Čo všetko ovláda Brhel
Energetické podniky, ktoré vybudoval Jozef Brhel, ďalej zarábajú na štáte. Tri z nich majú zhruba 20-miliónové tržby. Oligarcha, ktorému hrozilo zhabanie majetku, väčšinu biznisu prepísal na manažérov
Jozef Brhel je najbohatším spomedzi oligarchov a lobistov, ktorých môže zachrániť pred väzením schválená novela Trestného zákona. V slovenskom rebríčku časopisu Forbes je na 23. mieste s majetkom 160 miliónov eur. Väčší majetok má napríklad Jaroslav Haščák z Penty, ten však momentálne nie je obžalovaný ani obvinený zo žiadneho zločinu.
Na Brhelovom podnikateľskom príbehu je zaujímavé to, že zbohatol bez privatizácie, na štátnych zákazkách a dotáciách a stačilo mu na to jedno volebné obdobie. Najdôležitejšie podniky vybudoval v tajnosti za prvej Ficovej vlády a fungujú dodnes. Mnohé z nich už oficiálne vlastnia jeho manažéri a rodina.
Nedá sa však vylúčiť, že Brhel svoj vplyv iba skrýva, ako to bežne robil počas celej svojej podnikateľskej kariéry. Preto sme do prehľadu jeho biznisu zaradili aj podniky, ku ktorým sa už oficiálne nepriznáva.
Firmou s najväčšími tržbami, ktoré stabilne prekračujú 100 miliónov eur, je dodávateľ energií Pow-en. Od svojich sesterských firiem sa odlišuje tým, že podniká na konkurenčnom trhu, takže nie je odkázaná na Brhelov vplyv v Smere. Elektrinu aj plyn dodáva bežným odberateľom v domácnostiach, najmä však samosprávam a štátnym inštitúciám.
Pow-en je jednou z firiem, ktoré Brhel postupne posunul svojim manažérom po tom, ako ho zadržali a obvinili z korupcie. Osobný majetok, napríklad svoju bratislavskú vilu, previedol na deti. V prípade jeho odsúdenia bude preto teraz pre štát oveľa ťažšie zhabať mu majetok.
FIRMY NAĎALEJ ZARÁBAJÚ NA ŠTÁTE
Zvyšné veľké energetické firmy už Brhel rozbiehal s pomocou štátu, najmä vďaka veľkým verejným zákazkám a zmluvám na výrobu elektriny s garantovanými cenami na 15 rokov dopredu. Najvyššie obraty z týchto firiem si udržala DG-energy, ktorá dodnes zarába na poskytovaní podporných služieb pre štátnu Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS). Firma prevádzkuje dieselové generátory, ktoré do siete dodávajú elektrinu v prípade nečakaných odchýlok. Predvlani dosiahla takmer 20-miliónové tržby a trojmiliónový zisk.
Na podporné služby sa skladajú všetci odberatelia elektriny vo svojich účtoch prostredníctvom tarify za systémové služby. Ich najväčším poskytovateľom s približne 40-percentným podielom sú Slovenské elektrárne. Nasleduje DG-energy, ktorá by mala mať v tomto roku podľa výsledkov výberového konania podiel 18 percent, čo vychádza na 19 miliónov eur.
Ani túto firmu oficiálne nevlastní Brhel, ale jeho manažéri, konkrétne Fuňa, Lysina a Roško.
Podobne vysoké tržby si udržala firma Alter Energo, ktorá rozbiehala Brhelov biznis v solárnej energetike. V roku 2009 získala jednu z najvýhodnejších licencií na výstavbu solárnych elektrární, ktoré sa rozdeľovali v utajenej súťaži. Ďalšia firma, ku ktorej sa Brhel priznal, dostala okrem štedrých výkupných cien na výstavbu fotovoltiky ešte aj eurofondovú dotáciu vo výške 6 miliónov.
Brhelovi ľudia však mali prsty v mnohých ďalších elektrárňach, ktoré v tejto prvej vlne získali podporu, zistilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka.
Alter Energo sa okrem toho zamerala na výstavbu a opravy elektrických vedení. Často išlo o veľké zákazky za desiatky miliónov eur. Prvé náznaky, že to nie je čistý biznis, prišli už v roku 2013. „Vidíme, že vo veľkých štátnych zákazkách v energetike, ktoré robí SEPS, sa točia v zásade tri firmy – VÚJE, Elektrovod a Alter Energo, čo zaváňa kartelovou dohodou,“kritizoval podnikateľ Ľubomír Jurika, ktorého firmu Power Service opakovane vyhadzovali z verejných súťaží.
