Brusel nám môže strhnúť stámilióny eur
Ak vláda neopraví problémové zákony, štvrtú platbu nedostaneme, hovorí Lívia Vašáková
Slovensko môže prísť vinou Ficovej vlády o časť peňazí z plánu obnovy. Vláda síce koncom minulého roka požiadala o uhradenie 923 miliónov eur v rámci takzvanej štvrtej platby, no Brusel posudzovanie žiadosti stopol. Európska komisia sa obáva, že sme novelou Trestného zákona oslabili ochranu eurofondov pred podvodmi a zmenami v dôchodkoch zhoršili udržateľnosť verejných financií. Chýbajú jej aj výdavkové limity v štátnom rozpočte.
V listoch z Bruselu, ktoré bývali v minulosti zdvorilé a diplomatické, je nezvyčajne tvrdý tón, upozorňuje Lívia Vašáková, ktorá bola v úradníckej vláde podpredsedníčkou pre plán obnovy a eurofondy.
Aké vážne je dnes riziko, že by sme mohli prísť o časť peňazí z eurofondov?
Vážne. Svedčí o tom aj veľmi intenzívna komunikácia zo strany Európskej komisie (EK). Poslala Slovensku viacero listov, zároveň na dianie u nás (zmeny v Trestnom zákone, pozn. red.) reagovala šéfka európskej prokuratúry, ústne sa k tomu vyjadrili eurokomisári ako napríklad česká komisárka Věra Jourová (podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť, pozn. red.) a prebehla o tom aj diskusia v Európskom parlamente. Žiadna iná téma nebola takto ostro artikulovaná zo strany európskych inštitúcií.
Nie je zmena iba v tom, že tentokrát komunikácia zo strany Európskej komisie prenikla aj na verejnosť?
Videla som počas svojej kariéry viaceré listy od Komisie a väčšinou bol ich tón relatívne zdvorilý, diplomatický. V listoch, ktoré prenikli na verejnosť, je tón tvrdší a EK sa v nich aj obšírne vyjadruje k veciam, ktoré sa týkajú právneho štátu. Za môjho pôsobenia tam toto vôbec nefigurovalo.
Ak sa nič nezmení, na koľko percent je podľa vás pravdepodobné, že prídeme o časť eurofondov?
Pokiaľ hovoríme o pláne obnovy, a o štvrtej žiadosti o platbu z neho, tak si myslím, že pokiaľ vláda nepodnikne nejaké kroky, tak Slovensko v tomto roku neuvidí vyplatenú plnú štvrtú žiadosť.
Hovoríme o žiadosti na uhradenie štvrtej platby z plánu obnovy v hodnote 923 miliónov eur, ktorú Slovensko podalo koncom minulého roka, ale EK pozastavila jej posudzovanie.
Áno.
Časť z tých peňazí predsa len uvidíme?
Scenárov je viac, pretože Slovensko na štvrtú žiadosť o platbu splnilo všetky opatrenia. Sú tam veci ako kurikulárna reforma (reforma obsahu a formy vzdelávania, pozn. red.), zákon o dráhach, zákon o verejnej osobnej doprave a ďalšie opatrenia. Tie sme splnili a Slovensko by za ne malo dostať peniaze. EK má metodiku, na základe ktorej vie vyčísliť aj sankciu za oblasti, ktoré nie sú splnené. Ak sa slovenská vláda rozhodne, že nebude opravovať veci, ale uspokojí sa s tým, že dostane len časť peňazí, tak si viem predstaviť, že by sa to v tomto roku dalo vyriešiť.
Koľko peňazí mohli strhnúť? by nám
V prípade kľúčových reforiem, ktoré sa týkajú verejných financií, by sme hovorili o stámiliónoch eur.
Vieme to ešte napraviť? A čo by sme museli urobiť?
Sú tri veľké výhrady zo strany Európskej komisie. Prvá sa týka dôchodkovej reformy, že po zavedení trinástych dôchodkov nebude udržateľnosť verejných financií taká, akú sme pôvodne deklarovali. Takže tam budú potrebné kompenzačné opatrenia, napríklad obmedzenia pri predčasných dôchodkoch alebo zrušenie niektorých výnimiek. Ďalšia veľká oblasť sa týkala výdavkových limitov, ktoré neboli zavedené do rozpočtu na rok 2024.
Prečo je to dôležité?
