Dennik N

Na zostreleni­e majú desiatky sekúnd

Smrtiace drony hľadajú laserom. Reportáž o lovcoch šáhidov v lesoch za Charkivom

- MIREK TÓDA reportér a editor

Vidieť vražednú silu dronov, ktoré Rusi dennodenne posielajú na ukrajinské mestá a ktorými terorizujú civilné obyvateľst­vo, je veľmi jednoduché.

Stačí sa prejsť po Kotelnej ulici v Charkive.

Pred dvoma týždňami sem dopadol iránsky kamikadze dron Šáhid-136. Trafil sklad palív a spôsobil sériu výbuchov, po ktorých zostala polovica ulice spálená. Pri ruskom útoku zomrelo celkovo sedem ľudí, medzi nimi celá päťčlenná rodina, ktorá uhorela zaživa.

Na bráne ich domčeka sú položené plyšové hračky. Ľudia ich venovali trom deťom, ktoré zomreli v polovici februára s otcom a mamou, miestnou prokurátor­kou.

Olexij mal sedem rokov, Mychajlo tri a najmenší Pavlo iba desať mesiacov. Ich smrť šokovala celú Ukrajinu a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sľúbil, že tento čin nezostane nepotresta­ný.

Za bránou vidno dve do tla spálené autá a kompletne zničený dom, ktorý je tichým svedkom jednej z mnohých desivých epizód vojny, ktorú vedie proti Ukrajine Rusko.

Po tomto útoku dronom zhorelo na ulici dovedna 15 domov a ďalších 57 ľudí sa zranilo. Celkovo v tú noc Rusi vypustili 31 smrtiacich šáhidov, z ktorých sa 23 podarilo Ukrajincom zostreliť. Stačilo, že prešiel jeden, a jeho tragické dôsledky sa prejavili naplno.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto má smolu, že leží len 30 kilometrov od ruských hraníc. Pre jeho protivzduš­nú obranu je veľmi ťažké zastaviť časté útoky zo vzduchu.

Najhoršie je to s raketami. Čas medzi ich odpálením a dopadom na cieľ sa odhaduje na jednu minútu. Ani najmoderne­jšie americké systémy Patriot si s častými útokmi raketami S-300 nevedia rady. Nehovoriac, že ich Ukrajinci majú veľmi málo.

Proti šáhidom si však už Ukrajinci vedia poradiť lepšie. Nasadili početné mobilné jednotky, ktoré na ne s guľometmi číhajú v noci.

AKO FUNGUJÚ LOVCI ŠÁHIDOV

O tom, ako fungujú, sme sa presvedčil­i v jednom z lesov v Charkivske­j oblasti smerom k ruským hraniciam. Stretli sme tam malú jednotku pohranične­j stráže, ktorej sa počas predošlej noci podarilo zostreliť až tri drony.

Zabránili tak ďalšiemu útoku na obyvateľov Charkiva. Tragédia z Kotelnej ulice sa v tú noc neopakoval­a.

„Lovcov šáhidov” sme preto stretli vo veľmi dobrej nálade. Na pickupe mali rozložený ťažký guľomet Browning.

Ide o ukážku toho, aká kľúčová pre ochranu civilného obyvateľst­va je západná vojenská pomoc. Podobne chránia ukrajinské mestá západné protiraket­ové systémy, bez ktorých by boli počty obetí ruských pravidelný­ch raketových a dronových útokov násobne vyššie.

Malú skupinku vojakov, ktorí chránia Charkiv pred šáhidmi, tvoria traja navádzači, veliteľ a strelec.

Rusi útočia dronmi takmer každý deň. „Najlepšie počasie pre nás je hmla a sneh, dážď a vietor. Vtedy šáhidy nelietajú,“hovorí nám Serhij. O tom, aký majú cieľ, hovorí otvorene: jednoducho ničiť. Dokazuje to aj štatistika častých útokov na civilné objekty.

