Taraba pripúšťa kúpu košického U. S. Steelu
Zatiaľ nie je jasné, čo chce s košickými oceliarňami urobiť potenciálny nový majiteľ – japonský Nippon Steel. Tomáš Taraba si vie predstaviť, že by fabriku načas kúpil štát, peniaze na to by sa vraj našli
Oosude košických oceliarní sa hovorí posledné týždne, odkedy japonský Nippon Steel oznámil kúpu ich americkej matky – U. S. Steelu. Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) prišiel s alternatívou, že slovenskú fabriku by nakoniec odkúpil štát.
Odborníci z priemyslu skôr hovoria, že by to nebolo šťastné riešenie. „Kúpiť železiarne vzhľadom na stav štátneho rozpočtu sa mi zdá mimo reality. Štát nemá znalosti ani na modernizáciu fabriky,“hovorí Karel Hirman (Demokrati), ktorý sa musel budúcnosťou oceliarní zaoberať ako minister hospodárstva v Hegerovej vláde.
„Peniaze vieme na to nájsť,“tvrdil v nedeľu Taraba v diskusnej relácii TV Markíza. Dodal, že štát by mal fabriku vlastniť len dočasne, kým pre ňu nájde nového majiteľa.
Koncern Nippon Steel sa ešte nevyjadril, čo bude s košickým závodom a jej dekarbonizačným plánom, na ktorý už vláda odklepla príspevok 600 miliónov eur. Taraba absolvoval spolu s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) stretnutie so zástupcami Nippon Steelu v Tokiu, no dohodli sa vraj, že o jeho obsahu nebudú zatiaľ bližšie hovoriť.
„Keby Košice nechceli, my ako štát sa nemôžeme prizerať na to, že to zostane niekde vo vzduchoprázdne. Nemyslím si však, že štát by mal byť dlhodobý vlastník, nemáme na to manažment a je to náročný biznis,“povedal Taraba v Markíze. Takýto postup by mal podľa neho slúžiť na to, aby sa v podniku stabilizovala situácia a štát mohol rozhodnúť, kto do košických oceliarní nakoniec príde.
ČRTAJÚ SA PODOBNOSTI SO SRBSKOM
Na prvý pohľad to pripomína riešenie, ktoré si vybrala srbská vláda v prípade hutníckej fabriky v Smedereve, ktorú takisto vlastnil americký U. S. Steel. Ten ju nakoniec štátu predal viac-menej zadarmo po tom, čo manažérsky nezvládol jej chod.
Srbská vláda do vedenia dosadila slovenského manažéra Petra Kamarása, ktorý dnes vlastní firmu SBE S. E. obchodujúcu s rudami a plechmi. „Srbská vláda sa najprv snažila sama oceliarne predať, no hlásili sa jej nespoľahliví záujemcovia bez kapitálu,“opisuje Kamarás.
Jeho firme HPK inženjering neskôr dala na starosti jej ozdravenie a následný predaj fabriky. Spoluvlastníkom HPK inženjeringu bol aj John Goodish, v minulosti muž číslo dva v celom americkom U. S. Steele. Kamarás sprostredkoval predaj oceliarne čínskej spoločnosti Hesteel v roku 2016. Fabriku čínska firma napokon kúpila za 46 miliónov eur.
VLÁDA NEMÁ DOSŤ PEŇAZÍ ANI SKÚSENOSTÍ
Domáce verejné financie potrebujú skôr konsolidáciu než ďalšie veľké výdavky. Odkúpenie fabriky by určite stálo stovky miliónov, ak nie miliardy eur.
Koncom roka 2017 ponúkoopäť práve čínsky štátny gigant Hesteel Group za košické oceliarne americkému U. S. Steelu až okolo 1,2 miliardy dolárov. Napokon sa nedohodli a Američania si podnik nechali.
Kamarás si nemyslí, že by o košické oceliarne mali opäť záujem Číňania. Hesteel sa nespomínal ani v súťaži o kúpu celého koncernu a podľa Kamarása by čínskych manažérov nelákala ani samotná košická pobočka spoločnosti U. S. Steelu, a to vzhľadom na dramatickú zmenu geopolitickej situácie.
Za celý koncern U. S. Steel idú teraz Japonci zaplatiť až 14,9 miliardy dolárov. Košické oceliarne pritom vyrábajú až štvrtinu produkcie celého U. S. Steelu – vlani vyrobili 3,9 milióna ton ocele z 15,5 milióna.
Hirman si myslí, že štát na taký biznis nemá peniaze a chýbajú mu znalosti na modernizáciu fabriky. „Tie má iba úzky okruh renomovaných oceliarskych spoločností na svete. Z tých krajín, ktoré sú navyše spojencami a sú transparentné, je Nippon Steel azda jedinou opciou,“hovorí Hirman. Oceľ je strategický materiál, to znamená, že štát by nemohol oceliarne predať ďalej spoločnosti z hocijakej krajiny. „Na to bude určite dohliadať aj EÚ, zvlášť v tejto situácii,“upresňuje Hirman.
