Súkromná či štátna? Ako vybrať dobrú školu
V podrobnom prehľade radíme, ako deťom vybrať základnú školu, ktorá im zabezpečí dobré vzdelanie
Vtýchto mesiacoch si rodičia vyberajú, na akú základnú školu pošlú svoje dieťa. Keďže zápisy bývajú zvyčajne v apríli, prvé mesiace roka trávia rodičia budúcich prvákov prezeraním webov škôl, návštevami dní otvorených dverí a debatami s inými rodičmi.
Riaditelia a odborníci radia, ako sa vôbec zamýšľať nad tým, čo sú kritériá dobrého vzdelania pre konkrétne dieťa a ako vlastne dobrú školu spoznať.
1. PREČO SI ŠKOLU NIEKEDY RADŠEJ NEVYBERAŤ
Každý rodič chce pre dieťa to najlepšie vzdelanie, preto sa mnohí nechcú uspokojiť so spádovou školou. Ale nie je to samozrejmosť – mnohé krajiny rodičom nedovoľujú vybrať si základnú školu. „Deti sa teda v týchto krajinách vzdelávajú v mieste bydliska so svojimi vrstovníkmi, ktorých poznajú zo susedstva, z materskej školy, čím vzniká väzba na bydlisko a okolitú komunitu,“hovorí hlavná štátna školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská. Je preto ideálne, ak rodič školu vôbec nevyberá a dieťa pošle do tej najbližšej. Má to niekoľko výhod, okrem iného to môže ušetriť rodičom aj deťom veľa stresu. Aj podľa hlavnej inšpektorky sa môže stať, že prehnané hľadanie školy môže byť „niekedy až stresujúcim zážitkom pre dieťa, pokiaľ nebude prijaté na ‚vysnívanú‘ základnú školu“.
Aké výhody má spádová škola?
Je dôležité, aby nevznikali segregované školy.
Nad výberom školy premýšľajú najmä rodičia zo strednej a z vyššej vrstvy, ktorí pre svoje deti zvolia súkromné výberové školy. Nepriamo tak prispievajú k vzniku segregovaných škôl, na ktorých sú buď iba deti z lepších rodín, alebo iba deti z menej ekonomicky zabezpečených rodín.
Základná škola je pre malé deti predovšetkým miesto na socializáciu. Mala by byť preto miestom, kde sa dieťa stretne so všetkými vrstvami – chudobnejšími deťmi, štvorkármi, deťmi iných národností či náboženstiev. „Inak dieťa ťažšie buduje porozumenie, kontakty, vzťahy naprieč sociálnymi vrstvami,“hovorí analytik Michal Rehúš. Nebudú rozumieť tomu, prečo niektorí ľudia konajú tak, ako konajú, prečo sú v danej situácii, nebudujú si empatiu.
Deti z lepších škôl majú vyššiu pravdepodobnosť dostať sa aj do vyšších riadiacich pozícií – riadia štát či inštitúcie. „Bez porozumenia rôznych vrstiev ľudí v spoločnosti hrozí, že nebudú prijímať rozhodnutia v záujme všetkých,“vysvetľuje analytik.
Je problém, keď sú všetci jednotkári.
Odborníci upozorňujú aj na veľký tlak, ktorý môže vznikať na výberových základných školách, keď sú tam iba samí jednotkári. Deti sa môžu predbiehať a už šesťročné deti môžu pociťovať tlak na výkon. Keď s tým škola nepracuje, môže v nej fungovať náročná atmosféra. Deje sa to najmä vtedy, ak základná škola robí prijímačky a vyberá si iba šikovné deti. Zároveň ak vyberá školné poplatky. „Škola tak kladie aj ekonomické bariéry pre šikovné deti,“hovorí Rehúš. Podľa neho by štát vôbec nemal umožniť základným školám robiť takúto selekciu – teda robiť prijímačky či vyberať školné na základných školách.
Dieťa žije vo svojej komunite.
Najväčšou výhodou spádovej školy pre rodinu môže byť logistika. Dieťa môže ísť do školy pešo a učiť sa samostatnosti. „Je dôležité, aby dieťa do školy prichádzalo načas a pokiaľ možno nezažilo každé ráno stres a hádky s rodičmi,“hovorí riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa Roman Baranovič. Odborníci pripomínajú, že v škole si deti tvoria kamarátstva – ak nebývajú ďaleko od seba, môžu sa hrať aj popoludní po škole. „Pri starších deťoch sa to potom často prejavuje aj množstvom času strávenom na sociálnych sieťach, kde sú potom so svojimi kamarátmi,“hovorí Baranovič.