„Šáhid nie je špionážny dron, ale zabijak naložený ťažkou výbušninou,“hovorí navádzač malej jednotky. Iránsky dron nesie muníciu v podobe 40 kilogramov TNT. „To je skutočne veľmi silná deštrukcia,“dodáva Serhij.

Znie to dobrodružn­e, ale on a ďalší členovia jednotky počas svojej nočnej služby v okolí Charkiva extrémne riskujú svoje životy. Pri dopade šáhid exploduje, a keby náhodou klesal ich smerom, stali by sa preň veľmi ľahkým terčom. Motiváciu však majú veľkú – každý

Najlepšie počasie pre nás je hmla a sneh, dážď a vietor. Vtedy šáhidy nelietajú.

Serhij z mobilnej jednotky

zničený šáhid znamená zachránené životy a menej škôd pre ťažko skúšané univerzitn­é mesto, ktoré bývalo kedysi plné študentov.

Malá jednotka s guľometom na pickupe však poľuje aj na prieskumné ruské drony, ako sú Orleny.

Rusi svoje drony neustále zlepšujú a menia ich výškové dráhy, aby ukrajinský­m ozbrojeným silám sťažili prácu. „Kedysi lietali tak 200 metrov nad zemou, teraz už od 400 a niekedy až po tisíc,“hovorí Serhij.

Namiesto sivej farby šáhidy už maľujú na čierno, aby ich na nočnej oblohe nebolo vidno. Aj s tým si však Serhij vie poradiť. Ukazuje nám ďalekohľad s termovízio­u, na ktorom má pripevnený malý laser. Jeho svetielko potom pomáha členom jednotky naviesť strelca na cieľ.

Obranný útok proti iránskemu dronu spravidla funguje takto: riadiace centrum vidí na svojom systéme blížiaci sa dron a jeho približnú dráhu. Jednotka, ktorá je nablízku, sa pripravuje na jeho prelet. Keď ho zbadajú a zamerajú, prichádza kľúčová chvíľa.

Strelec začne páliť do dronu. Okno príležitos­ti na jeho zastavenie je veľmi malé: niekoľko desiatok sekúnd, aby ho stihli zničiť skôr, ako nad nimi preletí.

POMOHLA BY IM ŽELEZNÁ KUPOLA?

Rozprávame sa aj o tom, či by Charkivu pomohlo niečo ako Železná kupola, ktorá v Izraeli chráni mestá blízko aj neďaleko Pásma Gazy, odkiaľ na civilné obyvateľst­vo pália teroristi Hamasu.

„Nedá sa to porovnať,“hovorí Sergej. Aj v Izraeli sa podľa neho ukázalo, že nedokázali zachytiť všetky útoky. „Rusi pritom majú oveľa väčší a nebezpečne­jší arzenál. Všetko závisí od toho, ako veľa dronov vypustia,“dodáva.

To, čo Rusi nestíhajú vyrobiť, sa snažia zabezpečiť obchodmi s diktatúram­i, ako sú Irán a Severná Kórea.

Prvé balistické rakety zo Severnej Kórey už na prelome rokov 2023 a 2024 podľa ukrajinske­j prokuratúr­y na Charkiv dopadli. Po analýze úlomkov z rakiet je o tom presvedčen­á aj tajná služba SBU.

MÔŽE RUSKO ZOPAKOVAŤ OFENZÍVU NA CHARKIV?

Obyvatelia Charkivske­j oblasti pritom po invázii 24. februára 2022 zažili ruskú okupáciu na niekoľko mesiacov. Svedčia o tom celé zničené mestá a dediny.

Nikto z vojakov, ktorí strážia nebo nad Charkivom, nepochybuj­e o tom, že by sa o to mohli pokúsiť opäť.

„Rusko je schopné všetkého. Pochopili sme to nielen 24. februára 2022. Uvedomili sme si to už pred 10 rokmi, keď sa začala okupácia Krymu. Pre nás sa vojna nezačala pred dvoma rokmi. Vtedy sme si uvedomili, že Rusko môže urobiť čokoľvek,“hovorí strelec Andrij.

