Izrael má údajne na dosah lídra Hamasu
Izrael plánuje evakuáciu palestínskych civilistov. Nevedno kam
Naším cieľom je úplné víťazstvo,“povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu začiatkom februára. „Zabijeme vedenie Hamasu, takže musíme pokračovať v operáciách vo všetkých oblastiach v Pásme Gazy. Dovtedy nesmieme ukončiť vojnu.“
Hlavným cieľom Izraela je líder Hamasu Jahja Sinvár, ktorý teroristické hnutie dve desaťročia riadil z izraelského väzenia.
Izraelčania tvrdili, že sa k nemu blížia. „Sinvár ide z úkrytu do úkrytu a nie je schopný komunikovať so svojím okolím,“povedal vtedy minister obrany Joav Gallant.
„Sinvár nevedie kampaň, nevelí silám; je zaneprázdnený svojím osobným prežitím. Z vodcu Hamasu sa zmenil na teroristu na úteku a izraelské jednotky ho naďalej prenasledujú.“
Teraz ho údajne už takmer majú. Izraelčania tvrdia, že vedia, kde je, ale zajať alebo zabiť ho bude zložité, pretože Sinvár je obklopený izraelskými rukojemníkmi, ktorí mu robia živé štíty.
Pýtali sme sa experta na Blízky východ, či Sinvárova smrť bude znamenať koniec Hamasu, a vojenského analytika, aké nástroje a zbrane môže izraelská armáda v tuneloch použiť.
ROBOT V TVARE GULE, KTORÝ SA KOTÚĽA TUNELMI
Sinvára lokalizovali v spleti podzemných tunelov pod mestom Chán Júnis. Izrael získal záznam z bezpečnostnej kamery Hamasu, na ktorom Sinvára vidieť vstupovať do tmavého tunela aj s manželkou, deťmi a bratom.
Chán Júnis je Sinvárovo rodné mesto. Narodil sa tam palestínskym utečencom z mesta Aškelon, ktoré v dôsledku vojny s Izraelom v roku 1948 museli opustiť.
Ako je možné nájsť niekoho, kto sa schováva v podzemnom labyrinte? „Stručne povedané, ťažko,“odpovedal pre Denník N český vojenský expert Lukáš Visingr.
„Nikto s tým však nemá také skúsenosti ako Izrael.“
Majú na to podľa Visingra ako jediná krajina sveta špeciálne výcvikové stredisko na boj v tuneloch a taktiež rôzne typy zariadení. „Majú napríklad georadary na frekvenciách, ktoré prenikajú zeminou, pomocou čoho môžu chodby sledovať, ale len v určitej hĺbke. Vieme, že v Gaze je podzemný systém mimoriadne prepracovaný,“vysvetľuje Visingr.
Ďalej majú techniku na prieskum tunelov. Visingr hovorí o „rôznych malých robotoch, napríklad robot v tvare gule, ktorý sa kotúľa, alebo majú robotického hada a podobné veci“.
Podľa neho sú určené na prieskum, ale dokážu niesť aj výbušninu alebo strelnú zbraň. Keď tunel preskúmajú, potrebujú ho uzavrieť. Nato majú napríklad špeciálnu bombu, po ktorej vybuchnutí dôjde podľa experta k chemickej reakcii: vznikne pena, ktorá na vzduchu stvrdne a uzavrie tunel.
Ak sa v tuneloch skrýva niekto, koho potrebujú odstrániť, majú niekoľko možností, napríklad takzvaný CornerShot, ktorý slúži na streľbu za roh.
„Dnes ho už majú viaceré krajiny, ale keď ho pred niekoľkými rokmi Izraelčania predstavili, všetci z toho padli na zadok,“povedal Visingr. „Vyzerá to ako puška, ale na jej konci je zabudovaná pištoľ, pričom tento koniec sa môže hýbať až do pravého uhla. Je tam senzor a malá kamera, pričom to, čo kamera vidí, sa prenáša na displeji pred očami operátora zbrane.“
ĽUDSKÉ ŠTÍTY Z IZRAELSKÝCH RUKOJEMNÍKOV
Izraelskí vojaci postupne mapujú sieť tunelov a nachádzajú tam rôzne materiály od administratívnych dokumentov Hamasu cez telefónne zoznamy až po počítače. To im pomáha lepšie pochopiť prepojenosť podzemného systému.
Veria, že sú Sinvárovi v pätách, pretože údajne našli jeho oblečenie, zubnú kefku a zápisky. Všetky informácie spájajú aj s tým, čo vytiahnu od zajatých bojovníkov Hamasu.
„Nejde o jeho lokalizovanie,“povedal denníku Washington Post zdroj blízky izraelským obranným silám. Ide údajne o to, „aby niečo urobili“a neohrozili pritom životy rukojemníkov.