Spádovej škole dal prednosť aj predseda občianskeho združenia Rodičia.sk Matej Stuška. „Rodičia, ktorí chcú, aby ich dieťa malo školu poruke, chodilo tam samo a poobede sa mohlo s kamarátmi schuti pohrať na ulici, by preto mali zvážiť skôr miestnu školu,“hovorí.
2. SÚKROMNÁ ALEBO ŠTÁTNA?
Z hľadiska zákona nie je medzi štátnou a súkromnou školou veľký rozdiel – pre obe školy platí rovnaký balík zákonov, hovorí analytik Chovanculiak. Všetkým školám štát posiela peniaze „na hlavu“každého žiaka, teda štátny normatív. Posiela ho školám zapísaným v sieti škôl – sú v nej všetky zariadenia, ktoré spĺňajú podmienky, a teda štátne, súkromné aj cirkevné.
Aj súkromné školy dostávajú peniaze od štátu, ak sú zapísané v sieti škôl, no keďže sú slovenské školy podfinancované, súkromné a cirkevné školy môžu vyberať dodatočné poplatky. „Pravdepodobnosť, že verejná škola bude dobrá, je menšia, ako že bude dobrá neštátna škola, a to preto, že neštátna škola má zvyčajne vďaka výberu školného viac zdrojov,“tvrdí riaditeľ súkromných škôl Roman Baranovič.
Podľa Chovanculiaka je pri štátnych a súkromných školách rozdiel aj vo vedení školy. Na čele súkromnej sú vlastníci, ktorých sa prosperovanie školy priamo dotýka. „Súkromné školy majú motiváciu brať do úvahy dlhší horizont plánovania a rozvoja a viac motivovať ich lídrov k iniciatíve. Pri verejných školách sú motivácie nastavené naopak. Skôr na krátkodobejší horizont a pasivitu,“tvrdí analytik. To však neznamená, že súkromná škola je automaticky lepšia. „Znamená to, že pri verejných školách si rodičia musia dať väčší pozor na to, ako je škola riadená a či má zapáleného lídra,“dodáva.
Súkromná škola nemusí byť zárukou kvality ani podľa Stušku – na každej sa môže stať, že si deti, rodičia a učitelia nesadnú. „Na súkromnej škole je však zvyčajne väčšia šanca, že sa dočkáte riešenia. Takáto škola máva aj väčší personál, ktorý si na rodičov nájde čas,“dodáva.
Neplatí však, že ak je škola súkromná a rodič platí drahé školné, je automaticky kvalitná. O kvalite hovoria iné signály, ktoré môže rodič sledovať. „Za mňa je fajn každá škola, ktorá sa zaoberá rozvojom dieťaťa, ponúka možnosti pre jeho rast, postup na ďalší stupeň vzdelávania,“hovorí riaditeľka štátnej základnej školy Mária Rothensteinová.
3. SÚ LEPŠIE JEDNOTKY A OLYMPIÁDY ALEBO RODINNÁ ATMOSFÉRA?
Rodičia si môžu školu vybrať aj podľa umiestnenia v rebríčkoch INEKO. Aj autori rebríčkov však upozorňujú, že to nemá byť smerodajné. INEKO zostavuje rebríček na základe porovnania výsledkov žiakov z Testovania 5 a 9. Pri hodnotení základných škôl sú faktormi výsledky Testovania 9 (váha 60 %), Testovania 5 (20 %) a mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach oceňovaných ministerstvom školstva (20 %).
Hlavná inšpektorka radí overiť si aj takú školu, ktorá sa chváli výbornými výsledkami žiakov. „Naše inšpekčné zistenia v niektorých prípadoch škôl hovoria o ‚múzeu pedagogiky‘ na vyučovacích hodinách, no školy to kompenzujú výberom iba motivovaných žiakov a rodičov,“vysvetľuje Štofková Dianovská. A tak sú dobré výsledky hlavne zásluhou rodičov. Rodičom radí pýtať sa v škole napríklad aj na rozsah domácich úloh. „Že na nejakej škole sú víťazi olympiád, nemusí mať nič spoločné s tým, že kvalitne učia. Mohli mať šťastie, že na ich školu prišlo výnimočne nadané dieťa,“súhlasí aj Baranovič.
Odborníci radia rodičom, aby sa pred výberom školy zamysleli nad tým, na čom im viac záleží – či na prémiových známkach a aby dieťa išlo na osemročné gymnázium, alebo skôr na tom, aby bolo spokojné a naučilo sa vytvárať si vzťahy. „Niekedy sa to môže vylučovať – tlak na výkon môže byť v rozpore s dobrou klímou a tým, či škola viac než na známky dbá na to, aby si žiaci pomáhali,“hovorí Rehúš.