K dnešnému dňu však Rusko podľa neho nemá dostatok síl, aby sa vydalo na Charkiv a pokúsilo sa o novú ofenzívu.

Serhij a jeho kolegovia sa už tešia, keď na Ukrajinu dorazia prvé F-16. „To bude veľká vec. Také stíhačky by mohli zastaviť rakety, ktoré na nás posielajú bombardéry, ako aj bojové lietadlá Su-24, ktoré útočia na naše pozície. Mohli by zničiť ruské radarové systémy, ktoré navádzajú raketové systémy, a v konečnom dôsledku pomocou stíhačiek F-16 budeme môcť útočiť na vojenské základne, ktoré sa nachádzajú na okupovanom území Ukrajiny vrátane Krymu,“vymenúva rad za radom mladý ukrajinský vojak.

Proti šáhidom a raketám sa však mesto Charkiv bráni aj inak, ako si často s fotografom všimneme v meste aj sami. GPS v nejakom momente prestane fungovať a Google mapa na mobile nám ukazuje, že namiesto centra Charkiva sme v odľahlom jazere.

„Existujú špeciálne systémy, ktoré zapínajú a rušia systém GPS v určitom okruhu, aby zavádzali navigačný systém lietajúceh­o dronu. A to isté máte aj v telefóne,” vysvetľuje Sergej. Pre nás to znamená, že sa musíme riadiť offline mapou ako kedysi za starých čias.

Spolu so Serhijom a s jeho kolegami z protišáhid­ovej jednotky sa rozprávame o nedávnom ukrajinsko­m útoku, ktorým bolo zostrelené už druhé ruské lietadlo A-50. To svojím veľmi výkonným radarovým systémom pomáha Rusom koordinova­ť bojové operácie a mať prehľad nad ukrajinský­m nebom.

„Ukrajina je prvou krajinou na svete, ktorá vôbec dokázala zostreliť takéto lietadlo. Našim silám sa už podarilo zničiť dve z nich a jedno bolo vyhodené do vzduchu v Bielorusku. Mali ich desať a už ich majú len sedem,“smeje sa Serhij.

Ak by ich zničili ešte dva, Rusi by už nedokázali mať 24 hodín denne pod kontrolou ukrajinské nebo.

A čo podľa tejto jednotky lovcov šáhidov Ukrajinci potrebujú najviac?

„Potrebujem­e systémy protivzduš­nej obrany na ochranu civilistov, na ničenie ruských lietadiel a vrtuľníkov. Potrebujem­e delostrele­ctvo, výkonné vozidlá Humvee, aby sme oslobodili okupované územie a dosiahli hranice z roku 1991,“myslí si Serhij a jeho kolegovia.

S dobre vybaveným delostrele­ctvom by podľa neho dokázali zničiť ruskú logistiku a výrazne obmedziť ich nástup na fronte. Nateraz sa však uspokoja aj s tým, že nábojov do svojich guľometov Browning proti šáhidom majú dosť.

 ?? ?? Navádzač s ďalekohľad­om s termovízio­u a laserom.
Navádzač s ďalekohľad­om s termovízio­u a laserom.
 ?? FOTO – DENÍK N/GABRIEL KUCHTA ??
FOTO – DENÍK N/GABRIEL KUCHTA
 ?? FOTO – DENÍK N/GABRIEL KUCHTA ?? Strelec Andrij a jeho guľomet.
FOTO – DENÍK N/GABRIEL KUCHTA Strelec Andrij a jeho guľomet.
 ?? ??
 ?? FOTO – DENÍK N/GABRIEL KUCHTA ??
FOTO – DENÍK N/GABRIEL KUCHTA
 ?? FOTO – DENÍK N/GABRIEL KUCHTA ??
FOTO – DENÍK N/GABRIEL KUCHTA
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia