Sú tu všetky znaky nástupu autokracie
Robert Fico bol vždy arogantný a agresívny, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová
Bývalá premiérka Iveta Radičová porovnáva nástup tretej Ficovej vlády s Orbánovou vládou a vládou PiS v Poľsku. Hovorí aj o tom, čo by mal robiť Ivan Korčok, aby vyhral v prezidentských voľbách.
Robert Fico straší tým, že NATO rozhodne o nasadení vojakov na Ukrajine, a naznačuje, že by sa takýto postup mal týkať aj slovenských vojakov. Konšpiruje tiež, že pre Ukrajinu môže prísť o funkciu premiéra. Prečo to podľa vás robí?
O nasadení vojakov v členskej krajine NATO musí rozhodnúť vláda a Národná rada. NATO o tom nemôže rozhodnúť. Rozmýšľala som nad mierou rozhnevanosti premiéra, lebo tá graduje. A nachádzam odpoveď: odvahu a nádej rozdávate vtedy, keď ju nosíte v sebe. Ak v sebe nosíte strach a hnev, rozdávate strach a hnev. Premiér Fico má za sebou obdobie, keď bol nútený hlavne pod tlakom protestov v uliciach po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podať demisiu. Musel urobiť kariéru Petrovi Pelegrinimu, ktorý následne založil vlastnú politickú stranu, teda Smer dva. A v priamom prenose sledoval obvinenia a právoplatné odsúdenia svojich nominantov a špičiek v najdôležitejších pilieroch a inštitúciách moci. Toto všetko sa podpisuje pod jeho správanie. Podpisuje sa pod to aj to, že sa sľučka okolo jeho vlastnej osoby zaťahovala a zmenšovala. A sám sa vyjadril, že „boha, nezostane z nich ani mastný fľak“, a takto sa to robí. Poučený touto skúsenosťou a tým, čo dokáže, silou protestu a tým, čo znamená, keď prichádza o svojich ľudí v dôležitých funkciách, nabral kurz, aby sa mu to nezopakovalo. Takže je autentický, dôrazný, rozhnevaný a má strach.
A nerobí to pre voličov? Pamätám si ešte z dôb Mečiara, že keď bol premiér, neustále tvrdil, že ho chce niekto pripraviť o funkciu.
Robí to pre svojich voličov. Oslovuje svojich voličov, ktorých ale vymenil. Ide o leninizmus v podaní Smeru. Je to čistý leninizmus, ktorý má všetky črty nástupu autokracie, vlády pevnej ruky, deštrukcie demokratických inštitúcií, spochybňovania každého kritika a najmä postavený na výrobe nepriateľov. Je sprevádzaný triednym bojom. Bojom, ktorý znamená likvidáciu a spochybňovanie akýchkoľvek autorít, opozície, predstaviteľov iných politických strán a ústi do uzavretia v sľučke extrému a extrémistických síl – zľava aj sprava. Takže to už nie sú pôvodní voliči Smeru. Len malé jadro je pôvodných voličov, ale keď sa pozriete na tie zmeny, nabaľuje podporu z extrémov.
Bývalý minister kultúry Marek Maďarič to po voľbách predpovedal nasledovne: napísal, že Fico bude kŕmiť svojich voličov populizmom či zlobou, keďže nebude mať peniaze na to, aby ich odmenil inak. Takže môže byť aj toto dôvod jeho počínania?
Stefan Zweig má krásne vysvetlenie, ako si očistiť svedomie. Urobíte to tak, že označíte toho diabla niekde vonku. Takže ten diabol bude vonku, Fico ho nachádza v Európskej únii, v Bruseli, v Západe. Preberá Putinovu rétoriku, ktorý diablom paradoxne nie je. A celé to tkvie v tom, že ochrániť potrebuje svojich verných, ktorých ešte má len v štádiu obvinení. Dôkazom je novela Trestného zákona. A potrebuje udržať skupinu, s ktorou je v stave vytvárať parlamentnú väčšinu. Nič viac a nič menej, on o ostatných občanoch nerozmýšľa, vníma ich ako nepriateľov seba. A preňho sa to rovná nepriatelia štátu.
