Do politiky ma pozvali výroky Glücka
Dúfam a verím, že som sa rozhodla správne, hovorí Veronika Cifrová Ostrihoňová
Dlhoročná moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová oznámila, že bude za PS kandidovať v eurovoľbách.
Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?
Je to vyústenie v mojich očiach veľmi kritickej situácie, v ktorej sa Slovensko s jeho smerovaním nachádza. Dlhodobo som videla štýl debaty, ktorý mi nevyhovoval, témy, ktoré mi nevyhovovali, neempatickosť, hrubosť, agresiu a kulminovalo to v debate o znásilneniach. Tú som ako človek, ktorý sa s obeťami stretáva a rieši ženské témy, vnímala extrémne ťažko. Vtedy som si povedala, že sa buď môžem úplne znechutiť a zadebním sa vo vlastnom svete, alebo, naopak, pristúpim k inej ceste verejného pôsobenia. Vtedy som už mala ponuku od Progresívneho Slovenska.
Dá sa povedať, že impulzom, ktorý vás dostal do politiky, bol výrok poslanca Smeru Richarda Glücka, ktorý pri skracovaní premlčacej lehoty v prípade znásilnení povedal, že žena si predsa všimne, keď je znásilnená, a práve skrátenie premlčacej lehoty má ženy motivovať, aby rýchlejšie nahlasovali znásilnenie?
Ak Ľudovít Ódor hovorí, že ho do politiky pozval Robert Fico, tak mňa pozval do politiky pán Glück práve týmto vyhlásením. Pre mňa ako ženu a človeka žijúceho na Slovensku, empatického a slušne rozmýšľajúceho, je to niečo tak za čiarou, že som si povedala, že keď budeme mať všetci v hlave premisu, že politika je špinavá a nemáme tam ísť, lebo sa zašpiníme, tak budeme len podporovať takýto tón, takúto agresiu a takúto hrubosť. Na takýchto ľudí by tam mali byť aj ľudia, ktorí by to vyvažovali. O to sa budem snažiť, pretože toto isté, rôzne nenávistné prejavy, popieranie našich demokratických ukotvení a našich demokratických hodnôt, sledujeme aj v Európskom parlamente, aj tam treba silný proeurópsky hlas.
Ako dlho ste uvažovali nad tým, či ísť do politiky?
Uvažovala som nad tým posledných pár týždňov, odkedy tá ponuka prišla, pretože ja som ju aktívne nevyhľadávala. Mala som pocit, že som „uprataná”
a užitočná vo verejnej sfére. Dlhodobo pôsobím ako moderátorka diskusnej relácie, kde veľa hovoríme aj o témach, ktoré sú boľavé, sú tabu a občas sa na ne zabúda. Aktívna som aj na sociálnych sieťach. Ale ako som povedala, keď som videla to zhrubnutie verejného diskurzu, keď som videla, koho si ľudia asociujú s tým, keď sa povie politik, tak vtedy prišiel zlom a povedala som si, že je asi načase prehodiť výhybku a vstúpiť do iného ringu. Pre mňa je to asi najťažšie rozhodnutie, ktoré som kariérne urobila. Viem, že bude pre mňa extrémne náročné aj kampaňovo, aj ďalším mediálnym obrazom, pretože pochádzam z verejného priestoru a viem, že tam môžu ľudia všeličo rozprávať. Vidím tendenciu, že politici sa veľmi neriadia tým, čo je pravda a čo je klamstvo, v zásade v politickom boji sa berie všetko.
Ako to myslíte?
Môžu prísť urážky, „náklady” od rôznych ľudí, ktoré budú klamstvami, a ja to budem musieť vyriešiť a zmieriť sa s tým.
Nezvažovali ste vlani, že by ste kandidovali vo voľbách do Národnej rady? Prečo Európsky parlament áno a Národná rada nie?