Jeden z týchto veľkých tendrov napadla v roku 2017 Nadácia Zastavme korupciu na Protimonopolnom úrade SR.
Ten za kartelovú dohodu potrestal Alter Energo a ďalšie firmy vysokou pokutou 7 miliónov eur a zákazom činnosti. Firmy sa však proti tomu odvolali. Až do právoplatného rozhodnutia naďalej dostávajú štátne zákazky a nemuseli ani zaplatiť pokutu.
Naposledy v januári tohto roku uzavrela firma Alter Energo zmluvu so SEPS na rekonštrukciu rozvodne za 4,5 milióna eur.
Ani k Alter Energo sa už Brhel nepriznáva. Vlastníkom dokonca nie sú ani jeho ľudia, ale český podnikateľ Miloslav Vyhnal. Či išlo o skutočný predaj, je však otázne, keďže Vyhnalova skupina Pactio Holding je na Brhelove pomery bezvýznamná, s aktívami v prepočte zhruba 10 miliónov eur.
„NESLUŠNÉ“ZMLUVY S TEPLÁRŇOU
Najziskovejšou z porovnávaných firiem je Prvá rozvojová spoločnosť, ktorá z plynu vyrába teplo pre bratislavskú tepláreň a zároveň aj elektrinu. Na tú získala garantované výkupné ceny podobne ako iné Brhelove firmy na slnečné elektrárne.
Bývalý šéf štátnych teplární Ľuboš Lopatka v minulosti povedal, že jediným dôvodom vzniku tejto firmy bolo presmerovanie toku peňazí zo štátneho do súkromného sektora. Bratislavská tepláreň totiž mala svoje vlastné zdroje, ktoré podľa Lopatku nemohla pre zmluvu s Brhelovou firmou naplno využívať. „Žiaden verejný záujem či racionálny dôvod jej vzniku neexistuje a nikdy ani neexistoval,“vravel Lopatka.
Brhel predal 51-percentný podiel v tejto energetickej firme francúzskemu koncernu Veolia, ktorý je už aktuálne najvýznamnejším súkromným hráčom v slovenskom teplárenstve. Druhý, 49-percentný podiel je rozdelený medzi viacerých akcionárov, medzi ktorými sú Brhelovi manažéri a príbuzní.
Brhelovi ľudia sa pohybovali aj okolo ďalšieho veľkého obchodu v bratislavskej energetike, na ktorého konci bola Veolia.
Išlo o takzvaný paroplynový cyklus, ktorý takisto produkuje zároveň elektrinu aj teplo. Oficiálna verzia bola, že finančná skupina Penta paroplyn predala levickým inžinierom z firmy Is
Na Brhelovom podnikateľskom príbehu je zaujímavé to, že zbohatol bez privatizácie, na štátnych zákazkách a dotáciách a stačilo mu na to jedno volebné obdobie.
troenergo. Lenže tá krátko nato zbankrotovala a navyše v orgánoch firiem, ktoré paroplyn kupovali, boli viacerí ľudia, ktorí predtým pracovali pre Brhela.
Veľkou firmou, ktorú živili miliónové zákazky bratislavských teplárov, bol aj Ene-tep, ktorý poskytoval servisné služby. Od roku 2019, keď Smer prichádzal o moc, mu však klesajú tržby a v roku 2022 dokonca skončil v strate. Je to jediná energetická firma, ktorá je aj dnes napísaná na Jozefa Brhela, čo môže byť spôsobené tým, že je taká bezvýznamná.
Šéf bratislavskej teplárne Dušan Randuška pre ICJK a Aktuality povedal, že po roku 2022 sa s Ene-tepom dohodli na ukončení spolupráce, a dodal, že podľa neho išlo o neslušnú zmluvu. „Od roku 2023 si už budeme robiť údržbu úplne sami,“povedal.
KAUZA EMISIE
Treba pripomenúť aj ďalší pochybný biznis z čias prvej Ficovej vlády, ktorý sa do dnešného dňa nevyjasnil – emisná kauza.