Fica ste zažili, dokonca ste s ním rokovali pred tým, ako sa rokovalo o eurovale a než padla vaša vláda. Teraz je to iný Fico než v roku 2011?
Počúvam, že je zmenený, že je iný. Nemám, priznám sa, tento zážitok. Možno to človek vníma aj viac osobne, pretože kedysi zvládol aj dve-tri tlačovky denne, na ktorých nevyberane nadával na moju adresu. Dodnes si spomínam, ako ma povzbudzoval môj tím a moja vláda, aby som zareagovala a udrela rovnako ako on. To by som však nebola ja. Nebudem sa prispôsobovať vlkom, ktorí vyjú týmto spôsobom, pretože mi to nie je vlastné. Ale nebolo jednoduché tomu odolávať. A ono sa vám to, či chcete, alebo nechcete, zakorení v podvedomí. Takže pre mňa to bol vždy nesmierne arogantný, agresívny človek. Vždy to bol pre mňa človek plný zloby a hnevu. Nespomínam si na jeho prirodzený úsmev. Na ten sarkastický, ktorý napríklad použil pri podávaní demisie do rúk prezidenta Kisku, áno, ale na uvoľnený, otvorený úsmev, vážne nie. Možno nemá dôvod na úsmev, ale je zlé pre krajinu, ak má predstaviteľa, ktorý nedokáže mať radosť zo žitia a z bytia.
Potom nastala doba, keď chcel ísť do jadra EÚ.
On už chcel kadečo – tretiu cestu, reformovať komunistické hnutie a ideológiu. Bol aj súčasťou protimečiarovskej koalície. Už si kadečo prešiel. Oponenti toho, čo hovorím, by povedali, že je dynamický, vyvíja sa a chápe, že musí meniť postoje, keď sa mení situácia.
Aj s Mečiarom šiel do vlády.
Áno, až tak veľmi dynamický je. Je veľký pragmatik a užívateľ moci. Je to človek, ktorý chce koncentrovať moc. Ale aby som bola korektná, nielen Slovensko, demokracia v tých zhruba 90 štátoch demokratického sveta zažíva obrovskú krízu a zlyhania. Je to erózia moci. A sú dve možnosti, ako na to zareagujete, a tie sa nevylučujú. Jednu spôsobuje nástup nových technológií, globalizácia nadnárodných spoločností, ktoré majú pomaly väčšiu moc ako politici sami, lebo tí sú regulovaní. Tento segment moci nie je nijak regulovaný. Ide o slobodu bez zodpovednosti, zatiaľ čo politik stále je regulovaný a má slobodu so zodpovednosťou. EÚ sa snaží prijímať regulatívy, aby vyrovnala túto asymetriu, aby koncentrácia moci v rukách nevolených, ale mocných a finančne dravých, ktorí už rozhodujú voľby, bola rovnako regulovaná ako politická moc. A potom je tu ďalšia tendencia: že dobre, vy máte slobodu bez zodpovednosti, tak aj my si skoncentrujeme moc bez zodpovedností. A to je cesta likvidovania bŕzd a protiváh. Teda bezzubá kontrola, bezobsažná, nekompetentná generálna prokuratúra, rozbité súdnictvo, polícia pod kontrolou, médiá rozdelené na nepriateľské a tie naše. A opäť pre korektnosť poviem, že čo sa médií týka, nie je to špecifikum Ficovej vlády. Aj jeho predchodcovia útočili na médiá. Ale opäť je tam asymetria, lebo tie sú regulované a neregulované. A kým máte v spoločnosti výrazné asymetrie, vyvoláva to obrovské nerovnováhy a napätie v spoločnosti. A to ústi do produkcie „trojpéčkových“politikov – k populizmu, polarizácii, postpravde. A my tých lídrov máme vo vláde.
Pre mňa bol Fico vždy nesmierne arogantný, agresívny človek. Vždy to bol pre mňa človek plný zloby a hnevu. Nespomínam si na jeho prirodzený úsmev. Na ten sarkastický, ktorý napríklad použil pri podávaní demisie do rúk prezidenta Kisku, áno, ale na uvoľnený, otvorený úsmev, vážne nie. Možno nemá dôvod na úsmev, ale je zlé pre krajinu, ak má predstaviteľa, ktorý nedokáže mať radosť zo žitia a z bytia.
