Bude Ukrajina ako západné Nemecko?
Putin vidí koniec vojny ako koniec prozápadnej Ukrajiny
Vo svete dnes do veľkej miery vládne neistota, no istí si môžeme byť aspoň tým, že ďalším prezidentom Ruskej federácie, ktorého si voliči zvolia v polovici marca, bude opäť Vladimir Putin.
Stávkou na istotu je aj to, že Putin sa nechystá vstúpiť do žiadnych zmysluplných rokovaní pred americkými voľbami. Vie však prekvapiť. A hoci by bolo chybou brať moskovské reči o „konci vojny“príliš vážne, bolo by aj chybou ich úplne ignorovať.
Putin sa už raz spálil, keď očakával, že Trumpova Amerika bude jeho prirodzeným partnerom. Trump je stelesnením nepredvídateľnosti a to je niečo, čo Moskva nenávidí. V stredu ruský prezident v rozhovore pre štátnu televíziu povedal, že Joe Biden je „skúsenejší a predvídateľnejší“. Asi to myslí vážne.
V inom pozoruhodnom rozhovore, tentoraz s bývalým moderátorom Fox News Tuckerom Carlsonom, Trumpa takmer nespomenuli. Namiesto toho ruský prezident obvinil Poľsko z toho, že môže za rozpútanie druhej svetovej vojny; povedal, že NATO je vinné za ruskú inváziu na Ukrajinu a že bývalý britský premiér Boris Johnson bol osobne zodpovedný za to, že vojna sa neskončila okamžite v marci 2022.
Rusko za svoj skromný vojenský progres platí veľmi vysokú ľudskú cenu. To všetko znamená, že pribúdajú náznaky, že by sa Moskva mohla rozhodnúť tlačiť na „koniec vojny“v momente,
Zatiaľ čo západná verejná mienka stále vo veľkej miere sympatizuje s Ukrajinou, rastie aj počet voličov, ktorí sa zdráhajú platiť za víťazstvo Kyjiva. Dovoliť proputinovským silám, aby si na seba navliekli plášť „mierovej strany“, by bola politická katastrofa.
keď sa tak Európania, ako aj Američania pripravujú na voľby.
Putin využil stretnutie s Carlsonom ako príležitosť, aby dal jasne najavo svoju túžbu rokovať. „Poviem vám, čo v tejto veci hovoríme a čo oznamujeme vedeniu USA,“povedal ruský prezident. „Ak naozaj chcete prestať bojovať, musíte prestať dodávať zbrane. O niekoľko týždňov sa to skončí. To je všetko. A potom sa môžeme dohodnúť na nejakých podmienkach.“
Podľa Moskvy by mal povojnový status Ukrajiny v ideálnom prípade pripomínať budúcnosť palestínskeho štátu, ako si ho predstavuje izraelská extrémna pravica. V najlepšom prípade by šlo o okupované územie, prinajhoršom o demilitarizovaný, vyľudnený a ekonomicky neudržateľný štát.
Inými slovami, Putin vidí koniec vojny ako koniec prozápadnej Ukrajiny. Ako pred časom poznamenal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak: „Rusko nebojuje o územie. Bojuje za svoje právo žiť v minulosti.“
Je jasné, že pre Rusov sú rokovania len predohrou alebo zámienkou na kapituláciu Kyjiva. Ale je aj jasné, že ak sa Moskva rozhodne využiť Putinovo znovuzvolenie na odštartovanie diplomatickej ofenzívy, európski aj americkí politickí lídri budú čeliť verejnej reakcii, ak budú trvať na tom, že Ukrajina a jej spojenci nebudú nikdy hovoriť s ruským lídrom a nebudú akceptovať iný výsledok ako oslobodenie celého okupovaného územia.
Dnes je tento postoj menej presvedčivý než pred rokom.
Ukrajinská armáda je v neistej pozícii a americká vojenská podpora sa zastavila. Zatiaľ čo západná verejná mienka stále vo veľkej miere sympatizuje s Ukrajinou, rastie aj počet voličov, ktorí sa zdráhajú platiť za víťazstvo Kyjiva. Dovoliť proputinovským silám, aby si na seba navliekli plášť „mierovej strany“, by bola politická katastrofa.
V dlhej vojne sa ciele oboch strán nevyhnutne vyvíjajú, a preto sa vodcom odporúča, aby boli flexibilní v tom, ako si predstavujú víťazstvo. Čo by však lídri nemali robiť, je, aby svoju predstavu o porážke nedefinovali. Ak bude Ukrajina nútená vzdať sa územia v rámci budúceho urovnania, pôjde o tragédiu a bolestivý kompromis.
Ale ak cena za ukončenie vojny zmení Ukrajinu na krajinu nikoho, bude to porážka pre Európu a hrozba pre jej bezpečnosť.
V konečnom dôsledku sú to Ukrajinci, kto sa rozhodne, kedy a ako budú rokovať. Ale keď Moskva obhajuje rozhovory, je dôležité, aby mali západní lídri jasno v tom, o čom sa nedá rokovať, pokiaľ ide o budúcnosť Ukrajiny a Európy. A to, o čom by sa podľa mňa nemalo rokovať, nie je ani tak úplná územná celistvosť Ukrajiny ako skôr jej demokratická a prozápadná orientácia.
Teraz nastal čas, aby tí, čo sú za vyrokované ukončenie vojny, začali obhajovať čo najskoršie prijatie Ukrajiny do NATO, čo je jediná účinná odpoveď na túžbu Moskvy po územných zmenách. Len Ukrajina, ktorá je súčasťou NATO, môže prežiť trvalú či dočasnú stratu kontroly nad časťou svojho územia.
Ak Putinova ponuka znie: „Ak naozaj chcete prestať bojovať, musíte prestať dodávať zbrane“, západná protiponuka by mala znieť: „Ak naozaj plánujete okupovať ukrajinské územie, musíte akceptovať, že Ukrajina bude členom NATO“– rovnako ako ním bolo západné Nemecko počas studenej vojny. Je čas položiť na stôl tento scenár.