Ficovi sa darí prekrývať svoje zlyhania
Slovensko už pre Fica vynechávajú z uzavretých skupín v NATO a EÚ, hovorí Jaroslav Naď
Bývalý minister obrany Jaroslav Naď, ktorý je predsedom Demokratov, hovorí o tom, ako sa za Roberta Fica zmenila naša zahraničná politika a aké to má dôsledky. Naď je dnes poradcom českej ministerky obrany Jany Černochovej.
Je reálne, že by vojaci z krajín NATO išli bojovať na Ukrajinu, alebo o tomto premiér Robert Fico preháňa?
Fico klame, tak ako klamal pred rokom, keď povedal, že naši vojaci sú mobilizovaní a budú vytrhávaní z náručí matiek a diev zo Slovenska a pôjdu bojovať do Kyjiva. Rok sa s rokom stretol a Fico vytvoril znova tú istú tému a chce ňou prekryť prijímanie novely Trestného zákona či odchod firmy Bosch zo Slovenska. Jednoducho, nie je to reálne. Zároveň platí, že každá krajina má suverénne nastavené pravidlá vysielania svojich vojakov do zahraničia, a keď sa niektorá suverénne rozhodne, že vyšle vojakov kamkoľvek do akýchkoľvek operácií vrátane Ukrajiny, je to jej rozhodnutie a nesúvisí ani s NATO, ani s Európskou úniou.
Máme to dokonca aj v ústave, že vojakov vysiela do zahraničia parlament na návrh vlády. To by musel navrhnúť Robert Fico.
Štandardne to majú štáty v ústave a zároveň tomu predchádza požiadavka štátu, kam by mali vojaci ísť. A ja nevidím žiadnu požiadavku Ukrajiny na to, aby sme tam posielali vojakov. Naopak, čítal som vyjadrenie generálneho tajomníka NATO aj švédskeho premiéra, ktorý povedal, že Ukrajina o to vôbec nežiada.
Pokiaľ niektoré krajiny majú takéto zámery, ktoré to sú? A prípadne aké jednotky by mali záujem na Ukrajinu poslať? Mohlo by ísť len o nejaké obslužné jednotky alebo inštruktorov, ktorí sa nebudú zúčastňovať na bojoch?
Počas celého konfliktu, ale aj pred ním a aj počas neho tam pôsobia vojaci z rôznych krajín. Ide o desiatky ľudí a sú to najmä takzvaní „výcvikári“. Na špecializovaných výcvikových základniach učia Ukrajincov bojovať, aby sa mohli brániť. Potom sú tam odborníci z niektorých krajín, ktorí majú na starosti logistiku dodávania munície a zbraňových systémov. Sú tam odborníci na spravodajstvo. Dokonca aj naši vojaci tam boli v priebehu operácie získavať informácie o nasadzovaní systému Zuzana. Išli na služobnú cestu, bolo to niekoľko jednotlivcov a po troch či štyroch dňoch sa vrátili. Nie je to tak, že na Ukrajine dnes nie sú žiadni cudzí vojaci. Ak toto Fico hovorí, tak klame. A ak hovorí, že to, že tam niektoré krajiny pošlú svojich odborníkov na nejakú konkrétnu činnosť, je zapájanie NATO do tretej svetovej vojny, tak klame a straší.
Za ktorej vlády boli na Ukrajine naši vojaci zisťovať, ako v praxi fungujú húfnice Zuzana? Za vlády Eduarda Hegera alebo Ľudovíta Ódora?
Za vlády Eduarda Hegera tam boli určite a podľa mňa aj za Ódorovej. Pravidelne tam chodili získavať informácie priamo od vojakov, ktorí na Zuzanách pracujú, a zisťovali, čo na nich môžeme zlepšiť. Boli tam odborníci na delostrelectvo. Išli tam normálne na schválenú služobnú cestu a nijakým spôsobom sa nezapájali do bojovej činnosti.
Čiže je možné, že sa tam takáto skupinka našich vojakov ocitla aj za štyri mesiace vlády Roberta Fica?