Koalícia Smer, Hlas, SNS po ovládnutí štátu mení Trestný zákon, aby svojim ľuďom zabezpečili beztrestnosť. A snažia sa, aby Ústavný súd o ňom ani nestihol rozhodnúť. Sme stále v prostredí demokratického štátu EÚ alebo už sa stávame krajinou podobnou Maďarsku?
Všetky znaky nástupu autokracie tu sú. Úplne všetky. Larry Diamond ich vymenoval 12 a ja ich tu všetkých 12 vidím. Keď ich skrátim a zhutním, tak ide o útoky na média, spochybnenie regulovaných tradičných médií, zvyšovanie nedôvery voči verejnoprávnym médiám, ovládnutie verejnoprávnych médií, ovládnutie všetkých inštitúcií garantujúcich právny štát – to znamená sudcovského stavu, aj rozbíjanie sudcovského stavu. Pozrite sa, ako proti sebe stoja advokáti verzus sudcovia, ako je rozbitá súdna rada. Nemáte z radov sudcov jednoznačné kvalifikované rovnaké profesionálne stanovisko o tom, akú podobu má a aké dôsledky bude mať Trestný zákon. Nie je rovnaké, lebo do hry nevstupujú len hodnoty, ale priam až ideológie a hlavne sú to rozdiely v tom, čo chápu ako spravodlivosť. Môžete prijať aj takýto Trestný zákon. Ale otázka je, či prinesie spravodlivosť do spoločnosti. Takže, áno, máme tu všetky znaky nástupu
autokracie, upevňovania moci s oveľa silnejším motívom v prípade pána Fica, než mal Orbán.
Kam Fico môže zájsť? Ďalej ako Orbán? Lebo keď v roku 2011 nastupoval Orbán, krajinu si bral oveľa menej „bagrom“, ako sa to u nás deje teraz. Podobne to bolo v Poľsku pri nástupe PiS.
Netrúfam si odpovedať na túto otázku, lebo každý má svoje poučenie z krízového vývoja, a to poučenie tkvie aj pre EÚ. Je v tom, že keď príliš ustupovali Orbánovi, tak sa to dostalo až do neudržateľnej pozície, že sa nebolo možné dohodnúť ani na zásadných spoločných bezpečnostných stanoviskách, ktoré dnes sú na stole. Lebo EÚ je ohrozená minimálne tým, že ju Ruská federácia ústami Putina označuje za hlavného nepriateľa. A nie je to opačne, keďže EÚ k tomuto kroku nepristúpila ani po obsadení Krymu. Takže keď sa na to pozerám, to poučenie tu je a prvé také výkričníky a zdvihnutý prst z EÚ prišiel.
A naznačuje to aj fakt, ako dlho trvalo, kým odišiel Orbán zo strany európskych ľudovcov, a ako krátko trvalo, kým európski socialisti pozastavili členstvo Hlasu aj Smeru.
Áno, ďalšie rozpory a rozbroje dovnútra inštitúcie, do ktorej sme vstúpili dobrovoľne, toto združenie neunesie pri takých ohrozeniach, akým čelí. Lebo nečelí len bezpečnostným, ale najmä ekonomickým ohrozeniam. A tie sú možno ešte vážnejšie, lebo majú vplyv na životnú úroveň. EÚ musí byť opatrná, ak ma záujem o udržanie sa ako hráča v meniacich sa geopolitických súradniciach.
Máte pocit, že Únia zasiahne skôr a ráznejšie, než to robila doteraz?
Neviem či ráznejšie, ale už jej doterajšie kroky sú rýchlejšie. Reaguje zdvihnutým prstom a naša ekonomika je v takom stave, že je proti záujmom štátu prísť o podporu z eurofondov a z plánu obnovy. To si ani Fico nemôže dovoliť.
Preto sa pýtam, či ho niečo také zastaví. Vidíme, že Orbána to nezastavilo.
Orbán musel začať robiť ústupky, rovnako ako Poľsko muselo začať robiť ústupky.
Tí to pochopili oveľa skôr.
