Za tri dni ľudia poslali Stanke na liečbu takmer 300-tisíc eur
Inovatívnych onkologických liekov hradí Slovensko málo. Problém nie je len rozhodnutie poisťovní, ale niekedy aj to, že výrobca nechce svoje lieky dovážať na slovenský trh
Nie je fér v podstate odsúdiť človeka na smrť, hovorí hudobníčka Stanislava Apfelová, ktorej za tri dni poslali ľudia vyše 270-tisíc eur na onkologický liek, ktorý by jej mohol pomôcť.
Uznáva, že nevidí do toho, ako sa určuje, ktorý liek má štát hradiť, ale nemyslí si, že by sa mladým ľuďom v produktívnom veku mala zamietať liečba. „Nemala by sa zamietať liečba 34-ročnej matke 4-ročnej dcéry.“
Stanislava leží v bratislavskej nemocnici a má na tvári masku. Telefonujeme spolu, kým čaká na ožarovanie.
Stále nevie spracovať, že za taký krátky čas sa jej podarilo vyzbierať takú veľkú sumu. „Nejde mi do hlavy, ako sa to mohlo podariť,“hovorí. Dodáva, že má radosť, ale zároveň má aj zvláštny pocit. „Verím, že tým pomôžem aj iným ľuďom,“dodáva.
Z peňazí, ktoré vyzbierala, by chcela zaplatiť liek, ktorý jej odporučil onkológ, zvažuje aj liečbu v zahraničí. Ak nejaké peniaze ostanú, chce ich poslať na onkológiu alebo inak pomôcť pacientom v podobnej situácii.
LIEK ČAKÁ V LEKÁRNI
Stanislava už má prvú dávku lieku pripravenú. Ide o liečivo sacituzumbab govitecan, liek s názvom Trodelvy. Podáva sa ako chemoterapia. Objednala si ho ešte predtým, ako vyzbierala peniaze, na prvú dávku si požičala od uja svojho partnera. Teraz ju už liek čaká v lekárni, ale najskôr musí podstúpiť ožarovanie mozgu.
Jedna dávka lieku, ktorý sa podáva každé tri týždne, stojí 4500 eur. Ročne tak liečba vychádza na 60- až 70-tisíc eur.
Stanislava napísala výzvu na sociálne siete, v ktorej prosí ľudí, aby prispeli na liečbu. Jej post sa stal virálnym, umelci jej pripravujú v piatok koncert, kde sa budú dražiť obrazy a vstupné pôjde na liečbu. Stanislava je gitaristka a basgitaristka v skupinách Zlokot a Toddler Punk.
Keď sa dozvedela, že si na liečbu bude musieť peniaze zháňať sama, bola v šoku. „Bola som vtedy tiež v nemocnici, mala som za sebou ťažký deň a nebolo jednoduché prijať, že si mám sama zháňať peniaze,“opisuje. Verila, že sa jej to podarí aj vďaka tomu, že má okolo seba veľa známych ľudí.
„Ale nečakala som, že mi ľudia budú takto iniciatívne pomáhať. Som z toho vykoľajená,“hovorí.
Aj na základe jej statusu zosilnela diskusia o tom, aké lieky Slovensko platí pacientom, najmä onkologickým. Patríme medzi krajiny, kde je dostupnosť inovatívnej onkologickej liečby nízka. Máme dostupných len 28 percent z inovatívnych registrovaných liekov. Pacient s rakovinou čaká na inovatívnu liečbu v priemere viac ako dva roky. Onkologické ochorenia sú pritom po kardiovaskulárnych druhou najčastejšou príčinou smrti. Ročne je novo diagnostikovaných 30-tisíc ľudí. Celkovo na rakovinu zomiera 13-tisíc ľudí ročne, patríme v tomto ukazovateli medzi najhoršie európske krajiny.
AKO SA MÁM? NIE JE TO NIČ MOC
Na otázku, ako sa Stanislava má, neprichádza pozitívna odpoveď. Nie je to nič moc, hovorí. „Mala som kolaps. Padla som a pre nízky sodík, ktorý mám v dôsledku choroby, som v nemocnici. Začnem teraz ožarovanie a potom chemoterapie,“hovorí.
Jej stav nie je ideálny. Metastázy má v mozgu, v uzlinách a pečeni. „Išlo to veľmi, veľmi rýchlo. Nedávno som mala magnetickú rezonanciu mozgu a bolo to čisté. Treba rýchlo konať,“hovorí.