Pred parlamentnými voľbami v septembri som ešte mala nádej, že tu možno ten diskurz a situácia nebude taká, aká je dnes. Keď som videla, čo sa udialo po parlamentných voľbách a čo sa deje za posledné týždne, povedala som si, že teraz je ten čas, aj keď to nie sú parlamentné voľby, sú do Európskeho parlamentu a sú veľmi dôležité. Zažili sme to aj v kampani Chcem tu zostať, keď sme v septembri pred voľbami mobilizovali mladých ľudí – videli sme, aké dôležité je rozprávať sa najmä s mladými, na ktorých mám nejaký dosah aj svojím doterajším pôsobením. Pre mňa ten čas dozrel teraz. Dozrel po tom, čo som videla mesiace niečo, na čo som sa mohla pozerať a nejakým spôsobom to komentovať, ale len obmedzeným spôsobom, keďže som pôsobila vo verejnoprávnej televízii. Nechcela som sa veľmi vyhraňovať, pretože verejnoprávna televízia má nejaké reštrikcie a limity, v rámci ktorých sa môžeme hýbať. Povedala som si, že teraz je ten čas.
Keď som videla to zhrubnutie verejného diskurzu, keď som videla, koho si ľudia asociujú s tým, keď sa povie politik, tak vtedy prišiel zlom a povedala som si, že je asi načase prehodiť výhybku a vstúpiť do iného ringu. Pre mňa je to asi najťažšie rozhodnutie, ktoré som kariérne urobila.
Život politika nie je jednoduchý, keďže je pod drobnohľadom a kontrolou verej
nosti. Ste na Slovensku veľmi známa osobnosť, bulvár o vás píše pomerne často. Ale predsa len, uvedomujete si, čoho všetkého sa po vstupe do politiky musíte vzdať?
Uvedomujem si to veľmi dobre. Bolo to predmetom mojich úvah, ale asi je čas, keď treba niektoré veci prehodnotiť a keď sa do veľkej miery vzdám tých 11+ rokov, počas ktorých som pôsobila v médiách na rôznych pozíciách. Prichádza nová etapa. Dúfam a verím, že som sa rozhodla správne. Z dlhodobého hľadiska sa tie najťažšie rozhodnutia v mojom živote ukázali ako správne. Dúfam, že to bude aj tento moment. Uvedomujem si, čo život politika alebo političky predstavuje.
Vstupujete aj do strany Progresívne Slovensko?
Zatiaľ nevstupujem, uvidím po voľbách. Rozhodnem sa po voľbách do Európskeho parlamentu. Keďže som človek, ktorý prišiel z externého prostredia a nebol doposiaľ asociovaný so žiadnou politickou stranou, cítim aj záväzok voči ľuďom, ktorí ma majú radi, sledujú ma a podporujú, aby mi dali nejaké vysvedčenie. Či sú uzrozumení s tým, že by som mala byť v politike, a či by som mala byť aj v strane. Myslím, že sa na to so stranou PS pozeráme rovnako, rovnako to má aj Ľudovít Ódor.
Novinári zvyčajne nehovoria, koho volili vo voľbách, ale vy už po ohlásení kandidatúry môžete – koho ste volili vo voľbách v roku 2020 a 2023?
Hovorím to prvýkrát, pretože aj keď som pôsobila v médiách, aj keď už som nerobila novinárku, ale bola som moderátorkou diskusnej relácie vo verejnoprávnej televízii, tak som takýchto otázok dostávala veľa od ľudí, ktorí ma sledujú a vnímajú moju prácu. Nikdy som ani súkromne ľuďom na tieto otázky neodpovedala, lebo som mala pocit, že nechcem takúto vec hovoriť, aby to niekto nevnímal ako nejaké promo. V roku 2020 som volila koalíciu PS-Spolu a v roku 2023 som volila Progresívne Slovensko.
Môžeme ísť aj hlbšie do histórie – spomeniete si, koho ste volili prvýkrát, keď ste už dosiahli plnoletosť?
To už bolo pomerne dosť dávno. Pamätám si, že som volila Ivetu Radičovú v prezidentských voľbách. Teraz neviem, či som volila SDKÚ alebo SaS, ale je možné, že to bola SaS.