Výdavkové limity nie sú samoúčelné. Majú limitovať nárast výdavkov a strážiť udržateľnosť verejných financií. To, že ich v rozpočte nemáme, je problém, a vidno to nielen z listov EK, ale aj z reakcie finančných trhov. Investori si pýtajú stále viac na úrokoch za slovenské dlhopisy. Toto je problém, aj čo sa týka toho, ako sa Slovensko bude financovať a koľko peňazí na to bude dávať. Posledná oblasť, ktorú považujem za závažnú, je oblasť právneho štátu, keď Komisia v liste priamo poukázala na súdnu reformu, ktorú sme už deklarovali ako splnenú. Ale keďže sa mení viacero zákonov, Európska komisia si nebola istá, či sa tam mení alebo nemení znenie toho, čo už sme deklarovali za splnené. A ešte je dôležité – a poukazuje na to aj Komisia –, že my v pláne obnovy garantujeme, že európske peniaze budú u nás použité tak, aby nedochádzalo ku korupcii, konfliktu záujmov, k podvodom alebo dvojitému financovaniu. Toto bolo založené na rôznych parametroch, figurovala tam aj špeciálna prokuratúra a Trestný zákon, ktorý sa novelizoval. Takže Európska komisia teraz bude posudzovať ako celok, či toto je naďalej splnené, a teda či platí garancia, že európske peniaze tu budú využívané bezkorupčne, bez podvodov a bez konfliktu záujmov.
Výdavkové limity už asi nevieme opraviť, keďže mali byť v rozpočte na tento rok.
Pokiaľ jeden rok nebudú v rozpočte zavedené, tak ide o zvrátenie míľnika. Sú ešte spôsoby, akými by sa to dalo zaviesť do rozpočtu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť výdavkové limity vypočítala, vláda môže požiadať aj o ich revíziu. Teoreticky je tam šanca, ale znamenalo by to, že vláda bude musieť šetriť. Výdavkové limity sú o tom, že limitujú výdavky, a teda by muselo dôjsť aj k nejakým reálnym opatreniam na strane šetrenia.
Vláda tvrdí, že obavy Komisie o právny štát ošetrila pozmeňujúcimi návrhmi Tibora Gašpara k novele Trestného zákona. Súhlasíte?
Vláda vydala viacero vyjadrení k tomu, že s EK komunikuje a že uspokojivo vyvrátila všetky jej znepokojenia. Ja si myslím, že to tak úplne nie je. Napríklad ešte 1. februára podpredseda vlády Peter Kmec vyhlasoval, že sme na všetky výhrady Európskej komisie uspokojivo odpovedali, a týždeň nato prišiel list s ôsmimi stranami, kde Komisia veľmi vážne vyjadrila svoje obavy a zároveň pozastavila hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu z plánu obnovy. Takže si nie som úplne istá, či vláda v tomto informuje len na základe svojich domnienok alebo má aj nejaké uistenia zo strany európskych inštitúcií, že to, čo doteraz spravila, bude postačujúce na vyvrátenie ich výhrad.
Na Slovensku dlhodobo nevieme využívať eurofondy efektívne, a ak tie peniaze nebudú prichádzať, tak peniaze na investície budú ešte viac obmedzené v porovnaní s inými krajinami. Ale človek si to všimne, keď pôjde do Rakúska alebo do Česka. Ten rozdiel je viditeľný.
Čo sa bude diať teraz? Budeme čakať na list, v ktorom nám Komisia napíše, či sme ju presvedčili alebo nie, prípadne sčasti?
V prípade plánu obnovy je teraz loptička na strane Slovenska. Vláda musí dodať Komisii dostatočné dôkazy o tom, že sa vyrovná s jej výhradami, a teda že vyriešila výdavkové limity, takisto výhrady týkajúce sa dôchodkovej reformy a právneho štátu. Na základe tohto Komisia začne znova hodnotiť tú štvrtú žiadosť o platbu.
O koľko neskôr teda peniaze zo štvrtej platby, alebo ich časť, uvidíme?
Minister práce Erik Tomáš spomínal, že už sa pripravujú
kompenzačné opatrenia v prípade dôchodkovej reformy. Komisia chce vidieť, že budú schválené. Takže sa to musí dať do medzirezortného pripomienkového konania, na schválenie vláde a parlamentu. V druhej polovici roka by sa to zrejme dalo stihnúť.
Ak dostaneme o pol roka neskôr peniaze z plánu obnovy, aké stavby sa omeškajú?
V pláne obnovy rezorty dostali peniaze od začiatku, aby mohli začať s investíciami čím skôr. Takže výzvy, minimálne tie, ktoré sa týkajú stavieb, boli vyhlásené. V niektorých prípadoch sa už podpisujú kontrakty alebo sa začalo s verejným obstarávaním. To znamená, že tieto peniaze nie sú priamo určené. Slovensko už dostalo z plánu obnovy dve miliardy eur a vieme ich využiť na rozbehnutie týchto investícií. Ak sa však stane, že by neprišli peniaze zo štvrtej žiadosti o platbu, prípadne to bude dlho trvať, tak sa môže stať, že investície na celú sumu plánu obnovy v hodnote 6,4 miliardy eur budú musieť byť sčasti hradené z národných zdrojov.