Ako zistiť, či je v škole dobrá klíma? Analytik radí, aby si rodičia zistili, aký je školský podporný tím. Ide o súbor profesií, ktoré pomáhajú žiakom s ťažkosťami – školský psychológ, špeciálny pedagóg, asistenti učiteľa, ktorí odľahčia prácu učiteľa, logopéd či zdravotnícky asistent. Ak má škola prepracovaný podporný tím, môže to naznačovať, že dbá na dobrú klímu v škole. „Ani najlepšia škola nebude pre dieťa dobrá, ak sa v nej nebude cítiť dobre,“hovorí hlavná inšpektorka. Radí pozrieť sa aj na počet žiakov v triedach. „V preplnených triedach môže výuka ‚trpieť‘, dieťa môže mať menej príležitostí počas vyučovacej hodiny, hoci je kvalita vzdelávania školy vysoká,“vysvetľuje.
O atmosfére v škole môže hovoriť aj jej verejná prezentácia na webovej stránke školy alebo sociálnych sieťach. Odborníci radia pozrieť sa aj na to, aké má škola rozbehnuté projekty – tie hovoria o tom, že má aktívnych a zapálených učiteľov.
Dôležité je aj to, ako škola pracuje aj s ťažkými témami – napríklad či má rozbehnuté projekty na prevenciu šikany alebo agresívneho správania. Platí, že šikana sa vyskytuje na každej škole a varovným signálom je, naopak, to, ak škola rodičom tvrdí, že sa so šikanou ešte nestretli. „Ak škola organizuje aj podujatia, kam pozýva rodičov, naznačuje to záujem o komunikáciu s rodičmi a snahu prezentovať sa, čo tiež považujem za pozitívne,“hovorí Stuška.
Rodičia sa môžu opýtať aj na to, či škola robí s deťmi ranné kruhy, ktoré sú čoraz obľúbenejšie. Prvých zopár minút na začiatku každého dňa trávia učitelia rozhovorom s deťmi o tom, ako sa majú – budujú si tým dôveru a lepšie vzťahy.
Rehúš odporúča opýtať sa v škole aj na to, či majú v škole aj deti z iných komunít – napríklad deti z Ukrajiny, deti so zdravotným znevýhodnením či rómske deti. „Môže to byť signál, či je škola proinkluzívna. Môžu sa riaditeľa či riaditeľky opýtať, prečo takých žiakov nemajú, a zistiť ich pohľad na to, či sa snažia začleňovať rozmanité deti,“hovorí analytik.
4. SUPERMODERNÁ TELOCVIČŇA ALEBO ZAPÁLENÝ UČITEĽ?
Každý rodič by bol rád, ak by sa jeho dieťa učilo v moderných priestoroch. Školy sú však podfinancované a často nemajú peniaze na moderný nábytok či väčšie opravy. „Pri vzdelávaní nehrá ani tak dôležitú rolu, čo je v triede, ale skôr to, čo sa deje v triede,“vraví Chovanculiak. Podľa neho je výskum nejednoznačný pri hodnotení toho, aký vplyv majú rôzne aspekty na kvalitnú školu. Ako však dodáva, to, čo sa deje v triede, závisí od kvalitného riadenia školy a dobrej motivácie lídra. „Vďaka tomu môžu aj slabšie vybavené školy zabezpečovať kvalitné vzdelanie,“dodáva.
Podľa riaditeľky Rothensteinovej je výber učiteľov a učiteliek najkľúčovejší a oproti tomu ide vybavenie školy do úzadia. „Učiteľ má zásadný vplyv na vytváranie klímy v škole, spôsob akým sa v škole komunikuje, ako sa k deťom dostáva učenie, rozvoj vzťahov,“hovorí. Je rozdiel, či je učiteľ zapálený alebo frustrovaný. „Jeho rola ovplyvňuje to, či sa škola zapojí do projektu alebo nie, či zorganizuje vianočné trhy a deň otvorených dverí alebo nie,“dodáva riaditeľka.
Aby učiteľ dokázal vytvoriť dobrú náladu v triede, musí byť dobrá nálada aj v zborovni. Slovenská komora učiteľov dlhodobo upozorňuje na potrebu demokratizácie v školách – často podľa nej vládne hierarchické nastavenie, kde je riaditeľ jediným pánom a učitelia sú frustrovaní.