Procesom liečby si už prešla. Rakovinu prsníka v 3. štádiu jej prvýkrát diagnostikovali pred tri a pol rokom, keď mala dcéra šesť mesiacov. Pred tehotenstvom preventívna prehliadka nič neodhalila, nádor si nahmatala sama. Najskôr si myslela, že ide o zrazené mlieko.
Absolvovala chemoterapiu, operáciu, ožarovanie. Rakovina
Nemala by sa zamietať liečba 34-ročnej matke 4-ročnej dcéry.
Stanislava Apfelová
sa jej po roku vrátila v uzlinách a v hrudníku. Vtedy dostala liečbu, ktorá jej zabrala. Teraz sa rakovina vrátila opäť. Liek, ktorý by jej mohol pomôcť, sa však na Slovensku na rozdiel napríklad od Česka nehradí z verejného zdravotného poistenia.
Stanislava o rakovine otvorene hovorí, odkedy jej ju prvýkrát diagnostikovali. Bolo to počas pandémie a s polročným dieťaťom to bolo pre ňu veľmi náročné. Keď v roku 2020 poskytla Denníku N rozhovor, opísala v ňom, ako sa cítila, keď jej prvýkrát povedali, že má rakovinu.
„Ak mám povedať pravdu, zahmlilo mi to myseľ. Zrazu tam bola čierna diera. Našťastie ma čakal partner s dcérkou, držala som malú a dookola som si opakovala, čo mám teraz robiť, čo bude ďalej, ako to ideme celé zvládnuť. Prvé dva dni boli neuveriteľné. Každú sekundu z dňa som myslela na to, že mám rakovinu a malú dcérku, že musím prestať zo dňa na deň dojčiť,“hovorila.
ŠTÁTNA POISŤOVŇA: INOVATÍVNE LIEKY BY MALI BYŤ DOSTUPNÉ
Keď sa jej rakovina vrátila tretíkrát, potrebovala úplne novú liečbu. Stanislava nevie, či jej lekár žiadal poisťovňu o to, aby jej lieky uhradili na takzvanú výnimku. Liek, ktorý jej lekár odporučil, totiž zatiaľ na
Slovensku nie je v takzvanom kategorizačnom zozname. Ide o zoznam liekov, ktorý musia poisťovne zo zákona zaplatiť každému, komu ich lekár odporučí.
Dlhoročný onkológ Štefan Korec reaguje, že je smutné, že tento liek na Slovensku nie je hradený z verejných zdrojov. „Určite je potrebný systémový prístup. Ozaj nastal čas, aby aj naši pacienti s onkologickými ochoreniami mali širší prístup k inovatívnej liečbe,“hovorí. V tejto situácii a s touto diagnózou je práve liek Trodelvy podľa neho najúčinnejšia liečba.
Stanislava je poistená v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Lekárka jej povedala, že ak jej liečba bude fungovať, poisťovňa jej spätne môže liek uhradiť už počas priebehu liečby. „Ale nedá sa na to spoliehať,“hovorí Stanislava.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa reaguje, že liek Trodelvy nie je uvedený v zozname tých, ktoré poisťovne musia zaplatiť. „Na jeho úhradu poistencovi nevzniká bezvýhradný nárok,“tvrdí poisťovňa. Okrem toho, aký efekt má liek, treba podľa nich brať do úvahy aj rozpočet poisťovne a jej schopnosť platiť starostlivosť pre všetkých svojich poistencov.
Poisťovňa na výnimku nehradí tento liek ani jednému pacientovi, hovorí VšZP s tým, že teraz nemajú možnosť schváliť úhradu tohto lieku na výnimku. Nemajú na to peniaze.
Najväčšia súkromná poisťovňa Dôvera, ktorú vlastní Penta, tvrdí, že od začiatku roka 2023 malo doteraz schválenú liečbu na výnimku sedem poistenkýň. „K dnešnému dňu pokračujú v liečbe len dve,“dodáva Dôvera.
Poisťovne sú súčasťou komisie, ktorá rozhoduje o tom, či daný liek bude platený pre všetkých alebo len na výnimky. Poisťovne dnes nehovoria, ako budú ich zástupcovia hlasovať v prípade lieku Trodelvy.
Štátna poisťovňa dodáva, že inovatívna liečba, ktorá sa stáva štandardnou a jedinou terapeutickou alternatívou, by mala mať zákonom definované podmienky úhrady a mala by byť dostupná každému pacientovi, ktorý takúto liečbu potrebuje a spĺňa stanovené podmienky.