Nemôže sa stať, že štát si objedná stavbu novej nemocnice v Martine, ale nestihnú ju postaviť v termíne do júna 2026 v dôsledku problémov, o ktorých tu hovoríme?
To sú dve rôzne veci. Prvá je, či je nedostatok financií na už rozbehnuté projekty. Odpoveď je, že nie. Tieto peniaze rezorty majú, sú v rozpočte. Takže v tomto určite problém nie je, môžu sa podpisovať zmluvy a investori môžu začať s realizáciou projektov. A čo sa týka otázky, či sa tá nemocnica stihne: snažili sme sa dať peniaze k dispozícii čím skôr, aby sa tie projekty mohli začať realizovať čím skôr, a zvýšiť tým šance na ich dokončenie. Teraz je na vláde, aby na to podnikala kroky. Pokiaľ sa projekt nestíha do roku 2026, tak nevieme Komisii deklarovať, že sme postavili nemocnicu do štádia hrubej stavby, takže je možné, že sa nám bude krátiť aj ďalšia platba, ktorú máme dostať v roku 2026.
Pri štvrtej platbe z plánu obnovy si teda budeme s Komisiou písať a potom čakať, ako naše vysvetlenia a opatrenia vyhodnotí. Klasické eurofondy sa medzitým čerpať môžu? Hrozí, že prídeme aj o tie, ak nepresvedčíme Komisiu, že dodržiavame zásady právneho štátu?
V liste o pláne obnovy, ale aj v liste, ktorý posielal pán komisár Didier Reynders (eurokomisár pre spravodlivosť, pozn. red.), sa eurofondy spomínajú. Nie sú tam ešte úplne konkrétne kroky, ktoré by Komisia chcela podniknúť. Takže si myslím, že riziko tam je, ale vzhľadom na minimum informácií, ktoré k tejto veci mám, neviem úplne vyhodnotiť, či by Európska komisia k obmedzeniu eurofondov pristúpila a ako. Zároveň sa však v roku 2024 bude pripravovať aj revízia operačného programu Slovensko (eurofondové obdobie na roky 2021 – 2027, pozn. red.) a toto je aj príležitosť pre Komisiu, aby sprísnila niektoré podmienky prideľovania európskych peňazí alebo aby sa pozrela na celý mechanizmus, ako sú zabezpečené kontroly, audity. Čiže ako je zabezpečené, aby európske peniaze boli chránené voči podvodom, korupcii, dvojitému financovaniu. V úradníckej vláde sme sa snažili zrýchliť a zefektívniť čerpanie eurofondov, čo si však vyžaduje veľmi efektívnu trestnoprávnu koncovku pre prípadných podvodníkov.
Videla som viaceré listy od Európskej komisie a väčšinou bol ich tón relatívne zdvorilý, diplomatický. V týchto listoch, ktoré prenikli na verejnosť, je tón tvrdší a Komisia sa v nich aj obšírne vyjadruje k veciam, ktoré sa týkajú právneho štátu.
Dnes Komisia nemá páky, aby nám niečo neuhradila, ak nie je spokojná?
Aj dnes to môže urobiť. V súčasnosti sú však eurofondy vo fáze, keď sa väčšinou ešte len vyhlasujú výzvy na ich čerpanie. V tomto momente teda nie sme v štádiu, aby sme žiadali uhradenie projektov zo strany EK. Eurofondy fungujú inak ako plán obnovy, pri nich sa až následne uhrádzajú faktúry. Plán obnovy funguje na základe splnených opatrení. Čiže na začiatku sme si stanovili reformy, ktoré sme do veľkej miery splnili, a za to nám prišli peniaze z plánu obnovy.
Nedávno sa skončilo predchádzajúce eurofondové obdobie. Nehrozí, že budeme musieť tieto peniaze vracať?
Čo sa týka obdobia 2014 – 2020, tam komisia ešte môže dať korekcie (krátenie peňazí na jednotlivé projekty, pozn. red.). Potom sa dozvieme, koľko peňazí Slovensko z týchto takzvaných starých eurofondov stratí. Za úradníckej vlády sme odhadovali, že nestihneme vyčerpať 100 miliónov eur, ale k tomu sa môžu pridať korekcie, ak bude mať Komisia napríklad nejaké pochybnosti o verejných obstarávaniach. (Aktuálne vláda uvádza, že nevyčerpaná je zhruba polmiliarda eur, pozn. red.)
Môže sa obava Komisie o právny štát dotknúť aj peňazí z eurofondov na roky 2014 až 2020?
Nie. Toto sa môže týkať iba nových eurofondov na roky 2021 – 2027.
Čo sa bude diať ďalej v tejto otázke? Ak nepresvedčíme Komisiu, že nezhoršujeme parametre právneho štátu, kedy by nám mohla stopnúť eurofondy?