Generálny riaditeľ ferozliatinárskej výrobne OFZ Branislav
Kúpiť železiarne vzhľadom na stav štátneho rozpočtu sa mi zdá mimo reality. Štát nemá znalosti ani na modernizáciu fabriky.
Karel Hirman exminister hospodárstva
Klocok uvažuje, že ak by košické oceliarne neskončili v rukách Nippon Steelu, vhodným kandidátom by mohli byť aj slovenské subjekty, ktoré vlastnia aktíva v Čechách a vedeli by fabriku úspešne riadiť a rozvíjať. „Najväčšiu hodnotu pravdepodobne majú [košické oceliarne] pre vlastníkov zničených oceliarní na Ukrajine,“dodáva Klocok.
Tie budú po vojne hľadať nové možnosti, kam investovať, keďže ich fabriky sú zdevastované. Ani on si však nemyslí, že by mal štát investovať verejné zdroje do vlastníctva firiem, ktoré neprodukujú výrobky výhradne verejného záujmu. „Štát nemá najlepšiu vizitku, čo sa týka riadenia firiem,“hovorí Klocok.
Pre štát by bolo riadenie oceliarskeho podniku na konkurenčnom globálnom trhu s oceľou zložitejšie, ako podnikať napríklad s energiami na domácom trhu, ako to už robí prostredníctvom výhradne štátneho podniku SPP. Ceny energií vie štát navyše sám ovplyvňovať zmenami regulácií. O cenách ocele rozhoduje iba globálny trh.
ŠTÁT SA VIE ZAPOJIŤ INAK
Tarabov spoludiskutujúci v Markíze exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) na nápad zoštátniť oceliarne reagoval, že kúpa je veľmi zlé riešenie. Štát by vraj mohol do rokovaní vstúpiť aj bez toho.
„Tak ako ministerstvo hospodárstva vedelo vstúpiť do rokovaní o tom, že Volvo bude investovať v Košiciach,“pripomenul. Podobne aj Sulíkov neskorší nástupca Hirman si myslí, že štát vie oceliarne podporiť aj inak než ich kúpou. Ešte ako minister Hirman pripravoval plán dočasnej angažovanosti štátu, ktorá by pomohla podniku preklenúť neisté obdobie.
„Spočíval v tom, aby sme pomocou zdrojov iných ako zo štátneho rozpočtu zabezpečili spoluúčasť na prechodnom období košických oceliarní. Aby vláda garantovala využitie európskych peňazí a súčasne sľúbila majiteľovi huty, že bude mať podporu štátu,“vysvetlil Hirman.
Dodáva, že štáty sa na modernizácii oceliarní podieľajú v celej Európe, napríklad aj vo Veľkej Británii, v Nemecku a najnovšie aj v Taliansku.
Obchodník so železnou rudou a s plechmi Peter Kamarás si myslí, že najlepšia alternatíva pre košický U. S. Steel by bola tá, keby ju vlastnil japonský Nippon Steel a investoval by do fabriky dve až tri miliardy eur. „A tak by umožnil urobiť z nej najlepšiu a najčistejšiu hutnícku fabriku v Európe.“
Všetko však závisí od toho, čo sa Taraba dozvedel od japonských manažérov Nippon Steelu, myslí si Kamarás. Ak Japonci nemajú o košický závod záujem a chcú ho len ďalej predať, môže ich zaujímať iba čo najvyššia predajná cena a menej sa budú pozerať na jeho budúcnosť.
„V posledných rokoch pritom oceliarne v okolí krachujú, čo znamená, že trh sa sám pomaly čistí, a tak dáva stále väčší význam zostať v tomto segmente podnikať,“menuje Kamarás ďalší dôvod, pre ktorý si myslí, že štát má strážiť, aké úmysly bude mať konečný majiteľ oceliarní.
PREČO SA TOĽKO HOVORÍ O OSUDE OCELIARNÍ
Ak chce košický U. S. Steel zostať konkurencieschopný, bude musieť v najbližších rokoch absolvovať rozsiahlu investíciu do modernejších pecí, ktoré produkujú výrazne menej emisií skleníkových plynov. Inak za ne fabrika bude musieť platiť čoraz vyššie penále v podobe emisných kvót, prezývaných aj povolenky.
Slovenská vláda sa rozhodla, že na dekarbonizáciu oceliarní prispeje 300 miliónmi eur z Modernizačného fondu a 300 miliónmi eur z plánu obnovy, ktoré však treba vyčerpať do roku 2026.
To je však vzhľadom na to, že U. S. Steel s modernizáciou ešte ani nezačal, príliš málo času. Navyše, celý proces sa teraz zasekol. Odkúpenie koncernu Japoncami malo byť dokončené tento rok, no pre nesúhlas vplyvného odborového zväzu a začínajúcu prezidentskú kampaň v USA sa to komplikuje.
„Potrebujeme odpovede na dve otázky. Po prvé, či v prípade, že prebehne transakcia, Japonci Košice naozaj chcú. Ak áno, potom zostáva na stole, v akej podobe bude urobená modernizácia košických oceliarní, pretože tam je viacero technických riešení,“hovoril Taraba v nedeľu v Markíze.