Fico ako vyvrheľ

Vcivilizovanom svete nenájdete ani lupou lídra, ktorý by tak okato slúžil Putinovej propagande. Ruský prezident by už toho nášho premiéra mohol pokojne vyhlásiť za svojho emisára a formalizovať tak jeho úlohu. K tomu niekoľko

poznámok.

Je to strašná hanba pre Slovensko, ktoré sa tak namiesto srdca mení na Irán či Severnú Kóreu Európy. Tú hanbu bolestivo vnímajú všetci demokrati v tejto krajine a je neodpustiteľným zločinom Fica, že z nich urobil divákov predstavenia, ktoré je im odporné, no z ktorého nemajú ako ujsť.

Pražská schôdzka V4 v utorok večer s veľkou pravdepodobnosťou ukáže, že zdesenie poľského a českého lídra z toho nášho bude mať konkrétne implikácie v podobe ochromenia tohto stredoeurópskeho formátu. Susedné krajiny, z ktorých dve pomáhajú zo všetkých síl, teda aj vojensky, Ukrajine, tretia Západ už tradične do poslednej možnej chvíle vydiera, no a tá posledná, najmenšia, obranu Ukrajiny čeliacej agresii Ruska okato sabotuje, už okrem hraníc nespája nič dôležité. Pretože čo je zásadnejšie ako zhoda na tom, kto je v susedstve útočník a kto obeť, ktorej treba pomôcť?

Irónia V4: zatiaľ čo český premiér Petr Fiala vytvára koalíciu pätnástich odhodlaných na nákup prepotrebnej delostreleckej munície po celom svete pre Ukrajinu, Fico hovorí o „bojovej porade“NATO a jej „úplne vojnovej atmosfére“v tretej osobe, na spôsob „to oni“. My už nie sme v jeho hlave NATO, my chceme mier, oni vojnu. Slovensko s týmto premiérom ako bezpečnostnou hrozbou do NATO nepatrí. Okrem zrady demokratického Slovenska a bezprecedentného ničenia jeho budúcnosti, je ďalším neodpustiteľným Ficovým zločinom postranný úmysel tejto jeho spravodajskej operácie na spôsob zlatej éry KGB. Nepochybujme, že mu ide o odpútanie pozornosti od novely Trestného zákona, od omilostenia grázlov a násilníkov, ktorá je jej cieľom.

V tomto je jeho spolupáchateľom prezidentský kandidát Peter Pellegrini. Obaja si uvedomili, že napríklad snahou o skrátenie doby premlčania pri znásilneniach to už vážne prehnali a popudili si aj svojich voličov (najmä voličky). Ich okatá podpora Ruska a verklíkovanie Putinových lží o „ukrajinských nacistoch“nemôže a nesmie prekryť náš vnútorný zápas o demokraciu v ohrození. Koľko extrémnych a radikálnych voličov Fico Pellegrinimu naženie a koľko demokraticky orientovaných, naopak, odoženie, tak znie otvorená otázka týchto volieb a nádej pre Ivana Korčoka.

Otázka, kde má Fico dno, je irelevantná, on nič také nemá. Tí, ktorí ho komentujú, sa tak ocitajú v čoraz väčšej pasci. Písať o jeho odporných vyjadreniach a šíriť ich tak, alebo ich ignorovať, tak nie je dilema. Samozrejme, spravodajská povinnosť velí médiám komentovať ich, za istou hranicou jeho bezočivosti však akékoľvek komentovanie znamená zamorenie verejného priestoru týmito lžami a nehoráznosťami.

V tom spočíva ďalší neodpustiteľný zločin Roberta Fica: ako premiér je hlavou dezinfoscény.