To by som sa ani nečudoval – a v konečnom dôsledku tam pred pár týždňami bol aj náčelník generálneho štábu so svojimi kolegami. Takže aj on tam išiel na služobnú cestu a bol tam ako najvyššie postavený vojak členskej krajiny NATO. To predsa neznamená, že sme sa zapojili do vojny. Fico straší a veľmi úspešne sa mu darí prekrývať všetky svoje zlyhania a zločiny v podobe zmeny Trestného zákona či iné zlyhania. V utorok sme mali možnosť vidieť veľmi ostrú reakciu českého premiéra Petra Fialu. Lebo tým, že svojimi vymyslenými príbehmi straší ľudí na Slovensku, straší aj ľudí v Českej republike.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron však úplne nevylúčil, že by sa na Ukrajine mohli ocitnúť vojaci z krajín NATO. Je možné, že nejaká krajina NATO má záujem, aby tam išli jej bojové jednotky?
Chápem, že to nevylúčil. Ako môže prezident akejkoľvek krajiny vylúčiť, že iná krajina sa suverénne rozhodne urobiť takýto krok? Ak by sa rozhodli – a teraz to naozaj hovorím len ako príklad – krajiny ako Poľsko alebo Pobaltie, ktoré si uvedomujú krehkosť situácie na Ukrajine a možný dosah na svoje krajiny a chceli by takto pomôcť Ukrajincom, aby tam zastavili Rusov, tak je to ich suverénne rozhodnutie. A nikto im ho nemôže zakázať. To neznamená, že by bol aktivovaný článok päť Severoatlantickej zmluvy alebo by nastala podobná situácia. Naopak, myslím si, že keby pred začiatkom vojny bolo zorganizované medzinárodné cvičenie na území Ukrajiny a bolo by tam veľa – možno desaťtisíce – vojakov z rôznych krajín, tak by k tomu konfliktu nikdy nedošlo, lebo by si to Rusi nedovolili.
Viete si v tomto momente predstaviť spoločné cvičenie NATO s Ukrajinou na ukrajinskom území?
Osobne si to rozhodne viem predstaviť, prakticky je to však nemožné, lebo všetky takéto rozhodnutia musia prechádzať konsenzom. A prinajmenšom Maďarsko a Fico za Slovensko by takéto cvičenie blokovali. Čiže takáto aliančná operácia alebo cvičenie neprichádzajú do úvahy. Zároveň na nás a ani na premiéra Fica nikto netlačí, aby takéto rozhodnutie urobil. A pripomínam, že keď bol v roku 2009 na Slovensku generálny tajomník NATO, Fico vtedy sám od seba začal hovoriť, že v žiadnom prípade nedovolí, aby na Slovensku boli americké radary. Nikto to od nás nechcel a nikto ani len neuvažoval o tom, že by na Slovensko prišli. Aj vtedy teda Fico túto tému otvoril sám, Slovensko ňou žilo niekoľko týždňov a prekrýval ňou iné témy, ktoré boli preňho nebezpečné. Nesmieme jednoducho skočiť na túto jeho hru a nesmieme zabúdať na zásadné veci, ktoré dnes na Slovensku máme – či už je to novelizácia Trestného zákona,
Pokiaľ Fico hovoril, že Blanár príde na ministerstvo zahraničných vecí ako šťuka, tak zatiaľ vidím len nejakého lenivého kapra, ktorý padol na dno a nepozerá sa ani doprava, ani doľava. K ničomu sa nevyjadruje a v zahraničí jednoducho naša zahraničná politika aktuálne neexistuje.
zvyšovanie nezamestnanosti, zvyšovanie cien potravín, o ktorom Peter Pellegrini hovoril, že nebude, alebo odchod veľkých investorov. A prvým príkladom bol Bosch.
Ako sa zmenila slovenská zahraničná politika po nástupe Roberta Fica, Juraja Blanára a Roberta Kaliňáka do vlády? Máte pocit, že Fico hovorí niečo iné doma a niečo iné v zahraničí?
Nie. Fico hlasuje inak, keď sú spoločné rokovania na úrovni premiérov krajín Európskej únie. Vtedy hlasuje inak, ako doma hovorí. Väčšinou sa teda pridá, doma urobí divadlo a vonku zahlasuje. Realita je však taká, že – a to sú potvrdené informácie – či už ide o Európsku úniu, alebo o NATO, alebo o rôzne zoskupenia, ktoré vznikajú ad hoc, napríklad to, ktoré bolo v pondelok Paríži, Slovenská republika je už vytesňovaná mimo krajín, ktoré spoločne koordinujú svoje pozície. Slovenská republika nebola pozvaná ani do Paríža. Bolo tam pozvaných 15 krajín. Fico sa hádzal o zem a diplomatickou cestou žiadal, aby tam pozvaný bol. Potom povedal, že to bolo zorganizované na poslednú chvíľu, no na poslednú chvíľu bol pozvaný on. Iné krajiny to už vedeli dlhšie dopredu a aj v uzavretých fórach bez Slovenskej republiky koordinovali svoje postoje, ktoré tam zaujmú.
