Fico chce stvoriť spoločenstvo strachu podľa Husákovho vzoru
K téme národnej zbabelosti sa vyjadril samotný premiér Robert Fico už v roku 2018, ale zrejme si svoje vety nepamätá
Jeden z najväčších rakúskych spisovateľov Thomas Bernhard vyhlásil o Rakúšanoch, že sú „brutálny a stupídny národ“. Jeho divadelná hra Námestie hrdinov mala vo Viedni obrovské množstvo vypredaných predstavení. Zaznie v nej veta, že Rakúsko je krajina, kde je „všetko zrútené, zhnité a zdegenerované“.
Hru chceli politici zakázať a Bernharda obviňovali, že „špiní do vlastného hniezda“, nikdy im však neprišlo na um podať na neho trestné oznámenie.
Pri čítaní Bernhardových próz som si musel priznať, že sa nikdy ani len nepriblížim k suverenite, s akou pracoval s jazykom. A nepodarilo by sa mi priblížiť sa mu ani v jeho schopnosti rozčúliť rakúskych politikov, nebyť hlúposti tých slovenských.
Témou je národná zbabelosť. Takže ešte raz: premiér Robert Fico vie, o čom hovorím. V roku 2018 v dokumente Expremiéri (režisérky Lucie Kašovej) povedal toto: „Ja mám obavu, čo by sa stalo, keby v tejto krajine bolo potrebné niekoho chrániť alebo brániť, keby bolo treba nejakú mobilizáciu. Myslím si, že deväťdesiat percent mladých ľudí by išlo k doktorovi na péenku.“
Z tejto obavy urobil Fico a celá vládna koalícia predvolebnú kampaň. Voľby vyhrala podnecovaním k národnej zbabelosti, keď odmietala vojensky pomáhať Ukrajine. Mala niekoľko argumentov, napríklad ten, že Slovensko by sa mohlo stať terčom ruského hnevu a jeho rakiet. To je zbabelý postoj. Ďalší bol ten, že Ukrajinci by mali prestať bojovať, lebo Rusko nie je možné poraziť, a mali by
Každý národ – vrátane slovenského – má okrem zbabelcov aj veľký počet hrdinov a mal som v živote šťastie mnohých osobne poznať. Napríklad Antona Srholca alebo Jána Langoša. Týmto hrdinom však súčasná vládna koalícia nevie prísť na meno, zato sa klania Gustávovi Husákovi, ktorý urobil počas normalizácie všetko pre to, aby stvoril národ zbabelcov.
uznať ruský nárok na dobyté územia. To je zbabelý postoj, ktorý bol jedným z podstatných dôvodov, prečo ich ľudia volili. Vo voľbách dosiahli väčšinu, ktorá reprezentuje národ.
A napokon, ak predstavitelia štátnej moci podávajú trestné oznámenie na novinára, zaštiťujúc sa pritom národom, je to – zbabelé. Chcú tak zastrašiť všetkých, ktorí dnes hovoria otvorene svoje názory. Inými slovami, chcú stvoriť národ zbabelcov, akými sú oni sami, lebo z odvážnych ľudí majú strach.
Každý národ – vrátane slovenského – má okrem zbabelcov aj veľký počet hrdinov a mal som v živote šťastie mnohých osobne poznať. Napríklad Antona Srholca alebo Jána Langoša. Týmto hrdinom však súčasná vládna koalícia nevie prísť na meno, zato sa klania Gustávovi Husákovi, ktorý urobil počas normalizácie všetko pre to, aby stvoril národ zbabelcov, alebo – slovami môjho otca – „spoločenstvo strachu“. Aj dnes sa rozhoduje o tom, či sa mu to podarilo.
Pokiaľ ide o úderku Smeru spred generálnej prokuratúry, môžem len citovať výrok slovenského spisovateľa Dominika Tatarku, ktorý adresoval komunistom: „Ja ich dlabem.“
Definíciou zvrhlosti by však mohla byť ich snaha zaútočiť cezo mňa na môjho syna a predsedu PS Michala Šimečku a zároveň na môjho otca, ktorý zomrel v roku 1990 a jeho priatelia na jeho počesť založili o rok neskôr Nadáciu Milana Šimečku. Viem, že môj syn sa ponad túto perfídnosť s ľahkosťou prenesie a že môj otec by sa nad ňou len uškŕňal.
Samotná nadácia sa v tom však ocitla len vďaka svojmu názvu a vinou lži, že som jej súčasťou a že som od nej dostával peniaze, ktoré získala na rôznych štátnych grantoch pre svoje programy. Prácu Nadácie Milana Šimečku si veľmi vážim a viem, že môj otec by bol na ňu hrdý.
Ja sám som však nikdy súčasťou tejto nadácie nebol a nikdy som od nej nedostal ani cent. Naopak, daroval som jej práva na vydávanie všetkých diel môjho otca, ktorých som dedičom.
Nikdy som sa nepokúšal vyvracať lži, ktoré sa týkali mňa, lebo to považujem za zbytočne vynaloženú námahu. V tomto prípade tak robím preto, lebo ide o lož, ktorá ubližuje iným.