Ako je to s vojakmi krajín NATO na Ukrajine
Robert Fico najskôr v Paríži a potom aj na stretnutí V4 v Prahe opakoval, že nepošle slovenských vojakov na Ukrajinu. Vysvetľujeme, o čo v skutočnosti ide
Mala to byť len jedna z mnohých tém samitu, o ktorej francúzsky prezident Emmanuel Macron pôvodne na tlačovke ani neinformoval. Vyjadril sa k nej až po novinárskej otázke, či – tak ako to tvrdil slovenský premiér Robert Fico – lídri skutočne debatovali o vyslaní vojakov na Ukrajinu.
Táto téma napokon v médiách prehlušila mnohé iné závery narýchlo zvolaného samitu v Paríži. Nasledujúci deň sa k nej vyjadrili viacerí štátnici.
Slovenský premiér Robert Fico do Paríža odchádzal s tým, že viaceré štáty Aliancie chystajú poslať vojakov na Ukrajinu, a konšpiroval, že pre Ukrajinu môže prísť o funkciu. Do Paríža pritom neprišiel šéf NATO Jens Stoltenberg ani významnejší predstaviteľ USA, ktorý by sa samitu pri takom rozhodovaní museli zúčastniť.
Robert Fico v šírení týchto rečí pokračoval aj včera v Prahe na samite V4, kde si výrazne rozumel s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
MACRONOVA BOMBA: KTO NAVRHOL VYSLANIE VOJAKOV
Aby mohol Emmanuel Macron vyhlásiť, že nie je zhoda, musel najskôr niekto pred samitom navrhnúť: Poďme prebrať možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu. To za dva roky od plošnej ruskej invázie nikto neurobil, rozhodne nie takto viditeľne.
Tým, kto to navrhol, bol podľa vysoko postavených zdrojov blízkych českej vláde osobne francúzsky prezident. „Jeho nápad stál na tom, že by sme sa mali baviť o všetkých možnostiach. Ani na začiatku nebola reč o tom, že by sa to malo teraz stať,“povedal českému Deníku N vysoko postavený zdroj blízky českej vláde. Jeho informácie potvrdil aj ďalší dobre informovaný zdroj. „Áno, Francúzi,“reagoval na otázku, kto s návrhom prišiel.
Francúzsky denník Le Monde označil Fica rovno za proruského premiéra. Aj podľa zdrojov Le Monde Macron počas samitu predložil návrh zapojenia sa armád európskych krajín. O tejto téme sa podľa francúzskeho prezidenta hovorilo ako o jednej z možností.
GENERÁL MACKO: MACRONOVE SLOVÁ TREBA ČÍTAŤ POZORNE
Západní spojenci sa však v otázke pozemnej intervencie na Ukrajine rozdelili a nedosiahol sa v otázke potrebný konsenzus.
„To znamená, že sa to nedá vylúčiť. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že Rusko nezvíťazí,“povedal Macron po samite.
Slovenský generál vo výsluž
Na ukrajinskej strane nie je žiadny dopyt po pozemných jednotkách.
Ulf Kristersson švédsky premiér
be Pavol Macko upozorňuje, že Macronove slová treba čítať pozorne.
„Zároveň spomenul slovné spojenie ‚strategická neurčitosť‘ alebo nejednoznačnosť. Je to forma diplomatickej hrozby, keď agresorovi alebo súperovi odkazujete, aby neeskaloval situáciu, lebo v prípade eskalácie by ste takisto mohli prijať opatrenia, ale nepoviete mu presne aké,“hovorí Macko.
K diskusiám krajín o poskytnutí jednotiek na podporu Ukrajiny došlo vôbec prvýkrát. Podľa Wolského ide o „vstup do ďalšej úrovne eskalácie a porušenie určitého tabu o nevysielaní vojakov mimo štruktúr NATO“.
S tým čiastočne súhlasí aj Macko. „Je to náznak demonštrácie niektorých krajín, že v prípade pokračujúcej eskalácie a stupňovaní agresie zo strany Ruska, sú aj oni schopní eskalovať,“hovorí.
„Ide však len o diplomatický nástroj, strategický odkaz, že pokiaľ budete absolútne neprístupní na akékoľvek rokovania a budete pokračovať v zbrojení a vo vojne, tak aj my môžeme zvážiť iné možnosti, než len zdržanlivosť.“
ZAPOJENIA SA DO BOJA
Vyhlásenia Macrona podľa niektorých bezpečnostných analytikov kontrastujú s opatrnosťou, ktorú dva roky prejavujú západní spojenci Ukrajiny, keď sa snažia vyhnúť sa eskalácii konfliktu s Ruskom.