Viete už, aké bude vaše číslo na kandidátke PS?
Mali sme už o tom rozhovory, ale ako povedal predseda hnutia Michal Šimečka, bude sa to oznamovať neskôr, keď bude verejná celá kandidátka.
Celý profesionálny život chtiac-nechtiac sledujete kariéru Roberta Fica. Ako ho vnímate dnes? Je iný, ako bol v čase, keď ste boli reportérkou v Markíze a zaoberali ste sa kauzami v zdravotníctve?
Primárne som sa venovala zdravotníctvu, nie slovenskej politike ako takej. Evidujem jeho prerod na extrémistickejšieho a zhrubnutejšieho Roberta Fica oproti tomu, ako si ho pamätáme spred desiatich rokov. Má rétoriku, ktorá je pre mňa, a verím, že aj pre mnohých iných ľudí, neakceptovateľná.
Peter Pellegrini je veľmi blízko Robertovi Ficovi, určite komunikuje kultivovanejšie a snaží sa hrať úlohu menej vyhraneného politika, ale v konečnom dôsledku vždy ťahá rovnakú líniu ako Robert Fico a to je pre mňa úplne zásadné.
Celkovo aj ľudia, ktorí sú v jeho strane a presadzujú tento diskurz, sú niečo, čo do slušnej politiky a slušnej spoločnosti nepatrí.
Ako vnímate Petra Pellegriniho?
Je veľmi blízko Ficovi, určite komunikuje kultivovanejšie a snaží sa hrať úlohu menej vyhraneného politika, ale v konečnom dôsledku vždy ťahá rovnakú líniu ako Robert Fico a to je pre mňa úplne zásadné.
Boli ste redaktorkou TV Markíza, v RTVS ste mali vlastnú reláciu Silná zostava. RTVS už oznámila, že reláciu ruší. Nemrzí vás to?
Je to suverénne rozhodnutie RTVS, nemôžem s tým nič urobiť. Relácia nepatrí mne, patrí televízii. Mrzí ma, že z relácie odchádzam, pretože som jej venovala dosť času, v marci by to boli tri roky, keď bola so mnou prvýkrát na obrazovkách. Mala som možnosť riešiť témy a stretávať sa s ľuďmi, ktorí mi veľa dali, a z čoho som sa veľa naučila aj do ďalšieho života. Čo sa RTVS rozhodne robiť s reláciou, je na nich. Môžem len dúfať, že podobné relácie niekde budú a že budú mať priestor a slobodu tvoriť.
To, že RTVS bude musieť zrušiť vašu diskusnú reláciu, bolo zrejmé, keďže kandidujete vo voľbách. Kedy ste to oznámili vedeniu RTVS?
Oznámila som to krátko po tom, ako som sa rozhodla, že idem kandidovať. Bolo to začiatkom tohto týždňa.
Rozumiem, že ste sa asi rozhodli narýchlo, ale nie je to neskoro, keď tento piatok sa mala relácia vysielať?
Silná zostava na RTVS sa mala vysielať až ďalší piatok. Ďalšia relácia mala ísť o dva týždne odvtedy, čo som to oznámila. Rozhodla som sa naozaj na poslednú chvíľu, musela som to rozhodnutie najprv komunikovať blízkym a potom som okamžite, ako to bolo profesionálne možné, oznámila RTVS, aby vedeli, s čím majú rátať. Rozhodne som ich nechcela postaviť pred hotovú vec, že to zistia z nejakej tlačovky.
Ako na vašu kandidatúru reagovalo najbližšie okolie?
Reakcie boli rôzne. Tí úplne najbližší, teda rodina, boli veľmi podporujúci. Veľmi ma potešilo a vážila som si reakciu, ktorá prišla takmer od každého v mojom okolí, s kým som sa rozprávala na túto tému. Nebola to veľká vzorka, ale boli to ľudia, ktorých názor si vážim aj profesijne, a všetci povedali, že tam vidia súvis, prechod, že vidia, prečo by som to mala byť práve ja, kto by sa mal pokúšať o mandát v europarlamente. Nikto nebol nejako zaskočený, ako keby som im priniesla nejakú úplne inú kariérnu verziu, napríklad, že budem astronautka.