Z 260 unesených 100 rukojemníkov Hamas už prepustil, respektíve vymenil. Odhaduje sa, že približne 30 je mŕtvych, čo znamená, že Hamas drží ešte 130 rukojemníkov.
„To je problém. Nie je jednoduché radiť, čo s tým,“reagoval Visingr na otázku, ako rukojemníkov obísť a dostať sa k Sinvárovi. „Izraelčania sú však tam, kde sú, pretože sa špecializujú na to, čo sa zdá nemožné.
Nedá sa asi predpokladať, že sa podarí zachrániť úplne všetkých rukojemníkov, to by nebolo možné, ale ak má niekto šancu v tomto uspieť, tak izraelská armáda. Nikto nemá také skúsenosti a vybavenie.“
Ak sa Izraelu skutočne podarí Sinvára zajať alebo zabiť, pôjde aj tak len o symbolické víťazstvo. Ako Denníku N povedal expert na Blízky východ z Masarykovej univerzity Josef Kraus, koniec Sinvára by neznamenal koniec Hamasu, pretože hoci ako líder je dôležitý, nie je nenahraditeľný.
„Bola by to, samozrejme, strata pre vojenské krídlo,“vysvetľuje Kraus. „Jahja Sinvár je celkom dôležitý mozog mnohých operácií, ale určite to nebude znamenať koniec Hamasu a ani jeho ozbrojeného odporu. Odpor bude pokračovať, nech už Izraelčania v Pásme Gazy zostanú akokoľvek dlho. Možno čím dlhšie tam budú, tým viac to nakoniec, paradoxne, Hamas posilní.“
„DEŇ PO HAMASE“
Čím bližšie Izrael tvrdí, že je k Sinvárovi, tým rýchlejšie napredujú aj rokovania o možnom prímerí, a to na oboch stranách.
Koncom minulého týždňa Netanjahu predstavil plán, čo s Gazou po vojne, s názvom „Deň po Hamase“. Ako píše denník Times of Israel, je to „z veľkej časti súbor zásad, o ktorých premiér hovoril od začiatku vojny, ale je to prvýkrát, čo boli formálne predložené bezpečnostnému kabinetu na schválenie“.
VYBRANÉ ČASTI NÁVRHU DEŇ PO HAMASE
1. Pásmo Gazy nesmie spravovať Palestínska samospráva. Tá vládne na Západnom brehu, na jej čele stojí prezident Mahmúd Abbás a medzi Palestínčanmi je veľmi nepopulárna. Namiesto toho by mali civilné záležitosti v Gaze riadiť „miestni úradníci“, ktorí majú „administratívne skúsenosti“a ktorí nie sú napojení na „krajiny alebo subjekty podporujúce terorizmus“.
2. Izrael zostane v Pásme Gazy. A to tak dlho, kým nedemilitarizuje enklávu a nezneškodní Hamas.
3. OSN zruší Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA). Je to hlavná humanitárna organizácia pomáhajúca vysídleným Palestínčanom na Západnom brehu, v Jordánsku, Sýrii a Libanone, ale najmä v Pásme Gazy, kde sa väčšina z dvojmiliónovej populácie označuje za utečencov. Stavia a prevádzkuje školy, nemocnice aj detské ihriská, poskytuje jedlo či pomoc s hľadaním prístrešia. Pre palestínskych utečencov je nenahraditeľná.
palestínskych utečencov je v Rafahu
Podľa Izraelu však šíri nenávisť voči Židom. Už pred desiatimi rokmi UNRWA prvýkrát vyšetrovala prepojenie niektorých svojich zamestnancov na Hamas a dávali si vraj záležať na tom, aby prešetrili každé podozrenie na infiltráciu Hamasu do štruktúr organizácie. Ukázalo sa však, že niektorí zamestnanci sa zúčastnili aj brutálneho útoku 7. októbra 2023.
4. O budúcnosti Palestíny nesmie byť rozhodnuté bez Izraela. Odmieta aj „unilaterálne“vyhlásenie samostatného palestínskeho štátu.
5. Vytvorí sa nárazníková zóna v okolí Rafahu na hraniciach s Egyptom. Ako Izrael, tak aj Egypt by sa podieľali na kontrole tejto oblasti. Egypt to však odmietol.
Plán bol tvrdý. Netreba zabúdať, že Netanjahuova vláda stojí a padá na krajne pravicových kolegoch, ktorým musí vyjsť v ústrety, ak sa chce udržať pri moci. Neplní im však všetky želania, pretože niektoré sú radikálne až extrémistické. Žiadajú napríklad obnovenie izraelských osád v Pásme Gazy. Tie odtiaľ násilne vysťahoval izraelský premiér Ariel Šaron v roku 2005.
Cez víkend však izraelská vláda oznámila plán rozšíriť izraelské osady na Západnom brehu aj napriek tomu, že USA tieto praktiky kritizovali ako „v rozpore s medzinárodným právom“. Biden sa tým dištancoval od svojho predchodcu Donalda Trumpa, ktorý, naopak, osady silno podporoval.