Máme už pre Ficovu vládu problémy v rámci NATO?
Áno, rovnaká situácia je v NATO. Hovoria mi to bývalí kolegovia ministri. Hovoria mi to aj ľudia z Aliancie, že Slovensko neprizývajú na rôzne uzavreté fóra. Obávajú sa úniku informácií, vidia, že je tam z našej strany nekonštruktívny prístup. Čiže slovenská zahraničná politika je na tom momentálne mimoriadne zle a robí nám hanbu. Videli ste, čo sa tento týždeň dialo v Českej republike. Keď prišiel Fico, ľudia pískali. A český premiér sa proti Ficovi tvrdo postavil.
Ako svoju rolu zvláda ministerstvo zahraničia?
Pokiaľ Fico hovoril, že Blanár príde na ministerstvo zahraničných vecí ako šťuka, tak zatiaľ vidím len nejakého lenivého kapra, ktorý padol na dno a nepozerá sa ani doprava, ani doľava. K ničomu sa nevyjadruje a v zahraničí jednoducho naša zahraničná politika aktuálne neexistuje.
Nebudem sa čudovať, keď V4 ako taká, pokiaľ budú Fico a Orbán na čele svojich krajín, prestane komunikovať. Lebo tie rozdielnosti nie sú len pri téme Ukrajiny, ale aj z hľadiska právneho štátu, zahraničnopolitického smerovania, ekonomiky, zodpovednosti.
Český premiér Petr Fiala povedal, že sa mu s Ficom rokuje ťažko. A odkázal mu, že mier nedosiahneme ustupovaním Rusku. Pamätáte si takéto vzťahy českého a slovenského premiéra?
Sú to aktuálne asi najhoršie vzťahy, aké boli v histórii Slovenskej republiky. Určite sú na rovnakej úrovni, ako boli za
Mečiara, a možno sú ešte horšie. Je to jednoducho veľmi zlé. Cítim to aj ako človek, ktorý trávi relatívne veľa času v Českej republike ako poradca pani ministerky obrany. Zahraničná politika Českej republiky je postavená hodnotovo a jednoducho a jasne komunikuje, že musíme zastaviť Vladimira Putina, lebo keď ho nezastavíme, tak ako sme nezastavili Hitlera, tak pôjde ďalej. A je aj dôvod na takúto komunikáciu, lebo jediný človek po Hitlerovi, ktorý vojnou získava nové územie od druhej svetovej vojny, je Putin. To sa nestalo nikdy predtým. Pokiaľ bude Fico operovať nejakou Líbyou alebo Irakom – vtedy nešlo o získanie územia vojnou. Toto robil Hitler a teraz to robí Putin. A teraz sa poľský premiér a český premiér na rokovaní premiérov V4 pýtajú, či toto fórum má vôbec nejaký zmysel.
Poľský premiér Donald Tusk o Ficovom prejave k druhému výročiu vojny na Ukrajine povedal, že ho šokoval. Ohrozuje Fico existenciu V4?
Kým sa tri krajiny V4, to znamená Slovensko, Česko a Poľsko, s obavami pozerali na dianie v Maďarsku – a aj za vlády Igora Matoviča či Eduarda Hegera sme mali problém nájsť spoločné menovatele pri diskusii, lebo Maďarsko bolo úplne uletené –, dnes si dovolím povedať, že poslednou kvapkou do naplnenia pohára nezmyselnosti V4 je vláda Roberta Fica. A vôbec sa nebudem čudovať, keď V4 ako taká, pokiaľ budú Fico a Orbán na čele svojich krajín, prestane komunikovať. Lebo tie rozdielnosti nie sú len pri téme Ukrajiny, ale aj z hľadiska právneho štátu, zahraničnopolitického smerovania, ekonomiky, zodpovednosti. Kým Fialova vláda konsoliduje, robí opatrenia, tak Ficova vláda nás ťahá na cestu, oproti ktorej je aj grécka cesta málo. A v Maďarsku je to to isté – populizmus víťazí nad zdravým rozumom. Nevidím žiadne dôvody, prečo by mala V4 existovať, keď sú v nej takéto rozdiely. A pokiaľ tým jediným dôvodom má byť Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý funguje naozaj dobre, tak ten môže fungovať aj bez toho, aby sa V4 stretávala na politickej úrovni.
