Šéf OpenAI chce rozhýbať výrobu čipov
Startupy majú často problém získať na svoj rozvoj čo i len niekoľkomiliónovú investíciu. Sam Altman z firmy OpenAI, ktorá stojí za najpopulárnejším chatbotom s umelou inteligenciou na svete, sa teraz snaží vyskladať sumu na úrovni niekoľkých percent svetového HDP.
Vojna o svetovú dominanciu vo výrobe počítačových čipov, ktorá trvá už desaťročia, priniesla len vo februári niekoľko pozoruhodných momentov. Spojené štáty už rozdali prvé dotácie zo skoro 50-miliardového balíka, ktorým sa chcú vyhnúť ďalšej čipovej kríze. A Nvidia, ktorá navrhuje jediné čipy vhodné pre modely AI, sa zaradila medzi najhodnotnejšie firmy sveta.
Najviac však na seba dokázal upozorniť človek, ktorý sa stal stelesnením najnovšej éry AI: Sam Altman (na snímke) chce rozbehnúť vlastný biznis s polovodičmi a vyzbierať naň 5 – 7 biliónov dolárov.
Len pre predstavu – hodnota, ktorú svetová ekonomika vytvorí za rok, sa blíži zhruba 96 biliónom a všetky akcie Microsoftu a Applu dokopy stoja zhruba 6 biliónov. Alebo ešte inak: bilión je milión miliónov.
Kvôli svojmu plánu sa Altman stretol už s viacerými potenciálnymi investormi, medzi nimi aj s predstaviteľmi vlády Spojených arabských emirátov.
Jeho cieľom je vyriešiť jednu z najväčších prekážok rastu, ktorým OpenAI čelí – dostupné čipy sú drahé a je ich primálo.
Aplikácie, ako je ChatGPT, totiž potrebujú na svoj vývoj množstvo čipov, ktoré dnes vyrába len Nvidia. Tie sa predávajú za 15-tisíc dolárov za kus a sú v neustálom nedostatku. Napríklad Amazon na ne minulý rok minul zhruba 200 miliónov dolárov. Altman tvrdí, že súčasná situácia na trhu brzdí jeho firmu vo vývoji všeobecnej umelej inteligencie, ktorá by bola múdrejšia než ľudia.
Bilióny dolárov, ktoré Altman hľadá, odhaľujú jeho megalomanskú predstavu o budúcnosti polovodičového priemyslu. Vypovedajú aj o tom, koľko peňazí bude zrejme stáť posun AI na ďalší vývojový stupeň. Je však dosť ťažké si predstaviť, že sa mu ich podarí získať.
Aj keby na svoje ambície našiel dostatok investorov, musela by mu ich schváliť aj americká vláda, pre ktorú je polovodičový priemysel strategický. Preto by mohla mať problém so vstupom významného zahraničného kapitálu.
Zháňanie biliónov dolárov sa javí ako nemožná misia, no pritom je to ešte tá ľahšia časť plánu, píše denník Wall Street Journal.
Výroba čipov je technologicky aj personálne mimoriadne náročná. Čína do svojho polovodičového priemyslu investovala za niekoľko dekád už vyše 150 miliárd dolárov a množstvo inžinierskeho talentu. Aj tak sa jej najvyspelejšie čipy stále nepodarilo vyrobiť.
Jediné firmy, ktoré vedia produkovať čipy do najmodernejších smartfónov, sú TSMC na Taiwane, kde vzniká 90 percent najpokročilejších čipov; potom kórejský Samsung a americký Intel.
Ak by teda Altman aj získal požadované peniaze, nie je jasné, odkiaľ by získal ľudí s dostatočnými schopnosťami, aby továrne postavili a prevádzkovali. Presne s týmto problémom totiž bojuje napríklad firma TSMC, ktorá s podporou americkej vlády chce postaviť novú fabriku v štáte Arizona.
Pôvodne mala byť továreň hotová do konca budúceho roka, no práve pre nedostatok pracovníkov sa výstavba zrejme natiahne aspoň o dva roky. Podľa odhadov budú Spojené štáty potrebovať do konca desaťročia 115-tisíc pracovníkov v polovodičovom priemysle, pričom je riziko, že viac ako polovica z nich sa nenájde.
Ani strojov na výrobu nie je na trhu nekonečné množstvo. Napríklad firma ASML, predávajúca kľúčové litografické stroje, ktoré tlačia drobné vzorce tranzistorov na pliešky kremíka, minulý rok predala 421 strojov, no z toho len 53 tých najzložitejších, schopných takzvanej extrémne ultrafialovej litografie. Táto technológia je pre výrobu najrýchlejších čipov nevyhnutná a nedá sa kúpiť od žiadneho iného výrobcu. Ide o najzložitejšie, sériovo vyrábané produkty na svete.
Altmanov biznis by čelil aj konkurencii amerických technologických obrov, ako je Meta, Google či Amazon, ktorí už na vlastných polovodičoch pracujú. Špecializované čipy pre AI vyvíjajú aj renomovaní výrobcovia, ako AMD a Intel, ako aj začínajúce podniky Cerebras a SambaNova.
Navyše, súčasné modely umelej inteligencie sú na čipy od Nvidie už prispôsobené a prechod na novú technológiu by bol mimoriadne náročný.
Ani vybudovanie množstva závodov na polovodiče, z ktorých jeden stojí zhruba 10 miliárd dolárov, by nemuselo vyriešiť problém s ich nedostatkom. Úzkym hrdlom napríklad pri výrobe čipov, ktoré navrhuje Nvidia, je balenie čipov do puzdra, nie samotná výroba.
Ak by sa Altmanovej firme podarilo vyriešiť všetky kroky uvedené doteraz, aj tak by zaplavenie trhu množstvom čipov nemuselo priniesť radikálne zníženie ich ceny, keďže ich výrobné náklady sú pomerne vysoké, a keď hodnota čipu na trhu klesne pod určitú sumu, fabriky jednoducho znížia výrobu.
Takže prečo s takýmto, na pohľad šialeným nápadom vôbec riaditeľ OpenAI prišiel? „Sam Altman sa rád zahráva so svojimi súpermi. Ak ste Google alebo Anthropic a zistíte, že Altman hovorí, že sa chystá získať 5 až 7 biliónov dolárov, nedá vám to spať a zamotá vám to hlavu spôsobom, ktorý by Sama Altmana určite potešil,“vysvetľuje komentátor Casey Newton v podcaste New York Times Hard Fork.
Aj keď je podľa neho jasné, že Altman bude musieť v budúcnosti získať obrovské množstvo peňazí, aby dosiahol všetko, čo chce, v dohľadnom čase sa nedostane k 7 biliónom dolárov.