BLIŽŠIE K PRÍMERIU
Návrh Deň po Hamase neohúril nikoho, odmietla ho aj Palestínska samospráva. Premiér Mohammad Štajeh z Palestínskej samosprávy však napokon oznámil rozpustenie svojej vlády na Západnom brehu a dúfa, že vznikne nová, ktorá bude pre Izrael prijateľnejšia a nechá ju vládnuť v Gaze. Mahmúd Abbás zostáva prezidentom a Štajeh požiadal, aby viedol vládu, kým zaňho nebude náhrada.
Ústupky začala robiť aj izraelská strana. Netanjahu rázne odmietal prepustenie 500 palestínskych väzňov obvinených z terorizmu. Tento týždeň však unikli informácie, že izraelskí vyjednávači ponúkli dohodu.
Na rokovaniach v Paríži sa Izrael, Egypt, USA a Katar, ktorý zastupuje Hamas, dohodli, že ak Hamas prepustí päť izraelských vojačiek držaných v Gaze, Tel Aviv prepustí 15 palestínskych väzňov obvinených zo závažných trestných činov terorizmu. Hamas by mal prepustiť aj 35 civilistov, z čoho sedem je žien. Tie mal Hamas podľa Tel Avivu prepustiť v prvej výmene v novembri, keď Izrael žiadal, aby sa domov vrátili najmä deti a ženy.
Preto za ne Izrael ponúka 21 palestínskych väzňov. Pomer 1:3 bol totiž súčasťou novembrovej dohody. Mužov sa však netýka – o nich sa bude rokovať samostatne.
Hovorí sa aj o tom, že rokovali o šesťtýždňovom prímerí na výmenu za 40 izraelských rukojemníkov.
Netanjahu sa k tomu nevyjadril, pretože prepustenie takýchto väzňov, hoci výmenou za izraelských rukojemníkov, môže vyvolať na domácej politickej scéne preňho nepríjemné vášne. Ani Hamas sa oficiálne nevyjadril, ale Sinvár je už údajne naklonený akejkoľvek dohode, ktorá by viedla k dočasnému prímeriu. To by totiž mohlo byť krokom k permanentnému prímeriu.
Izraelský premiér však naďalej trvá na invázii do Rafahu, hoci pripustil, že ak by Hamas súhlasil s prepustením izraelských väzňov, inváziu by to mohlo „nejako oddialiť“, nie však zrušiť. Podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Gutteresa by invázia v Rafahu „nebola len hrozivá pre viac ako milión Palestínčanov, ktorí sa tam schovávajú – bol by to posledný klinec do rakvy našich humanitárnych programov“.
V Rafahu je približne 1,4 milióna palestínskych utečencov, ktorí sa tam vysídlili zo severu Pásma Gazy. Netanjahu tvrdí, že izraelská armáda má plán na ich evakuáciu. Nepovedal však, kam by ich evakuovali.
Palestínčania majú po takzvanej nakbe v roku 1948, keď počas vojny s Izraelom muselo svoje domovy opustiť až 800-tisíc z nich, obavy. Od nakby sa totiž nesmú do svojich niekdajších domovov vrátiť.
Z požiadaviek teda obe strany postupne poľavujú, čo je podľa experta na Blízky východ Josefa Krausa „taký orientálny spôsob rokovania“. „To, že vaše požiadavky sú také a také, vôbec neznamená, že z nich nepoľavíte, a práve tým vytvoríte akúsi páku na partnera, s ktorým rokujete. Ten potom bude musieť poľaviť tiež a niekde v strede sa to stretne.“
USA TLAČIA NA IZRAEL
Americký prezident Biden už takisto informoval, že dohoda o prímerí by mohla byť uzavretá v priebehu týždňa. „Sme blízko,“povedal americký prezident. „Dúfam, že do budúceho pondelka budeme mať prímerie.“
Podľa Krausa „USA systematicky tlačia na izraelskú vládu, aby nevytvárala zbytočne veľkú humanitárnu krízu v Pásme Gazy, pretože to môže mať neblahé dôsledky na americké postavenie v regióne“. Američania sú totiž hlavní spojenci Izraela, a čím väčšia humanitárna katastrofa postihne obyvateľov Pásma Gazy, tým horšia bude nielen izraelská pozícia, ale aj americká. „Preto vláda Joea Bidena nechce Netanjahuovi dávať bianko šeky na to, čo izraelská armáda robí v Pásme Gazy,“uzavrel Kraus.
USA systematicky tlačia na izraelskú vládu, aby nevytvárala zbytočne veľkú humanitárnu krízu v Pásme Gazy, pretože to môže mať neblahé dôsledky na americké postavenie v regióne.
Jan Kraus český analytik