Čo nás o eurofondoch môže naučiť skúsenosť
Eurokomisia už v minulosti zablokovala Slovensku eurofondy, problémy sme mali s neodbornosťou, korupciou a kontrolou obstarávaní. Nedodržiavanie právnych zásad štátu nám však vyčíta prvýkrát
Čo sa týka plánu obnovy, taký list od Komisie som ešte nevidela. Za mojej éry nám takéto formulácie neposielali, pýtali sa skôr na technické veci. Toto je obsahový problém, hovorí bývalá vicepremiérka pre plán obnovy Lívia Vašáková.
Vláda bude musieť vysvetliť, prečo nemáme výdavkové limity a kedy ich budeme mať či aké opatrenia zavedie na vyváženie 13. dôchodkov, ktoré zaťažujú rozpočet. Odpovedať musí aj na dôsledky novely Trestného zákona. Minister pre plán obnovy Peter Kmec argumentuje, že výhrady EÚ už vyriešili pozmeňovacími návrhmi Tibora Gašpara, preto si myslí, že novela neohrozuje plán obnovy. Na ďalších opatreniach vraj vláda pracuje.
Slovensku však naozaj hrozia vážne škody – zastavenie eurofondov aj žaloby Európskej komisie, vysvetľujú Radovan Geist a Barbara Zmušková z portálu Euractiv, ktorý sa zameriava na dianie v EÚ.
Pozreli sme sa preto na prípady zablokovania eurofondov v minulosti aj na aktuálne dianie v susedných krajinách, ktorým Brusel zastavil financovanie pre problémy s právnym štátom.
PRÍSUNY PEŇAZÍ SA ZASTAVILI ZA PLAVČANA AJ RICHTERA
Slovensko malo zastavené európske peniaze viackrát, väčšinou to bolo pre podozrivé prideľovanie dotácií alebo zákaziek. Napríklad v roku 2014 Európska komisia zistila, že slovenskí audítori neodhalili v eurofondových projektoch nedostatky, čím sa pre ňu stali nedôveryhodnými. O miesto vtedy prišiel šéf sekcie auditu eurofondov.
Kým bruselskí audítori nedokončili hĺbkovú kontrolu, boli zablokované platby vo väčšine operačných programov v celkovej hodnote 330 miliónov eur. O niekoľko miliónov sme definitívne prišli, čo zaťažilo štátny rozpočet. Aby sa platby obnovili, vtedajšia vláda Smeru musela posilniť kontrolu a zároveň navrhnúť plošné korekcie – z jednotlivých oblastí sa škrtla časť dohodnutého európskeho financovania. Chýbajúce peniaze musel zaplatiť štát.
V roku 2017 išlo zas o konkrétny program pre vedu a výskum, ktorý mal na starosti minister školstva za SNS Peter Plavčan. Škandál odštartoval ostrý list rektorov vysokých škôl ministrovi, v ktorom kritizovali, že na dlhodobý a strategický výskum nedostali peniaze veľké univerzity, ale firmy, ktoré nemali s výskumom nič spoločné alebo v ktorých pozadí bolo SNS. Problematickí boli aj hodnotitelia, ktorí často ani nepôsobili v oblasti, o ktorej rozhodovali.
Časom sa ukázalo, že problémová nie je len výzva na strategický a dlhodobý výskum za 300 miliónov eur, ale aj druhá za porovnateľnú sumu na inovácie pre podniky. Eurokomisia vtedy vládu informovala, že ani v jednom z programov nebude poskytovať peniaze a že s prípadom sa obrátila na vlastných vyšetrovateľov z Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), aby ho preveril.
Plavčan nakoniec z postu ministra odišiel a vláda obe výzvy zrušila. Aby prepadlo čo najmenej peňazí, výskum sa spojil s operačným programom, ktorý zastrešoval dopravu. Inovatívne firmy a vedci však o významnú časť vyčlenených peňazí prišli.
V januári 2020 opäť Komisia našla nedostatky vo fungovaní systému riadenia a kontroly. Tentoraz išlo o celý operačný program Ľudské zdroje, v ktorom Únia navrhla plošné pozastavenie platieb na všetky projekty. Týkalo sa to napríklad platieb za domáce ošetrovanie, ale aj za zamestnanosť v gescii ministra práce, ktorým bol vtedy Ján Richter (Smer).
V súčasnosti sme v akomsi medziobdobí, projekty z nových eurofondov sa vo väčšine prípadov ešte len pripravujú, takže zadržanie platieb by nemalo taký veľký efekt ako v predchádzajúcich prípadoch. „Nové programové obdobie meškalo, za úradníckej vlády sme len spúšťali prvé výzvy,“odhaduje Vašáková. Prípadné sankcie sa teda môžu významne prejaviť až v roku 2025. Vtedy môže nastať situácia, že vláda na hotové projekty nedostane peniaze z Bruselu. Výsledkom môže byť aj vyšší deficit štátneho rozpočtu. „Komisia si to už vyskúšala pri Maďarsku a Poľsku a môže ísť teraz pri Slovensku rýchlejšie. Už vedia, ako sa tie kroky robia,“myslí si Vašáková.
