Ako Kmec demaskoval Fica
Keby sa takto nepriateľsky správali starí členovia Európskej únie k Slovensku, ako sa dnešná Ficova vláda správa k Ukrajine, ešte teraz by sme šúchali nohami pred jej dverami
Už je po protestoch farmárov. Emócia každou hodinou vyprchá, až sa vytratí. Čo si okrem nej nezainteresovaní občania z protestov odniesli, by bola téma na prieskum. Vládni politici sa však z protestov snažili vytrieskať maximum.
Začal to minister pôdohospodárstva Richard Takáč ešte pred tým, ako traktory vyšli do ulíc. Vo videu prvý protest menších farmárov, ktorý sa odohral 19. februára, označil za „pomýlený“a „trošku politicky riadený“. Iné dôvody nepovedal, iba ten, že kritizujú jeho prácu a prácu ministerstva pod jeho vedením, pritom za kritizované nedostatky môže jeho dávny predchodca Ján Mičovský. Tomu druhému protestu farmárov, ktorý zvolala agrokomora a odohral sa 22. februára, minister Takáč už vyjadril podporu. Zároveň avizoval, že sa na ňom aj sám zúčastní, čo sa napokon aj stalo.
Tento protest bol totiž namierený proti bruselskej byrokracii. Na ňu má vraj ťažké srdce aj pán minister. Podľa neho z Bruselu vychádza rôzna nezmyselná byrokracia, ktorá poľnohospodárov sťahuje z polí a maštalí do kancelárií. Ako príklad onej nezmyselnej byrokracie minister vo videu uviedol údajný návrh európskej komisie „30 percent poľnohospodárskej plochy nechať tak, nestarať sa o to“. A hneď to aj plasticky ukázal na číslach: „Farmár má 1000 hektárov a 300 hektárov nechá tak, nebude sa o ne starať, a potom budeme dovážať rôzne komodity z Južnej Ameriky alebo Číny a pýtam sa, čo tie lode a emisie, o ktorých teraz hovoríme,“doplnil.
ÚNIKOVÁ STRATÉGIA POPULISTOV
Takto sformulované a uvedené je to zavádzanie, manipulácia, klamstvo. Na týchto obskúrnych stavebných kameňoch má vyrásť akože silná protibruselská emócia. Problém so zhoršujúcou sa kvalitou poľnohospodárskej pôdy, s jej zmenšujúcou sa rozlohou v dôsledku erózie, zastavanosti je pritom obrovský. A je tak slovenský, ako aj európsky. Jedným z opatrení na ochranu pôdy je práve ten úhor, ktorý siaha až do stredoveku, lebo už vtedy ľudia vedeli, že sa pôda úrodami vyčerpáva a treba jej dopriať oddych. Oproti stredoveku je však európsky dnešok k roľníkom neporovnateľne štedrejší: za úhor, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 4 až 7 percent, dostávajú peniaze (greening), teda kompenzáciu strát. Na druhej strane je to pre osivárov zaujímavý biznis, keďže aj úhor si vyžaduje starostlivosť a do neobrobenej pôdy treba zasiať trebárs ďatelinu.
Minister Takáč sa nedávno postavil proti uvoľneniu pravidiel pre genomické techniky šľachtenia rastlín, ktoré by zvýšili odolnosť plodín i produkciu, čo by bol jeden z krokov na ochranu pôdy. Ťažko však povedať, či je to taký klasik, milujúci šíre socialistické lány a na nich tony pesticídov. On sa asi len pohybuje po mínovom poli všestranne nasrdených farmárov a volí tradičnú únikovú stratégiu populistov: odvádzať pozornosť od domácich zlyhaní tým, že všetko zlé sa hlava-nehlava zvalí na Brusel (veď oni sú tam na kopance od nás, napokon, zvyknutí).
Marketingová stratégia, ktorú ponúkol minister Takáč, je však len slabým odvarom produkcie Roberta Fica. Ten svoje náučné video uviedol týmto textom: „Na nezáujem Európskej komisie chrániť slovenských a európskych poľnohospodárov musíme reagovať suverénnou slovenskou zahraničnou politikou a zákazom dovozu mnohých poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny.“Tvrdenie o nezáujme eurokomisie chrániť slovenských a európskych poľnohospodárov je, pravdaže, hrubá lož. Európski poľnohospodári sú dotovaní ako nikto na svete. A keďže Slovensko do úniového rozpočtu prispieva menej, ako z neho dostáva, môžeme hovoriť o nadštandardnom spoločenskom agroprofite.
KMEC: FICO NEMÁ HRANICE
Pokiaľ ide o Ukrajinu, keby sa takto nepriateľsky správali starí členovia Európskej únie k Slovensku, ako sa dnešná Ficova vláda správa k Ukrajine, ešte teraz by sme šúchali nohami pred jej dverami s prosbou, aby nás aspoň bez ciel púšťali na jej jednotný trh. Ficova rétorika je hanebná a treba povedať aj to, že dráma okolo dovozu (reexportu) poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny je prehnaná, hysterická, akoby ju „kočírovala“sama ruská rozviedka.
Na druhej strane sú tu aj iné vyhlásenia toho istého Fica. Ukazuje nimi prívetivejšiu tvár, ako napríklad týmto: „Ak má Ukrajina ambíciu stať sa členským štátom EÚ, sme pripravení pomôcť, lebo obdobie prechodu k členstvu môže byť pomerne dlhé. Sme za členstvo Ukrajiny v EÚ, ale pri splnení podmienok.“Nuž teda, ako to je – pomáhame Ukrajine, nepomáhame?
Veľmi výstižne tento politický úkaz pomenoval aktuálny podpredseda vlády za Hlas Peter Kmec, keď bol ešte poslancom. Robert Fico sa koncom apríla minulého roka ako opozičný líder stretol s diplomatmi a Kmec to okomentoval takto: „Robert Fico sa pred svojimi voličmi hrá na nekompromisného zástancu národnoštátnych záujmov a odmietal na zhromaždeniach s voličmi vstup Ukrajiny do EÚ a NATO. Ako však potvrdila Monika Beňová, na stretnutí s diplomatmi myšlienku vstupu Ukrajiny do EÚ podporil. Zjavne ide len o nepoctivú hru s voličmi, pretože Robert Fico má dve tváre. Jednu populistickú a druhú určenú pre diplomatické uši. Ukazuje tak, že nemá žiadne hranice. Takéto klamstvá sa v zahraničnej politike nevyplácajú a dnes Roberta Fica dobehli. Verejnosť sa môže oprávnene pýtať, ktorej tvári Roberta Fica má veriť.“
Najlepšie žiadnej, ale nechajme si to pre seba.
On sa asi len pohybuje po mínovom poli všestranne nasrdených farmárov a volí tradičnú únikovú stratégiu populistov: odvádzať pozornosť od domácich zlyhaní tým, že všetko zlé sa hlava-nehlava zvalí na Brusel