Spomenuli ste, že reakcie boli rôzne.
Moji rodičia majú strach, keď vidia, ako sa dnes vedú politické kampane, ako sa útočí, akým spôsobom sa z politikov a najmä zo žien političiek stávajú ľahké terče. Tam bola skôr takáto obava, ktorej rozumiem, keďže mám dve deti. Nebolo to však odhováranie, bol to len strach. Strach o mňa ako o dcéru, o mňa ako o človeka.
Nemyslím si, že pred desiatimi alebo piatimi rokmi by mali takýto strach. Bola aj prekvapená reakcia v štýle, prečo do toho ideš, veď máš všetko dobre rozbehnuté, máš svoje projekty, môžeš si všetko komentovať, slušne sa ti žije, sama si organizuješ čas… Bolo to také spochybňovanie môjho rozhodnutia vystúpiť z profesijného komfortu, ktorý som si tými rokmi vybudovala. Toto bola druhá línia debaty. Ale myslím si, že keď sme sa bavili o tej profesijnej stránke, tak všetci, s ktorými som hovorila, boli podporujúci a videli v tom racio.
Čo povedal na kandidatúru váš manžel?
Myslela som si, že ma bude odhovárať, ale veľmi ma podporil a to je jeden z prvých momentov, ktorý začal potvrdzovať môj pocit, že to má zmysel a mala by som to skúsiť. Samozrejme, že sme sa rozprávali, že sme to analyzovali, ale obaja vidíme, že spoločnosť sa nenachádza v situácii, v ktorej by sme chceli, aby sa nachádzala. Máme dve deti, chceli by sme pre nich krajinu zlepšovať, každý z nejakého miesta, z akého vie. Tak ma podporil, hádam to naše manželstvo prežije.
V minulých parlamentných voľbách ste boli ambasádorkou iniciatívy Chcem tu zostať, ktorá podporovala mladých ľudí, aby išli voliť. Nie je vaša kandidatúra do europarlamentu opakom snahy „chcem tu zostať”?
Počula som tento argument a je zaujímavý. Ja to tak vôbec nevnímam. Sledujem vo verejnosti, akoby Brusel alebo europarlament boli iná entita, ktorá so Slovenskom toho veľa nemá. Ale veď my sme súčasť EÚ, sme súčasť europarlamentu, my sme Brusel, lebo vďaka tomu kritizovanému Bruselu máme cesty, školy a asistentov v nich a tento presah z Bruselu na Slovensko sa trošku „stráca v preklade“. Ak to človek vníma tak, že ak ma teraz zvolia a pôjdem do Európskeho parlamentu a zmiznem zo Slovenska, tak to nie je cesta, ktorou sa vydám. Ja sa vždy budem snažiť prepájať bruselskú politiku so slovenskou. Viem, že to hovoria mnohí a mnohé, ktorí sú zvolení do europarlamentu, ale môžem povedať, že mám na to vlastnú platformu, aby som tvorila most a informovala o tom, čo sa v Európskom parlamente deje, že to nie sú len tézy, ktoré rotujú v priestore. Pre mňa je toto naplnenie ambície, že tu chcem zostať. A chcem, aby tu mohli zostať aj iní. Chcem pomôcť tomu, aby sa nám tu všetkým chcelo viac zostať.
Eurovoľby sú v júni, predtým nás čakajú prezidentské voľby. Budete sa zapájať do kampane Ivana Korčoka, ktorého PS podporuje?
Zatiaľ som nemala takúto myšlienku, úvahu. Ešte som rozmýšľala nad svojím svetom. Uvidíme, neviem, čo odo mňa budú chcieť, akým spôsobom by som mohla byť nápomocná, ak nájdeme nejakú synergiu, nevidím dôvod, prečo nie.