Áno, a prestali deformovať ľudské práva a právny štát. A keďže sme spomenuli ovládnutie verejnoprávnej televízie, dovoľte mi spomenúť si, ako som bola počas predvolebnej kampane v Poľsku. Mala som možnosť dlhšie sledovať vysielanie ich takzvanej verejnoprávnej televízie. Jeden príklad za všetky: v televíznej diskusii boli dvaja predstavitelia strany Donalda Tuska a dvaja z PiS. A keď tí dvaja za vtedajšiu opozíciu dostali otázku, vôbec nedostali priestor na odpoveď, lebo moderátor na nich rovno začal ziapať, že budú klamať. A prešiel na odpovede PiS. Takže máme ešte veľké rezervy, ale mali by sme byť naozaj v strehu. Smer vlastne nikdy nebola strana demokratov. Po pokusoch s treťou cestou tvrdili, že teda budú moderná sociálna demokracia. Štandardná téma modernej sociálnej demokracie je ochrana menšín, ale to nikdy nebola ich téma. Opäť platí, že si treba dávať pozor, ak sa nejaká skupina v spoločnosti začne cítiť silnejšia ako ostatné a začne vás tlačiť do kúta ako menšinu, tak na konci dňa sa to prelomí a obráti sa to celé proti vám. Pretože tú silu dlhodobo nemôžete udržať bez toho, aby ste nezačali používať štát ako nástroj násilia. A to je ten bod zlomu.
Vtedy sa to môže zlomiť?
Keď sa pozrieme na vývoj Slovenska, tak zatiaľ moja nádej tkvie v tom, že občianstvo je tu zakotvené. Že občan používa
Nemôžete sľubovať riešenie tém, ktoré prezident nemá v kompetencii. Spravodlivosť v kompetencii má, ale aj ochranu ľudských práv, zodpovednosť za ústavnosť, za fungovanie právneho štátu.
ústavu, v ktorej má zadefinované právo na odpor. Keď sa aj jemu osobne ubližuje, keď sú pošliapavané ľudské práva, ukáže sa, že nie sme národ holubičí, ktorý sa nedokáže v istých momentoch, zlomových situáciách ozvať. My sa dokážeme ozvať, len sa pýtam, prečo vždy potrebujeme mať až takéto príučky.
Očakávate spontánne demonštrácie, pri ktorých by ľudia využili článok ústavy, v ktorom sa píše o práve na odpor?
Sme citliví na vlastnú slobodu. Všimnite si, ako citlivo reagujeme bez ohľadu na to, z ktorého tábora sme. Hovoríme: to je môj názor a ja na to mám právo. V okamihu akéhokoľvek zásahu do takejto slobody sa tie bubliny začnú ozývať – najprv možno len na sociálnych sieťach. Ale prejavy na sociálnych sieťach sú predpolím reálnych skutkov. V istom momente sa to pretaví do reálneho skutku. Spomínam si na 90. roky, keď len vznikala občianska spoločnosť a boli tvrdé mečiarovské roky. Nemôžem zabudnúť na kauzu Stará pekáreň v Nitre.
Kukláči vtedy tvrdo zasahovali v klube v Nitre so zámienkou, že sú tam drogy.
Tých policajtov bolo 50, vrátane kukláčov. Diskusiu tam vtedy moderoval Stano Radič a diskutoval Fero Šebej. Ľuďom tam prikladali brokovnice k hlavám, a to bolo úplne desivé. A výsledok bol, že nič nenašli, a preukázalo sa, že to bolo zorganizované SIS-kou. Až 12 rokov bežal súdny spor. Okresný súd páchateľov odsúdil, aby krajský súd tých ľudí po 12 rokoch oslobodil. Hovorím si, že je dobré, že sa toho Stano Radič nedožil. Tá brutalita moci tu bola, ale napriek nej občania prejavovali svoj odpor a vzdor, lebo si vážia vlastnú ľudskú dôstojnosť a vlastnú slobodu.
Urobila opozícia chybu, keď prestala organizovať protesty?
Netrúfam si používať za nich hodnotenie. Nemôžete organizovať každý týždeň nejaký protest na námestí.
Ale chodilo na ne stále viac ľudí.