Financovanie takýchto liekov by však podľa poisťovne nemalo byť len na poisťovniach, lebo tie majú limitovaný rozpočet. „Liečba, ktorá je z perspektívy odborných spoločností uhrádzaná v okolitých krajinách ako štandard, má byť pre slovenských pacientov dostupná cez kategorizáciu a nie cez výnimkový režim,“dodáva Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Tento konkrétny liek je momentálne v procese zaradenia do takzvanej kategorizácie, teda do zoznamu liekov, ktoré poisťovne musia uhradiť. O tomto procese sa rozhoduje na ministerstve zdravotníctva.
Prípad Stanislavy vzbudil aj politický ohlas. Opozičný poslanec František Majerský z KDH vyzval ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú z Hlasu, aby prijala riešenie pre pacientov, ktorí liek potrebujú.
Ministerstvo zdravotníctva reaguje, že žiadosť výrobcu je momentálne v procese posudzovania. Dodáva, že 9. januára vyzvalo výrobcu, aby spolu uzatvorili zmluvu, kde môžu dohodnúť cenu a prípadnú zľavu na liek. Ak bude na základe tejto zmluvy splnená zákonom stanovená prahová hodnota za jeden rok života v štandardizovanej kvalite, môže sa Trodelvy zaradiť do zoznamu, na základe ktorého ho poisťovne budú musieť hradiť.
Na otázku, či ministerka v tomto konkrétnom prípade podnikne nejaké kroky, ministerstvo neodpovedalo. „Cieľom ministerstva zdravotníctva je zjednodušiť vstup týchto liekov na slovenský trh a liek kategorizovať s čo najväčším počtom platných/registrovaných indikácií,“tvrdí ministerstvo s tým, že poisťovne môžu schvaľovať lieky na výnimky.
Dodáva, že od začiatku tohto roka sú pri rakovine prsníka hradené ďalšie dva inovatívne lieky.
ODBORNÝ INŠTITÚT LIEK ZA DANÚ CENU NEODPORUČIL
Odborné zaradenie liekov posudzuje na Slovensku nezávislá inštitúcia – Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). Ten posudzoval aj zaradenie liečiva sacituzumab govitekan, teda liek Trodelvy, do zoznamu takzvaných kategorizovaných liekov. Ak by tam bol zaradený, poisťovne by ho museli povinne zaplatiť z verejného poistenia všetkým pacientkam, ktorým to odporučí lekár.
Svoje 93-stranové hodnotenie zverejnil inštitút tesne pred vlaňajšími Vianocami.
V tomto stanovisku odporučil nevyhovieť výrobcovi lieku, ak nezníži cenu. Inštitút dodal, že výrobca by mal dať štátu zľavu. „Liečivo sacituzumab govitekan na liečbu pacientok s metastatickým trojitonegatívnym karcinómom prsníka v druhej a vyššej línii preukázalo klinický prínos, a teda áno, je účinné,“tvrdí inštitút, ktorý odporučil maximálnu výšku ceny, ktorú by zaň mal štát z verejného poistenia platiť.
Tieto údaje sú však tajné a v posudku sú vyčiernené. „Teraz je na ministerstve zdravotníctva túto úhradu s výrobcom dohodnúť. Je to štandardný proces,“tvrdí inštitút.
V Česku tento liek platia z verejného poistenia. Inštitút vysvetľuje, že v Česku je tento liek platený z poistenia dočasne do 1. júla 2026. „Maximálna úhrada zdravotnej poisťovne v predmetnej indikácii je 999,77 eura (25 394,01 Kč) a maximálny doplatok pacienta je 108,11 eura (2 745,34 Kč),“tvrdí inštitút.
Ten však vysvetľuje, že skutočná výška úhrady zdravotnou poisťovňou môže byť aj nižšia, a to vzhľadom na dôvernú zmluvu, ktorú štát s výrobcom mohol podpísať. Inštitút nemá informácie, či Česko takúto zmluvu má.
„Uzatváranie dôverných zmlúv je v liekovej politike vyspelých krajín štandardnou praxou, jedným z úskalí tohto typu zmlúv však je, že reálna úhrada liekov nie je verejne dostupná. Nevieme teda, za akých podmienok je liečivo sacituzumab govitekan v ČR hradené,“hovorí inštitút.
Na otázku, prečo je v Česku pre pacientky liek dostupný a na Slovensku nie, inštitút nevie jednoznačne odpovedať.