MAĎARSKO MÁ ZABLOKOVANÉMILIARDY
Európska komisia v apríli 2022 spustila proti Maďarsku mechanizmus na ochranu právneho štátu, problém mala s korupciou a porušovaním ľudských práv. Pretože opatrenia Orbánovej vlády nepovažovala za dostatočné, v decembri 2022 krajiny EÚ odhlasovali pozastavenie 6,3 miliardy eur z eurofondov.
Problém bol aj s plánom obnovy v objeme 5,8 miliardy eur, ktorý síce malo Maďarsko schválený, ale Únia jednotlivé platby zaťažila splnením ďalších podmienok. Neskôr Európska komisia určila dodatočné podmienky aj na vyplatenie ďalších eurofondov v objeme 22 miliárd eur.
Vlani prebiehali rokovania medzi maďarskou vládou a Komisiou, no nezdalo sa, že by sa Maďarsko približovalo k uvoľneniu finančných prostriedkov, a Komisia dokonca pozastavila aj vysokoškolské a výskumné programy Erasmus+ a Horizont. Orbánovci sa snažili vyvíjať tlak na Brusel a na členské štáty viacerými spôsobmi. Napríklad brzdili ratifikáciu vstupu Fínska a Švédska do NATO aj finan- čnú pomoc Ukrajine. Tú Orbán odsúhlasil na samite začiatkom februára, no vstup Švédska do NATO Maďarsko doteraz neschválilo.
Európska komisia vlani v decembri uvoľnila časť zmrazených zdrojov vo výške 10 miliárd eur, lebo Maďarsko zaviedlo zmeny v oblasti spravodlivosti. Túto sumu však zrejme uvoľnila aj preto, aby Orbán nevetoval začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou do EÚ.
NA POĽSKO MALA ÚNIA VÄČŠIU PÁKU
S rule of law, teda s dodržiavaním zásad právneho štátu, na ktoré odkazuje Komisia aj v liste slovenskej vláde, malo problém aj Poľsko. To má pozastavené granty v súvislosti s reformou, ktorou predchádzajúca vláda PiS oslabila nezávislosť súdov. „Situácia tam bola jednoduchšia, keďže sme sa nachádzali na rozhraní programových období eurofondov. Komisia mala v rukách silnú zbraň, pretože nebola podpísaná zmluva na ďalšie programové obdobie 2021 až 2027, ktoré sa podpísalo nakoniec až v roku 2022,” vysvetľuje bývalý minister pre investície Peter Balík.
Slovensko už má partnerskú dohodu podpísanú a peniaze z nového operačného programu môže čerpať, takže Komisia nemá na vládu takú silnú páku.
Balík dodáva, že Únia vyhodnocuje situáciu špecificky pre každú krajinu. „Komisia veľmi
Komisia veľmi dôkladne sleduje situáciu na Slovensku, sme pod drobnohľadom a každý zákon, ktorý schválime, v Bruseli analyzujú.
Peter Balík bývalý minister pre investície
dôkladne sleduje situáciu na Slovensku, sme pod drobnohľadom a každý zákon, ktorý schválime, v Bruseli analyzujú,“tvrdí Balík. Podľa neho síce Komisia dokáže byť tvrdá, ale na takú vážnu vec, akou je stopnutie eurofondov, nebude stačiť „iba“novela Trestného zákona.
Môže to však byť súhrn viacerých vecí, ktoré nebudú v súlade s právnym štátom, napríklad obmedzovanie slobodných médií. Ako dodáva, Únia si v týchto situáciách uvedomuje, že zastavením peňazí by zobrala potenciál na rozvoj ľuďom, ktorí za rozhodnutia vlády nemôžu.
Zablokovanie európskych
Komisia si to už vyskúšala pri Maďarsku a Poľsku a môže ísť teraz pri Slovensku rýchlejšie. Už vedia, ako sa tie kroky robia.
Lívia Vašáková bývalá vicepremiérka
peňazí by slovenskú ekonomiku podľa Balíka významne zasiahlo. Na rozdiel od Poľska a Maďarska sme totiž veľa neinvestovali zo štátneho rozpočtu, vysvetľuje Balík. Na väčšinu investícií išli peniaze z plánu obnovy či z eurofondov. Navyše štátny rozpočet je v zlom stave, dlh sa zvyšuje a nachádzame sa v období konsolidácie. „Ak to niekoho môže ochromiť, tak nás,“hovorí Balík.
V neposlednom rade pripomína blížiace sa eurovoľby, ktoré prinesú nové osadenstvo európskeho kabinetu. Ten súčasný už preto možno nepôjde do takého závažného rozhodnutia, akým je stopnutie eurofondov, ale počkajú si až na situáciu po voľbách. „Nová Komisia môže byť v takýchto rozhodnutiach ešte odvážnejšia a rýchlejšia. Alebo môžu byť, naopak, voči Slovensku benevolentnejší,“uzatvára Balík.