NATO vs. zvyšok planéty: Je to už pol na pol
Severoatlantická aliancia zbrojí čoraz viac a dokoncay. zbrojí toľko ako celý zvyšok sveta dokop Poľsko už vo výdavkoch v pomere k HDP predbehlo aj Spojené štáty
Aj na pomery Donalda Trumpa to boli mimoriadne ostré slová. Ešte keď bol v rokoch 2017 až 2021 americkým prezidentom, jeho spojenci v NATO boli zvyknutí na vyhrážky, ak nebudú dávať na zbrojenie viac – teda aspoň potrebné 2 percentá HDP, ako sa k tomu zaviazali.
Predminulý víkend však zašiel ešte ďalej: v prípade znovuzvolenia za šéfa Bieleho domu bude podľa vlastných slov „povzbudzovať“Rusko, aby zaútočilo na „nezodpovedných“členov Aliancie.
„Jeden z prezidentov veľkej krajiny sa postavil a povedal: ‚Dobre, pane, ak nezaplatíme a napadne nás Rusko, ochránite nás?‘“povedal Trump publiku na predvolebnom zhromaždení v Južnej Karolíne. „Odpovedal som: ‚Nezaplatili ste. Ste neplatiči. Nie, nechránil by som vás. Naopak, ešte by som ich povzbudzoval, aby si robili, čo chcú.‘“
Môže to byť len zhoda náhod, no už tento týždeň Severoatlantická aliancia potvrdila, že týchto „nezodpovedných“členských štátov bude tento rok menšina.
Celkovo 18 z 31 členov v NATO tento rok minie na obranu minimálne dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. Už vlani k nim patrilo aj Slovensko, no najviac vyskočilo Poľsko, ktoré buduje jednu z najväčších armád v Európe. Dvojpercentný limit splní tento rok po desaťročiach aj Nemecko, ktoré má zase nominálne nakročené k najväčším európskym ozbrojeným silám celkovo.
SVET VS. NATO: JE TO POL NA POL
No aj celá planéta zbrojí čoraz viac a hovoria o tom aj čísla. Hlavným dôvodom je ruský prezident Vladimir Putin, ktorého vojna na Ukrajine rapídne zvýšila rozpočty armád najmä v Európe.
Svet dnes na armádu míňa podľa novej správy Medzinárodného inštitútu pre bezpečnostné štúdie rekordných 2,2 bilióna dolárov a nikdy to nebolo viac. Na porovnanie: je to zhruba ako šesťročný rozpočet Európskej únie s plánom obnovy.
No zbroja aj iné krajiny vrátane Číny, Ruska či Indie. Ak sa spočítajú všetky ich armádne rozpočty, spolu s NATO tvoria 70 percent svetových výdavkov na obranu.
Aj keď niektoré krajiny NATO stále nedosahujú stanovené ciele, generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg uviedol, že európski členovia NATO v tomto roku vynaložia na obranu spolu 380 miliárd dolárov, čo predstavuje 2 percentá ich HDP.
To je veľký skok oproti roku 2014, keď krajiny NATO sľúbili míňať stanovené dve percentá, ale nedosiahli ani 1,5 percenta.
JE TO LEN ZÁVÄZOK, NIČ VIAC
Všetky členské štáty NATO prispievajú na pokrytie prevádzkových nákladov organizácie, ktorá bola založená po druhej svetovej vojne s cieľom pomôcť západnej Európe čeliť Sovietskemu zväzu s pomocou Kanady a Spojených štátov. Neplatia však členské príspevky za zotrvanie v Aliancii, takže ich za „neplatenie“
nemôžu ani „trestať“. Krajiny sa však zaväzujú každoročne vynakladať na obranu aspoň 2 percentá svojho hrubého domáceho produktu s cieľom zabezpečiť vojenskú pripravenosť Aliancie a odradiť prípadné útoky. Tento záväzok je usmernením, nie požiadavkou, a platí už takmer dve desaťročia.
POĽSKO PREDBEHLO USA
Podľa štatistík NATO vlani tento cieľ splnilo alebo prekročilo 11 krajín. Zvyšné krajiny vynakladali na obranu menšiu časť svojho HDP. Výnimkou je Island, ktorý síce je členom NATO, ale nemá žiadne ozbrojené sily.
Výdavky NATO výrazne vzrástli po ruskej invázii na Ukrajinu, ale aj počas Trumpovho
Problém, ktorý Trump vyvoláva [...], je odmietnutie Trumpovej Ameriky zaviazať sa k obrane Európy v prípade agresie.