Otázka zapojenia spojeneckých jednotiek je veľmi citlivá, najmä v rámci Aliancie, ktorej členovia na čele s USA sa snažia vyhnúť účasti na bojoch s Ruskom.
Švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorého krajina vstupuje do NATO po pondelkovom hlasovaní maďarského parlamentu, na stanici SVT povedal, že vyslanie západných pozemných jednotiek na Ukrajinu „nie je momentálne na stole“.
„Na ukrajinskej strane nie je žiadny dopyt po pozemných jednotkách,“uviedol Kristersson s tým, že táto „otázka nie je aktuálna“. „Momentálne sme zaneprázdnení posielaním pokročilých zariadení na Ukrajinu,“dodal švédsky premiér.
K zapojeniu vojakov sa v utorok v Prahe na stretnutí V4 vyjadril aj poľský premiér Donald Tusk. „Poľsko neočakáva, že by poslalo vojakov na Ukrajinu. Myslím, že by sme dnes nemali špekulovať o budúcnosti, či sa nestane niečo, čo by to zmenilo,“povedal.
Fico po skončení stretnutia v Paríži uviedol, že sú krajiny, ktoré sú pre vyslanie svojich vojakov pripravené, no tieto štáty nemenoval. Žiadny z vyše 20 politikov, ktorí prišli na parížsky samit, takýto krok neohlásil. Český premiér Petr Fiala však pre Reuters povedal, že sú krajiny, ktoré sú „pripravené na takýto krok.
Najotvorenejšie sa k tomu vyjadril Macron, keď na otázku o možnej účasti francúzskych jednotiek v pozemných operáciách, odpovedal: „Absolútne som nepovedal, že Francúzsko tomu nie je naklonené.“
AKÉ SÚ MOŽNOSTI WZAPOJENIA
Diplomatický zdroj pre denník Le Monde naznačil, o aké možnosti zapojenia vojakov európskych krajín na Ukrajine by mohlo ísť v budúcnosti.
„Treba sa na všetko pripraviť. Je to veľmi dôležité rozhodnutie, ktoré musí byť kolektívne. Na organizovanie takéhoto pozemného zásahu je potrebný čas. Napríklad by to mohlo začať opravou vojenského materiálu na území Ukrajiny s pomocou západných expertov,“vysvetlil zdroj denníka.
Aj generál Macko spomína diskusie o technikoch logistiky, ktorí by pomáhali rozbehnúť systémy posielané zo Západu Ukrajine.
„Zatiaľ sa všetky diskusie týkali iba toho, či by na Ukrajinu nemali byť poslaní nejakí výcvikoví inštruktori, poradcovia, spravodajskí dôstojníci, ale všetko by to bolo výlučne na suverénnom rozhodnutí krajín a bez akéhokoľvek zapojenia sa do boja. Zapojenie sa do boja by znamenalo vstup do vojny,“vysvetľuje.
Foriem prípadného vyslania vojakov je mnoho, píše aj český Deník N: Išlo by o vojenských inštruktorov alebo zdravotníkov? O jednotku protivzdušnej obrany, chrániacu ukrajinské mesto či letisko ďaleko od frontu? O špeciálne sily? O brigádu, ktorá sa postaví na ukrajinsko-bieloruskú hranicu a uvoľní Ukrajincom ruky? O desať vojakov, dvesto, tritisíc? Alebo o stráženie vzdušného priestoru?
Krajina, ktorá by s ukrajinským súhlasom vyslala Kyjivu na pomoc svojich vojakov, by sa nemohla dovolávať pomoci NATO, pokiaľ by jej vojaci boli na Ukrajine napadnutí. Na druhej strane – ak by tak nejaký západný štát urobil a Rusi v odvete vyslali strely na jeho územie, situácia by sa stala oveľa výbušnejšou.
POSTOJ RUSKA SA MENÍ
Na stretnutie do Paríža prišiel nemecký kancelár Olaf Scholz, britský minister zahraničných vecí David Cameron, poľský prezident Andrzej Duda aj holandský premiér Mark Rutte, ktorý sa považuje za najväčšieho favorita na post šéfa NATO. Aj ten v pondelok v noci povedal, že otázka vyslania vojsk európskych krajín na Ukrajinu „nie je na programe“.
Na Macronove slová reagoval aj Scholz, podľa ktorého sa účastníci parížskeho samitu zhodli, že európske štáty ani NATO žiadnych vojakov na Ukrajinu nevyšlú.
