.
V kontexte napadnutej novely Trestného zákona môže byť dôležité aj rozhodnutie ústavných sudcov z decembra 2022, keď označili za protiústavnú časť „Matovičovho balíčka“. Poslanci ho schválili v máji 2022, pričom celé prerokovanie zákona trvalo len šesť dní. Balíček pritom prinášal veľké a dlhodobé zmeny do systému sociálnej podpory rodín. Prezidentka Zuzana Čaputová návrh balíčka v častiach, ktoré mali platiť až od januára nasledujúceho roka, napadla. Kritizovala rýchlosť, akou poslanci zmeny prijali. Napokon im to vytkol aj Ústavný súd. Plénum v decembri 2022 rozhodlo, že narýchlo prijaté opatrenia nie sú „jednorazovou adresnou pomocou, ale ide o systémové riešenia situácie rodín s deťmi“. A aj preto súd skonštatoval, že toto schvaľovanie v zrýchlenom konaní bolo v rozpore s ústavou.
Dá sa povedať, nakoľko je reálne, že Ústavný súd pozastaví účinnosť novely Trestného zákona?
Z rozhodovacej praxe vyplýva, že pozastavenie účinnosti je skôr mimoriadna udalosť. Vo viacerých uzneseniach o pozastavení účinnosti sudcovia napísali, že ide o vážny zásah, ku ktorému pristupujú len v dostatočne odôvodnených prípadoch a výnimočne. Ide totiž o mimoriadny zásah do kompetencie normotvorcu. Účinnosť pozastavia, ak ďalšie uplatňovanie zákona alebo jeho časti môže ohroziť základné práva a slobody, hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
Aké je rozloženie Ústavnom súde? síl na
Na rozdiel od parlamentu sa o pomere síl na Ústavnom súde nedá hovoriť jednoznačne. Ústavných sudcov najprv vyberajú v Národnej rade a potom ešte robí finálny výber prezident či prezidentka. Po tomto výberovom procese však už musí byť sudca nezávislý a pri svojom rozhodovaní sa musí držať striktne paragrafov a nie toho, ku ktorej politickej strane inklinuje alebo vďaka čím hlasom sa na Ústavný súd dostal.
Aké názory prevažujú, sa teoreticky dá usúdiť z rozhodovacej praxe súdu. Tá je však v súčasnosti veľmi rôznorodá a nedá sa porovnávať s obdobím, keď počas vládnutia Smeru predsedala súdu Ivetta Macejková. Odborníci vtedy hovorili, že Ústavný súd je naklonený vládnej moci. Práve vtedy štyri roky trvalo, kým v Košiciach rozhodli, že Ficov zákon o stavaní diaľnic na riadne nevyvlastnených pozemkoch je protiústavný, a Macejková dala k rozhodnutiu odlišné stanovisko.
O súčasných pomeroch na súde môže niečo napovedať ostro sledované rozhodovanie o referende o predčasných voľbách, ktoré presadzoval najmä Smer. V roku 2021 súd rozhodol, že referendová otázka je protiústavná. Odlišné stanoviská k tomu vydali sudcovia Miroslav Duriš a Peter Straka a sudkyňa Jana Laššáková (exposlankyňa Smeru). Keď Smer nanovo vyzbieral podpisy za referendum, vlani v januári sa konalo, no iba s jednou otázkou, lebo druhá o konci vlády Eduarda Hegera bola podľa Ústavného súdu v rozpore s ústavou. V tomto prípade vydal odlišné stanovisko jediný sudca Straka.
Marián Giba poradca prezidentky