Stefano Stefanini bývalý taliansky veľvyslanec pri NATO
funkčného obdobia v rokoch 2017 až 2021 sa výrazne zvýšili, keďže americký prezident vyčítal svojim európskym spojencom, že nevynakladajú dostatok prostriedkov.
V roku 2016 tento cieľ splnilo len päť krajín. Vlani Poľsko podľa odhadov vynaložilo na obranu 3,9 percenta HDP, čím predbehlo samotné USA. Ostatné krajiny, ako napríklad Španielsko, za
ostávajú a vynakladajú len niečo viac ako jedno percento.
Slovensko sa v posledných rokoch drží okolo dvoch percent a v tomto pomerne výrazne predbehlo aj Česko.
AKO NA PREZIDENTA TRUMPA?
Európski diplomati a úradníci tvrdia, že pokračovanie v raste ich výdavkov je prvým z troch krokov stratégie, ktorú chcú uplatňovať voči možnému opätovnému prezidentovi Trumpovi; cituje ich Financial Times.
NATO sa podľa nich musí viac zamerať na otázky, ktoré sú pre Trumpa najdôležitejšie, ako napríklad zadržiavanie Číny alebo boj proti terorizmu.
„O Trumpovi sa veľa hovorí,“ povedal jeden vysokopostavený diplomat NATO. „Ako najlepšie zvládnuť budúceho prezidenta Trumpa?V podstate to bude kombinácia lichotenia a pevnej ruky,“tvrdí pre FT.
BEZ USA BY SA EURÓPA BRÁNILA ŤAŽKO
No napriek zvýšeným výdavkom na obranu od ruskej invázie na Ukrajinu zo strany členských štátov NATO zostávajú hlavným garantom bezpečnosti Európy práve Spojené štáty.
Tie majú v európskych krajinách dnes rozmiestnených zhruba 80-tisíc vojakov. To je číslo, s ktorým by musel počítať akýkoľvek možný agresor voči akejkoľvek európskej krajine v NATO – aj Rusko.
Bývalý taliansky veľvyslanec pri NATO Stefano Stefanini si myslí, že Trumpovo znovuzvolenie bude rozhodujúcim momentom pre povojnové bezpečnostné usporiadanie Európy.
„Problém, ktorý Trump vyvoláva [...], je odmietnutie Trumpovej Ameriky zaviazať sa k obrane Európy v prípade agresie,“povedal pre FT.
KTO BUDE NOVÝM ŠÉFOM NATO? ČAPUTOVÁ (ASI) NIE
Dôležité bude aj, kto sa stane novým šéfom Aliancie, keďže jej súčasný generálny tajomník Jens Stoltenberg už niekoľko rokov „nadsluhuje“. Vlani sa ako o jeho možnej nástupkyni hovorilo aj o slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej, no mohlo ísť len o novinársku kačicu z dielne rešpektovaného bruselského portálu Politico.eu.
Stoltenberga pritom údajne prezývali „Trumpov utišovač“, keďže počas jeho prezidentovania aktívne „tíšil“jeho ostré vyjadrenia voči spojencom v NATO. Teraz sa však voči možnému staronovému prezidentovi USA ohradil.
Na otázku BBC o Trumpových poznámkach z tohto víkendu Stoltenberg povedal, že akýkoľvek náznak, že NATO nebude chrániť všetkých svojich členov, „podkopáva bezpečnosť nás všetkých“.
Dodal, že NATO od ruskej anexie Krymu prijalo „najsilnejšie posilnenie“svojej kolektívnej obrany za posledné desaťročia. „Nemali by sme v Moskve ponechať žiadny priestor na nesprávne výpočty alebo nedorozumenia, pokiaľ ide o našu pripravenosť a náš záväzok, naše odhodlanie chrániť spojencov,“povedal.
Na otázku, či si USA uvedomujú význam NATO pre samotných Američanov, dodal: „Spojené štáty nikdy nebojovali vo vojne samy.“
Jeho nástupcom by mohol byť bývalý holandský premiér Mark Rutte. Ani on však nebude mať priamy vplyv na to, koľko členovia Aliancie míňajú na obranu.
Špeciálne Poľsko však po ruskej invázii netreba presviedčať, aby na ozbrojené sily míňalo rekordne veľa. Podľa niektorých sa tak poľská armáda môže stať o niekoľko rokov vôbec najväčšou v celej Európe.