Pri predaji emisných kvót v roku 2008 vznikla štátu škoda 47 miliónov eur, ktoré sa podľa uniknutých dokumentov zo švajčiarskej prokuratúry rozdelili do viacerých schránkových firiem. Pri jednej, ktorá inkasovala takmer 11 miliónov eur, bol podľa Nadácie Zastavme korupciu uvedený ako „ako konečný príjemca“Jozef Brhel. Iný zdroj uvádzal skrátenú verziu Jozef B., ale aj s dátumom narodenia, ktorý sedel na oligarchu. Brhel sa od podozrení dištancoval, ale v roku 2021 sa v jeho kancelárii v hoteli DoubleTree by Hilton našli dokumenty z vyšetrovania kauzy, ktoré by mal mať len vyšetrovateľ alebo prokurátori.
PRIZNANIE BIZNISU A EXPANZIA DO FÍNSKA
Kľúčovým momentom Brhelovho príbehu bolo jeho rozhodnutie odtajniť biznis, keď sa usiloval o expanziu do zahraničia, na ktorú chcel využiť aj bankové úvery.
V roku 2013 súhlasil s rozhovorom s novinármi, v ktorom sa chcel odprezentovať ako slušný podnikateľ s ambíciou investovať na Západe. Priznal sa k niekoľkým obnoviteľným zdrojom, obchodovaniu s elektrinou či poskytovaniu ďalších energetických služieb pre štát.
„V južnom Laponsku chceme kúpiť rozpracovaný projekt veterného parku s výkonom 10 megawattov. V tomto čase robíme analýzu due diligence, ktorá by mala byť hotová v decembri, prípadne v januári. Zhruba v tom čase by malo byť už aj stavebné povolenie,“povedal vtedy. Brhelove veľké fotovoltické projekty v zahraničí zastrešovala spoločnosť E-Group.
V januári 2021 sa brhelovci s biznisom do Fínska vrátili. Kúpili 67 percent vo fínskej spoločnosti SolarWind, ktorá plánovala stavbu ďalšieho veterného parku. Deň pred ohlásením zámeru výstavby elektrárne zatklaBrhela polícia.
OVLÁDOL AJ ŠTÁTNE ZÁKAZKY V IT
Na kontraktoch so štátom zbohatli aj viaceré IT firmy. Medzi najvýznamnejšími boli Sevitech a DWC Slovakia, ktoré neboli napísané priamo na Brhela, ale na jeho rodinných príslušníkov. Neskôr sa Brhelovci oboch firiem zbavili, čo takisto zapadalo do príbehu o prechode k poctivejšiemu podnikaniu. Štátna informatizácia mala totiž v tom čase takisto povesť špinavého biznisu, lebo neprinášala výsledky, stála veľa peňazí a o zákazky sa takmer vôbec nesúťažilo.
Sevitech sa dnes volá Synchronix a už zďaleka nedosahuje také tržby ako za čias Ficových vlád. Firmu DWC Slovakia prevzala softvérová spoločnosť Asseco Central Europe.
Brhelovci mali prsty aj v ďalších firmách, ktoré živili štátne zákazky. Napríklad spoločnosť Anext sídlila v budove firmy Patria Invest, ktorej vlastníkom bol Brhelov syn Jozef mladší.
Obraz podnikateľa, ktorý prechádza k čistému biznisu, sa Brhelovi rozpadol, keď ho zadržali v rámci kauzy Mýtnik. Aktuálne čelí obžalobe pred Špecializovaným trestným súdom. Obžalovaný je z toho, že profitoval z utajených tendrov finančnej správy v rokoch 2013 až 2020.
Išlo o informačné systémy, ktoré daniarom dodávala spoločnosť Allexis Michala Suchobu. Práve on prehovoril o tom, ako sa mu Brhel „natlačil“do firmy, pretože inak by zákazky nezískal. Jeho svedectvo potvrdil aj bývalý prezident finančnej správy František Imrecze, ktorý vypovedal aj o tom, že mu oligarcha dorovnával plat sumou 200-tisíc eur ročne. Aj v tomto prípade je Brhel obvinený.
V kauze Mýtnik je obžalovaný z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a brania úplatkov. Hrozí mu viac ako desaťročné väzenie, hoci Ficova novela Trestného zákona mu môže výrazne pomôcť. Ak by nadobudla účinnosť, bude mať Brhel šancu vyviaznuť s podmienkou. Z prania špinavých peňazí je obžalovaný aj jeho syn Jozef Brhel mladší. Obaja vinu dlhodobo odmietajú a tvrdia, že ide o politický proces.