Baranovič radí rodičom opýtať sa v škole, ako sa starajú o svojich učiteľov. Podľa Chovanculiaka sa dá opýtať aj na to, ako škola zabezpečuje vzdelávanie a spätnú väzbu učiteľom, prípadne ako ich kontroluje.
Rodič zvonka môže len ťažko zistiť, či sú učitelia v škole spokojní. Najlepšie informácie môžu ponúknuť rodičia, ktorí už deti na škole majú, alebo samotní učitelia. Dobrý signál môže byť aj to, či sa učitelia zapájajú do rôznych projektov alebo sú skôr pasívni či frustrovaní.
Podľa Chovanculiaka je dôležité aj to, či má škola systém alebo funguje samospádom. Rodičia si môžu zistiť, či má škola víziu a ciele a či pravidelne hodnotí ich napĺňanie. „Či má filozofiu vzdelávania a pestuje si kultúru na škole,“vysvetľuje.
Aj výzor školy môže napovedať o tom, ako je riadená – napríklad či má šikovného riaditeľa. „Čistá a dobre vybavená škola môže slúžiť ako signál jej dôveryhodnosti a toho, že to myslí so vzdelávaním vážne,“hovorí Chovanculiak.
Aj podľa Stušku je dobrý znak, ak má škola pekný dvor a športoviská a na stránke školy sú prezentované mnohé aktivity školy mimo vyučovania. „Taká škola môže byť dobre manažovaná a učitelia môžu mať dobrý vzťah k svojej práci. Špeciálne dôležitým znakom je, ak ponúka širokú škálu poobedných krúžkov, na ktoré má vybudované zázemie,“hovorí.
5. KDE HĽADAŤ INFORMÁCIE
Celkom na začiatku by si rodičia mali sadnúť a spísať si, aké majú predstavy o dobrej škole, radí riaditeľ Roman Baranovič. „Nestačí si to premyslieť, treba si to spísať,“zdôrazňuje. Baranovič rodičom vždy hovorí, že je to ako s výberom dovolenky. „Nie je jediná správna dovolenka: pre niekoho je správna dovolenka ísť na zaoceánsku plavbu, pre iného je ísť liezť na hory a pre niekoho je to ísť na týždeň k starým rodičom a hrabať sa v záhrade. Každá z tých možností môže byť pre niekoho dovolenkou, o ktorej sníva, a pre iného nočnou morou,“vysvetľuje.
Odborníci sa zhodujú, že najlepším zdrojom sú rodičia, ktorí už majú deti v danej škole. Podľa Rehúša je aj to výhoda spádovej školy – je väčšia šanca, že tam chodia vaši známi z rovnakej ulice, ktorých názoru dôverujete. Dôležitá je aj webstránka školy a prezentácia na sociálnych sieťach. Má škola zastaraný web, aktualizuje ho vôbec?
Na webe každej školy je zverejnený aj školský vzdelávací program, ktorý podrobne opisuje učebné osnovy školy. Rodič z neho môže vyčítať, akým predmetom škola venuje koľko času, aké učebné metódy či spôsob hodnotenia využíva. Ide však o skôr byrokratický dokument, ktorého čítanie vyžaduje orientáciu v zložitom pedagogickom jazyku.
Školy zverejňujú aj správu o výchovno-vzdelávacej činnosti, kde sú podrobné informácie o činnosti školy na jednom mieste. Od čísel cez odbornosť vyučovania, úspešnosť absolventov a prehľad o celoročných aktivitách až po inkluzívnosť prostredia. Hlavná inšpektorka odporúča rodičom zistiť aj to, v akom čase je k dispozícii školský klub, aby si rodina vedela zladiť školský a pracovný čas.
Školy mali možnosť zapojiť sa aj do pilotného testovania reformy učebných osnov, ktorá sa na všetkých školách spustí od roku 2026. Zatiaľ nové osnovy skúša 39 škôl.
Rodičia by sa však podľa odborníkov nemali výberom školy až príliš stresovať. Chovanculiak tvrdí, že rodinné zázemie hrá pre dieťa tú najdôležitejšiu úlohu, čo potvrdzujú robustné poznatky z behaviorálnej genetiky. „Deti nie sú z plastelíny, ale skôr z gumy. Tieto poznatky môžu pomôcť rodičom sa aspoň do istej miery zbaviť tlaku, že ak nevyberú teraz svojim deťom tú najlepšiu školu, tak negatívne ovplyvnia celý ich život. Deti je ťažké ‚pokaziť‘, ak ich nevystavíme nejakým extrémnym a patologickým podmienkam,“uzatvára analytik.