Súhlasím, ale momentálne sú kocky hodené. Je to už v iných rukách. Je to hra Roberta Fica. A zatiaľ má naozaj karty plne v rukách, pretože má v rukách lehoty dané zákonom a nemusí sa vôbec naplniť nejaký predpoklad, že do hry vstúpi včas Ústavný súd, a už vôbec sa nemusí naplniť predpoklad nejakého typu jeho rozhodnutia. Druhá vec je, že prijímajú Trestný zákon, ktorý má naozaj veľmi ďaleko od spravodlivosti. Jednoducho preto, že absolútne nezohľadňuje práva poškodených. Naopak, ich diskriminuje v šialenej kombinácii výšky škody, výšky trestu a premlčacích dôb. Tá trojkombinácia je desivá. Je to prokorupčný zákon. A je to opäť o tom, že bohatí na tom budú lepšie, bohatí sa vykúpia. Ten zákon prináša úplne pokrivenú spravodlivosť. Nemôžem počúvať argumenty, ktoré z nás robia úplných hlupákov. Napríklad keď Erik Tomáš povie, že to ukážu štatistiky a že trestných činov po novele bude jednoducho menej.
Samozrejme, že to tak bude, keďže mnohých zločincov nebudú môcť stíhať.
Áno, keď hranice škody posunú zo 133-tisíc na 650-tisíc, je isté, že ich bude menej. Stačí použiť zdravý rozum, a nemusíte byť expert na trestné právo, aby ste vyslovili vetu, že je to prokorupčný zákon.
Čo hovoríte na kampaň Ivana Korčoka? Čo by ste mu poradili?
Viem, že mi chcete pomôcť, aby som sa k tomu mohla vyjadriť, ale ja som tie voľby nevyhrala. A skúsim vyhodnotiť aj dôvody, prečo som nevyhrala. Bola som protikandidátka úradujúcemu prezidentovi, bola som protikandidátka opozície v čase, keď sa koalícia tešila podpore vyše 60 %. Ako sociologička som si namodelovala, koľko maximálne môžem získať hlasov, a ako úspech som si zadefinovala dostať milión hlasov a dostať sa do druhého kola.
Čo by ste poradili Korčokovi? Za Pellegrinim zaostáva o osem či deväť percentuálnych bodov, čo môže byť aj 150- až 170-tisíc hlasov.
Prosím, nevnímajte to ako radu, skôr ako skromný námet. V kampani sa potrebujete sústrediť na dva súbežné piliere. Jedným je, kto som hodnotovo a čo pozitívne ponúkam. A musí to byť presvedčivé aj z hľadiska životného príbehu. Keď si spomeniete na kampaň pani prezidentky Čaputovej, tak to postavila na spravodlivosti, životnom prostredí a sociálnych veciach. Bolo to presvedčivé, lebo sa tomu venovala vo svojej kariére. Zároveň sú to témy, ktoré viac alebo menej prezident v kompetencii má. Inými slovami: musia to byť zároveň témy, ktoré ústava dáva do vienka ako kompetenciu prezidentovi. Nemôžete sľubovať riešenie tém, ktoré prezident nemá v kompetencii. Spravodlivosť v kompetencii má, ale aj ochranu ľudských práv, zodpovednosť za ústavnosť, za fungovanie právneho štátu.
Mal by sa teda viac vyhraniť voči Pellegrinimu?
Som si tým istá. To neprotirečí slušnosti, naopak. Je slušné povedať, kde prípadne bude potenciálny konflikt s výkonnou mocou a prezidentského úradu. Mal by pomenovať hodnoty. Povedať, že pre neho bude neprijateľné, aby výkonná moc oklieštila kompetencie Ústavnému súdu. Aby výkonná moc uvažovala o presunutí kompetencií Ústavného súdu na iné súdy, ako to ponúka jeden z kandidátov. Mal by povedať, že bude využívať svoju kompetenciu tak, že aj z morálnych dôvodov nebude vymenúvať kandidátov navrhnutých do vlády, alebo na post riaditeľa SIS a podobne. Má právo to povedať, aby bolo jasné, v ktorých veciach bude vyvažovať výkonnú moc, ktorá je v súčasnosti pri moci, a zároveň by mal povedať, v čom, naopak, bude raziť kontinuitu a bude nápomocný. Lebo prezident Slovenskej republiky nemôže nahrádzať opozíciu.