„Môže na to vplývať viacero faktorov, ako je rozhodnutie výrobcu dať na liek dostatočnú zľavu, dostupnosť inej liečby či legislatívna úprava v danej krajine,“vysvetľuje inštitút.
Ako to funguje? Výrobca lieku dodá štátu žiadosť o zaradenie do zoznamu liekov, ktoré musia poisťovne povinne platiť každému, komu to odporučí lekár. V tejto žiadosti musí výrobca dokázať, že jeho liek je účinný.
Pre zjednodušenie: fiktívny liek môže byť účinný a predĺžiť život pacienta napríklad o mesiace, respektíve môže zvýšiť jeho kvalitu. Ale jeho cena za mesiac užívania by bola v desaťtisícoch eur. Štát sa musí rozhodnúť, ako rozdelí balík peňazí na lieky, teda aké drahé lieky si môže dovoliť zaplatiť pre svojich pacientov za aký prínos.
To máme na Slovensku nastavené v zákone a splnenie týchto kritérií posudzuje práve inštitút NIHO.
Jedna vec je oficiálna cena, ktorá vstupuje do rokovaní, ale ministerstvo sa môže v tajnej zmluve dohodnúť na zľavách, ktoré je firma ochotná poskytnúť, aby sa liek dostal k pacientom. Keďže krajiny medzi sebou ceny liekov porovnávajú, takéto zmluvy sa dohodujú tajne, aby si výrobca napríklad nezhoršil ceny v iných krajinách.
Inštitút upozorňuje aj na to, že výrobca lieku sa správal inak na Slovensku a inak v Česku. V Česku podal žiadosť už 4. marca 2022. Na Slovensku až 31. júla 2023. V Česku ho zaradili do úhrad liekov cez ich systém dočasnej úhrady pre inovatívne lieky. U nás takýto nástroj nemáme a liek prechádza klasickým procesom takzvanej kategorizácie, v ktorej však na Slovensku máme vyššie limity ochoty platiť ako v Česku.
Pacientky na Slovensku, pre ktoré tento liek nie je dostupný, majú podľa inštitútu dostupnú chemoterapiu. Keďže liek nie je zaradený do zoznamu, na základe ktorého by ho museli poisťovne hradiť, môže ho poisťovňa podľa inštitútu v odôvodnených prípadoch zaplatiť na takzvanú výnimku.
To, koľko môže poisťovňa minúť na lieky na výnimku, je však zákonom limitované. Ak teda poisťovňa výnimku neudelí, posledná možnosť je, že si ho pacientka zaplatí v plnej výške sama.
SZALAY: ZLYHANIE? AK, TAK VÝROBCU
Opozičný poslanec Tomáš Szalay z SaS hovorí, že ak by sme chceli hovoriť o zlyhaní, tak môžeme hovoriť o výrobcovi, lebo aj keď poznal naše podmienky, prišiel s cenou, s akou prišiel.
Vysvetľuje, že na Slovensku máme pravidlá na to, aké lieky a za akú cenu je krajina ochotná platiť z verejných zdrojov. „Nie je to jediný liek, ktorý sa niekde hradí a u nás nie. Máme pravidlá. Za vzácne zdroje sa snažíme nakúpiť čo najviac úžitku. Ak sa rozhodneme niečo hradiť, znamená to zároveň, že niečo iné niekomu inému hradiť nebudeme,“hovorí Szalay.
Dodáva, že kým nedôjde k zníženiu ceny, môžu poisťovne uhrádzať liek cez výnimky. Vtedy o tom rozhoduje konkrétna poisťovňa a nie je dané, kto liek dostane a kto nie. Výnimky podľa Szalaya v minulosti neraz zneužívali firmy. „A ani sa len nepokúsili o kategorizáciu svojho produktu,“hovorí poslanec. Na to, aby mohli mať slovenskí pacienti dostupný nejaký liek, musí výrobca alebo držiteľ registrácie požiadať o vstup na trh.
Následne musí splniť pravidlá týkajúce sa účinnosti a ceny. Ak o kategorizáciu nepožiada, liek sa do zoznamu hradených liekov nedostane. Sú aj lieky, ktoré nie sú na Slovensku dostupné, lebo ich výrobca nemal záujem ich dodávať pacientom a nepožiadal o registráciu.
Pri výnimkách sú však takisto obmedzenia – sumu, ktorú poisťovne na lieky na výnimku môžu minúť, upravuje vyhláška ministerstva zdravotníctva.