Hovorili ste, že už máme nejaké problémy na úrovni NATO a že nás nevolajú na určitý typ stretnutí. Aké ďalšie následky vo vzťahu k NATO táto Ficova politika môže mať?
Konzekvencie budú zásadné. Podarilo sa nám získať veľké zdroje od našich spojencov nad rámec obranného rozpočtu – spomeniem len 205 miliónov od Američanov či úhradu pomoci Ukrajine z Európskeho mierového nástroja, ktorý, mimochodom, teraz opäť a stále blokuje Orbán, lebo asi dostal taký príkaz z Moskvy. Dokázali sme získať aj špičkový systém protivzdušnej obrany. Ide o systém, ktorý je v Malackách, a Fico o ňom povie, že je to nezmysel a je horší ako S-300, a podobné nezmysly. Preto si myslím, že konzekvencie na obranyschopnosť Slovenska budú zásadné. A pri všetkej úcte, kto to má dohodnúť s tými spojencami?
Fico? Alebo Blanár? Alebo Kaliňák? Alebo na spravodajskej úrovni Pavol Gašpar? Nevyrokujú pre Slovensko absolútne nič dobré. Môžu tak akurát rokovať s Putinom, s Bieloruskom a s Orbánom. Rovnako sa obávam o eurofondy. Už nám boli pozastavené predbežné vyplácania z plánu obnovy. Môžu prísť ďalšie rozhodnutia, pokiaľ nenapravia rozpočet, o ktorom hovoria, že ho nechcú napraviť. Alebo pokiaľ neurobia zmeny v Trestnom zákone, čo takisto hovoria, že nechcú urobiť. Toto všetko bude mať zásadný dosah na Slovensko, na našich občanov – keď sa eurofondy škrtnú, neviem, akým spôsobom ich chcú nahradiť. Lebo viac ako 90 percent investícií v regiónoch pochádza z európskych peňazí.
Pôjde vaša strana do eurovolieb a budete lídrom kandidátky vy?
Áno. Naša strana pôjde do eurovolieb a ja budem lídrom kandidátky. V najbližších dňoch definitívne uzavrieme celú kandidátku a tá bude veľmi silná. Všetci, ktorí za nás kandidujú, majú nejaký príbeh a verím, že ten príbeh osloví ľudí.
Objavila sa po voľbách nejaká ponuka na spájanie sa s vašou stranou alebo sa na vás už zabudlo?
Spojili sme sa so Šancou. Ponuka prišla aj od Jablka, rokovali sme aj s ďalšími stranami. Niektoré rokovania ďalej prebiehajú. Už však nemáme záujem vytvárať nejaké koalície alebo nejaké ad hoc stretnutia. Budujeme značku Demokrati. Mali sme niečo pod 200 členov, dnes ich máme vyše 500, máme takmer po celom Slovensku okresné kancelárie. Aj teraz na predsedníctve prijmeme ďalších 20 nových členov. Zároveň sa nám podarilo vyrovnať dlhy. A ponúkame alternatívu pre tých, ktorí na jednej strane považujú niektoré politiky – či už KDH, alebo SaS, či PS – za príliš radikálne a hľadajú stredovú cestu. Takú typickú cestu bývalej SDKÚ.
Ako ste vyrovnali tie dlhy?
Úplne štandardne. Od prvého dňa po vyhlásení výsledkov volieb, keď sme zistili, že sme nezískali ani tri percentá, som verejne prosil o pomoc našich členov aj občanov Slovenska. Chcem veľmi pekne poďakovať, prišli nám naozaj stovky individuálnych darov od piatich eur po sumy v desaťtisícoch. Zminimalizovali sme nákladovosť strany a všetky peniaze, ktoré sme získali, sme rovno dávali na splatenie dlhov. Nemali sme pritom ani jedného veľkého oligarchu, ako to majú iné strany.
Kto vám dal viac ako 10-tisíc eur?
Takí darcovia boli, myslím, traja alebo štyria. Vo všetkých prípadoch išlo o našich členov. Bude to, samozrejme, všetko vo výročnej správe. Je medzi nimi Andrea Letanovská, Jozef Sýkora a potom dvaja ľudia, ktorí sú našimi členmi v regiónoch. Obidvaja sú úspešní podnikatelia, pre ktorých takáto suma nie je nejako zásadná.