Ako znie Mozart vo verzii 2024
V rámci festivalu Konvergencie cez víkend v Bratislave zaznejú aj dve špeciálne premiéry
Mohli to pokojne odbaviť tým, že zahrajú iba jeho diela. Je z čoho vyberať, pretože patrí medzi najznámejších a najplodnejších autorov. Ale festival Konvergencie robí len to, čo má už 25 rokov v názve – zbližuje rôznu hudbu a ponúka nielen klasiku.
PRIESTOROVÁ MOZAIKA
Platí to aj o aktuálnej zimnej verzii, ktorá je opäť venovaná jednému skladateľovi. Od štvrtka do nedele bude v Slovenskej národnej galérii šesť koncertov, na ktorých zaznie trinásť skladieb Mozarta.
Nebude to len ďalšie nové oprašovanie 18. storočia. Festivalovým hosťom je totiž aj fínsky klavirista, skladateľ a dirigent Olli Mustonen, ktorý zahrá svoje diela a v programe je večer s názvom Mozart Reflections, na ktorom zaznejú dve premiéry od mladých domácich autorov.
„Zadanie bolo voľné, bavili sme sa o presahu Mozartovej hudby do súčasnosti a akým výrazným spôsobom je jeho odkaz stále prítomný,“hovorí Jonatán Pastirčák alias Pjoni.
V minulosti už autorsky spracoval hudbu Mariána Vargu, s využitím viacerých motívov. Pri Mozartovi sa teraz rozhodol zamerať na jedinú skladbu. Klarinetové kvinteto A dur, ktoré v sobotu na Konvergenciách zaznie najskôr v pôvodnej podobe na podvečernom koncerte. On ho spracoval ako priestorovú kompozíciu pre 6 + 2 kanálový zvuk a na jej prevedenie si prizval klarinetistu Ronalda Šebestu a violončelistu Jozefa Luptáka.
„Využívam mikrofragmenty z tohto kvinteta. Dalo by sa to prirovnať k skladaniu a následnému rozoberaniu mozaiky, zloženej zo stoviek malých kúskov. Bude to rozhodne veľmi špecifická forma pocty,“hovorí.
U Mozarta oceňuje jeho melodiku, harmónie a nadčasovosť. „Jeho hudba je stále prítomná takmer v každodennom živote, cez rôzne prerábky a adaptácie jeho motívov. Stala sa hlbokou súčasťou kultúrneho podvedomia obrovskej časti sveta. Už len preto má zmysel ju reflektovať.“
JEDNODUCHO A HRAVO
Podobný prístup k mozartovskej objednávke od Konvergencií zvolil aj Dalibor Kocian alias Stroon. A on si vybral iba jedno dielo, ktoré zaznie na festivale v piatok – Klavírne kvarteto č. 1 gmol. Na konzervatóriu vyštudoval hru na vibrafón, ale dnes sa primárne venuje (rovnako ako Pjoni) elektronickej hudbe. A presne taká bude aj jeho variácia na Mozartovu skladbu.
„Skúsil som sa pozrieť na jeho dielo a pracovať s ním spôsobom, ktorý by sa možno aj jemu pozdával. Mozartovsky jednoducho, číro a hravo. Tým, že náš koncert je v priestoroch SNG, kde je dlhý dozvuk sály, zamyslel som sa, ako by túto skladbu spracovali Burial alebo Lawrence English. Prehovárala vo mne taká žánrovosť, ísť cestou ambientnej elektroniky, majestátnosti a zvukovej hutnosti, ale potom sa vo mne prevalila dumavá stroonovosť,“vysvetľuje.
KONCERT AJ PRE OČI
Priznáva, že jeho inšpiráciou boli aj prerábky Bacha a iných velikánov klasiky na syntetizátoroch, aké sa robili najmä v 80. a v 90. rokoch, no zároveň chce vyťažiť maximum z nového počítača, ktorý si kúpil.
Posledný mesiac trávi v rakúskom St. Pöltene, kde spolu s režisérkou Slávou Daubnerovou spolupracuje na adaptácii Eurypidovej drámy Trójanky v Landestheater Niederösterreich.
„Tým, že tam teraz žijem, Mozart je pre mňa taký sused. Trochu som ho zaznával pre jeho jednoduchosť, keď som si mal vybrať medzi ním a Bachom, vždy som si vybral
Bacha. Ale posledné obdobie som trochu veselší človek, zisťujem, že Mozartova hudba je nádherná a jeho jednoduchosť nie je vôbec banálna. Je povznášajúca,“hovorí Stroon.
„Nie je jednoduché dosiahnuť takú geniálnu jednoduchosť. Keď som si počúval tieto diela, boli pre mňa nové, lebo na konzervatóriu som si ich nestihol prepočuť, patria medzi menej hrané. Sú to krásne kusy.“
V sobotu večer bude v Átriu SNG audiovizuálny večer. Dvoch hudobníkov totiž bude sprevádzať intermediálny umelec Ján Šicko, ktorý pripravil špeciálnu videoprojekciu.
„Snažil som sa z vizuálov vytvoriť hudbu. Bude tam odkaz na kánon klasicizmu, plynutie času aj abstraktné vizuály,“hovorí spoluautor koncertu.
Bude to rozhodne veľmi špecifická forma pocty.
Pjoni