„Postoj Ruska sa mení. Usiluje sa získať ďalšie územia a nehľadí len na Ukrajinu, ale aj na mnohé ďalšie krajiny, takže Rusko predstavuje väčšie nebezpečenstvo,“povedal Macron na konci parížskeho stretnutia, ktoré bolo vôbec prvým, kde európski lídri diskutovali o bezpečnosti svojich krajín a medzinárodnom poriadku.
Podľa zdrojov z Paríža, na ktoré sa odvoláva denník Guardian, sa Francúzsko začalo obávať nedostatku jednotnej západnej sily, ktorá by reagovala na Rusko a jeho ekonomiku zameranú na vojnu.
Totálna vojna na Ukrajine je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od čias druhej svetovej vojny a nič nenasvedčuje tomu, že sa čoskoro skončí.
V Paríži sa diskutovalo tiež o českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu, do ktorej by sa podľa českého premiéra Petra Fialu mohlo pripojiť až 15 krajín. Holandsko podľa premiéra Marka Rutteho prispeje 100 miliónmi eur. Macron tiež potvrdil, že k českej iniciatíve sa pripojí aj Francúzsko.
Myšlienku nakúpiť delostreleckú muníciu pre Ukrajinu v tretích krajinách prvýkrát verejne predstavil český prezident Peter Pavel v Mníchove v polovici februára. Podľa Pavla má Česko možnosť nakúpiť až pol milióna delostreleckých granátov ráže 155 milimetrov a 300-tisíc kusov ráže 122 milimetrov.
Či sa do tejto koalície pridá aj Slovensko, nie je jasné. Fico počas sobotnej diskusie v Slovenskom rozhlase zopakoval, že nechce, aby Slovensko Ukrajinu podporovalo vojensky.
POKRAČOVANIE VO FORMÁTE V4: FICO A ORBÁN SI ROZUMELI
Po stretnutí v Paríži diskusia o pomoci Ukrajine pokračovala včera v Prahe. Diskusia premiérov krajín V4 o vojne na Ukrajine bola zjavne ostrá. Podľa Roberta Fica si predsedovia vlád na pražskom samite „nedali ani sekundu, aby si zazívali“. Rozdiely sa týkali hlavne formy pomoci Ukrajine a rokovaní o prímerí.
Český premiér Petr Fiala povedal, že mali pôvodne najprv rokovať vo formáte štyroch predsedov vlád a potom štyroch delegácií. Kvôli témam však nakoniec s delegáciami vôbec nerokovali a aj to naznačuje ostrú diskusiu.
„Sú medzi nami rozdiely, tie sa nezmenili, sú to rozdiely, ktoré sú verejne známe,“povedal Fiala. Podľa českého lídra sa zhodujú aspoň na tom, že ruská agresia je hrubým porušením medzinárodného práva a že treba Ukrajine pomôcť, na forme pomoci sa ale nezhodujú, keďže Česko a Poľsko je aj za vojenskú pomoc.
Fico tvrdil, že verí v okamžité zastavenie paľby aj v mierové rokovania, stretnutie však podľa neho nešlo cestou zakopať V4 do zeme len preto, že nemajú na určité veci rovnaké názory.
Aj maďarský premiér Viktor Orbán tvrdil, že mierové rozhovory by sa mali začať čím skôr.
Fiala povedal, že jeho hodnotenie konfliktu je úplne odlišné než Ficovo. „Neverím v pacifistické riešenia“, teda tomu, že sa mier dosiahne ústupom agresorovi, povedal.
Poľský premiér Donald Tusk na tlačovej besede nazval Vladimira Putina vojnovým zločincom. Tusk sa pred stretnutím pýtal, či má V4 ešte zmysel. Na tlačovke po stretnutí ale tvrdil, že rozdiely medzi krajinami nie sú fundamentálne a že aj kvôli Ukrajine sa oplatí v tomto formáte pokračovať.
Premiéri sa zhodli, že žiadna z krajín V4 nemieni poslať svojich vojakov na Ukrajinu.
Fico na spoločnej tlačovke s premiérmi Česka, Poľska a Maďarska ešte slovne zaútočil na redaktorku RTVS. Tá sa ho pýtala, či Slovensko kvôli jeho výrokom o Ukrajine nemôže skončiť v izolácii ako Maďarsko.
Fico redaktorku Katarínu Vítkovú vyzval, aby nerobila verejnoprávnym médiám hanbu, a pred tým sa jej pýtal, pre aké médium pracuje. Reagoval tak po tom, ako maďarský premiér Viktor Orbán oponoval, že Maďarsko je na všetkých dôležitých rokovaniach EÚ.
Nemôžeme čakať na výsledok amerických volieb, aby sme sa rozhodli, aká bude naša budúcnosť. V stávke je budúcnosť Európy.
Emmanuel Macron francúzsky prezident