Z iného svedectva, ktoré sa týkalo korupčnej kauzy Búrka, zase vyplývalo, že Brhel de facto riadil štát zo svojho hotela DoubleTree by Hilton, kam ho chodili navštevovať napríklad manažéri SEPS, ale aj Robert Fico s Robertom Kaliňákom a ďalší oligarchovia Smeru. Svedčil o tom Peter Tóth, bývalý príslušník SIS, ktorý v minulosti spolupracoval aj s Marianom Kočnerom. Informácie o Ficových návštevách v tomto hoteli sa však objavili už skôr.
ZAČIATKY S MEČIAROM
Brhel bol s politikou spätý od svojich začiatkov. Prvýkrát sa vo verejnom živote objavil vďaka Mečiarovi, v jeho tretej vláde bol štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, od roku 1998 do 2003 sedel v poslaneckých laviciach za Mečiarovu stranu HZDS.
Jeho meno sa na verejnosti opäť vynára v októbri 2005, keď začal byť označovaný za mecenáša strany Smer. „Pre ľudí ako Ivan Kiňo, Ján Gabriel či Jozef Brhel bol Smer vedľajšou investíciou, ak by sa HZDS po voľbách nedostalo do vlády,“povedal týždenníku .týždeň vtedajší poslanec za HZDS Jaroslav Jaduš.
V roku 2006 spomína Brhela ako jedného z akcionárov Smeru aj Jaroslav Haščák z finančnej skupiny Penta. Jeden zo zakladateľov strany Bohumil Hanzel dokonca tvrdil, že videl aj notársky overenú kópiu zmluvy medzi Robertom Ficom a skupinou piatich podnikateľov: v roku 2006 im malo patriť prvých 25 miest kandidátky Smeru. No a napokon bola zverejnená nahrávka, na ktorej hlas podobný Ficovmu hovorí, ako mimo oficiálneho účtovníctva zohnal od utajených sponzorov minimálne 75 miliónov korún.
ZOSTÁVA NA REALITNOM TRHU
Oficiálnym biznisom Brhelovcov sú teraz najmä reality. Developerská firma RMC Properties Slovakia stavia luxusné vily na Tenerife aj byty v bratislavskom Ružinove. V dozornej rade je Brhelov syn aj dcéra, jediným akcionárom je rodinný český fond ZMJ, oligarcha už v orgánoch nie je.
Jedným z jej najvýznamnejších projektov je obytný vežiak Discovery Residence v Ružinove, v dozornej rade takisto sedia Brhelove deti.
Brhelov syn je aj v Dozornej rade PGR Senica, ktorá prevádzkuje golfový rezort Penati. Firma vykazuje aktíva v hodnote skoro 10 miliónov eur.
Jozef Brhel starší v posledných rokoch investuje aj do domovov dôchodcov, napríklad Senior Care Nesvady a Senior Care Horný Bar, ktoré zastrešuje akciová spoločnosť Pour le gens.
Brhelovej rodine patrí aj spoločnosť Solantre Investment Pool s majetkom 70 miliónov eur, z čoho väčšina sú pohľadávky. Rodinnou firmou je aj akciovka Patria Invest, v minulosti Patria Consulting & Development, ktorá vznikla v roku 2005. Jozef Brhel starší už nie je štatutárom, v predstavenstve však sedí jeho žena a syn Jozef Brhel mladší. Prostredníctvom tejto firmy Brhel vlastnil solárne elektrárne, napríklad Bio-Energo Slovakia, ktorá v roku 2009 požičala milióny eur siedmim iným firmám, ktoré v tom istom roku dostali licencie na postavenie fotovoltických elektrární.
Brhel môže mať naďalej kontrolu aj nad bratislavským hotelom DoubleTree, hoci aj v tomto prípade svoj podiel prepísal na manažéra Bielika, zistili Aktuality.
Brhel už teda zo svojho kedysi rozsiahleho portfólia oficiálne nevlastní takmer nič. Časopis Forbes však do jeho 160-miliónového majetku v rebríčku najbohatších Slovákov zaradil napríklad aj E-Group – strešnú firmu energetickej skupiny.
„Jozef Brhel nie je akcionárom spoločnosti a nemá v nej žiadne záväzky ani vplyv,“namieta mediálny zástupca firmy Juraj Puchý. Ten argumentuje, že relevantný je zápis v registri partnerov verejného sektora, podľa ktorého energetickú skupinu vlastnia Brhelovi manažéri.
Bude zaujímavé sledovať, či to tak zostane, aj keď dôvody na skrývanie majetku pominú. Teda keď vstúpi do účinnosti novela Trestného zákona a Brhelovi už nebude hroziť väzenie ani zhabanie majetku.