Myslím, že som na to už odpovedala, ale poviem ešte jednu novú skutočnosť. Čakajú nás európske voľby, z ktorých potom vzíde Európsky parlament a nová Európska komisia. Od jej zloženia, od vedenia Európskej komisie, bude závisieť, či jej ďalší postup bude kontinuálny. Ak by uspela súčasná predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, dá sa očakávať, že postup bude rovnako rázny ako dnes. Ak by došlo k zmene vedenia, tak sa môžu veci zmeniť aj na európskej úrovni.
Dávnejšie ste sa vyjadrili, že pri obavách o právny štát už má Európska komisia skúsenosť s Maďarskom a Poľskom, takže v prípade Slovenska by mohla postupovať rýchlejšie. Na druhej strane však môžu eurovoľby aktivitu Komisie utlmiť. Rozumiem tomu správne?
Európska komisia bude tento rok prechádzať zmenou po európskych voľbách. Kroky, ktoré sa podnikli voči Maďarsku a Poľsku, sa týkali hlavne plánu obnovy. V prípade Maďarska došlo aj k zmrazeniu eurofondov, takže aj tieto procesy si už Komisia vyskúšala. V prípade Slovenska tým, že už to nebude prvá krajina, bude asi konať rýchlejšie.
Ako dlho to trvalo v prípade Maďarska a Poľska?
Podľa toho, odkedy by sa to počítalo, ale určite to trvalo niekoľko rokov.
Zvonku to nevyzeralo, že to obyvatelia tých krajín nejako pocítili. Aký to malo dosah?
Efekty pre občana zrejme neboli viditeľné. Pri pláne obnovy ide o peniaze, ktoré len prichádzajú. Ak Maďarsko nedostane svoju alokáciu, tak sa to skôr prejaví v ďalších rokoch a podobne v prípade Poľska. Ale tam sa investične pripravujú na to, že plán obnovy chcú využiť. Vedia, že musia splniť niektoré opatrenia v oblasti právneho štátu, ale medzitým nechcú strácať čas a spúšťajú investície. V Poľsku funguje lepšie to, že oni majú tie investície nastavené, chcú ich realizovať. Hľadajú rôzne zdroje financovania, aby mohli uskutočniť investície a neskôr žiadať o ich uhradenie, keď sa plán obnovy odblokuje. Ak sa neodblokuje, tak ich uhradia z eurofondov alebo zo štátneho rozpočtu. Takéto niečo, žiaľ, na Slovensku nefunguje a je to jeden z dôvodov, prečo sme mali slabé čerpanie fondov. Slovensko dlhodobo investične zaostáva za našimi susedmi, my investujeme v priemere o štyri veľké nemocnice ročne menej ako naši susedia. Je to rozdiel 1,6 percentuálneho bodu oproti ostatným krajinám V4. To znamená, že my už teraz investujeme menej. Keby sme mali pozastavené percentuálne významnú časť európskych peňazí, ktoré tvoria tretinu až polovicu celkových investícií štátu, tak by sa táto medzera ešte viac zväčšila.
My, hoci eurofondy máme, ich nevieme používať efektívne?
Áno, a možno aj ich ohrozenie budeme vnímať inak ako Poliaci, ktorí si povedali, že budú investovať ďalej a potom uvidia, čo z toho sa uhradí. Je možné, že na Slovensku sa investičný tok zastaví, lebo nemáme nastavený systém financovania z národného rozpočtu, ktorý by to vedel vykryť. Potom dochádza k tomu, že nám tu padajú mosty v havarijnom stave, máme nedostatočnú cestnú sieť, nemáme dobudované diaľnice. Stačí sa ísť pozrieť do Poľska, ako rýchlo boli schopní postaviť diaľničnú sieť. U nás vidíte investičný dlh v železničnej infraštruktúre, na verejných priestranstvách a v mnohých iných oblastiach.
Ak by aj došlo k zmrazeniu časti eurofondov, bežný človek si to nevšimne?
To by som nepovedala, lebo sa stačí ísť pozrieť do okolitých krajín a vidíte, že cesty, chodníky, verejné priestranstvá sú v inom stave ako u nás. Na Slovensku dlhodobo nevieme využívať eurofondy efektívne, a ak tie peniaze nebudú prichádzať, tak peniaze na investície budú ešte viac obmedzené v porovnaní s inými krajinami. Ale človek si to všimne, keď pôjde do Rakúska alebo do Česka. Ten rozdiel je viditeľný.
Rozhodli ste sa už, kam sa plánujete kariérne posunúť, keďže sú to už dva mesiace od vášho odchodu z tímu pre plán obnovy?
Rozhodla som sa pre budúcnosť v korporátnom sektore.