Prečo sa oplatí sledovať galériu v Banskej Štiavnici
Tento príbeh ukazuje, akým vývojom prešla v posledných rokoch kultúrna scéna Slovenska a prečo súčasná vláda v snahe ovládnuť kultúru nebude úspešná Jediným z dosiaľ viditeľných krokov je zásah do vizuálnej identity múzea. Nové vedenie sa vrátilo k starém
Galéria Jozefa Kollára dlho hibernovala. Pred piatimi rokmi však podvyživená inštitúcia v centre Banskej Štiavnice doslova povstala. Stalo sa to vďaka malej skupine ľudí a podpore, ktorú si získala naprieč umeleckou scénou.
Bolo to také nečakané a intenzívne, že to otriaslo aj dlhoročným vedením Slovenského banského múzea, ktoré galériu spravuje. Na jeho čelo sa postavila etnologička Zuzana Denková s víziou zásadnej reformy.
Dnes je banskoštiavnické múzeum opäť predmetom pozornosti, hoci z celkom opačného dôvodu. Je ukážkou toho, ako v priamom prenose prebieha „normalizácia“kultúry v réžii SNS.
V tomto príbehu sa oplatí sledovať najmä postoj kedysi takmer neviditeľnej galérie.
MARAZMUS TO BOL, ALE…
V televízii Markíza minister životného prostredia Tomáš Taraba (za SNS) uviedol, že všetkých, ktorých odvoláva, odvoláva preto, lebo fatálne zlyhali. Ocitla sa medzi nimi aj Zuzana Denková, ktorá viedla múzeum od roku 2020. „Každý jeden, ktorého som odvolal, tvrdím, že už tam roky nemali čo robiť a sú zodpovední za marazmus, ktorý tam je,“povedal Taraba.
Ak ide o marazmus v Slovenskom banskom múzeu a v Galérii Jozefa Kollára, je to výstižné slovo, no treba sa pozrieť do minulosti výrazne staršej než posledné tri roky.
Reformu hibernujúcej Galérie Jozefa Kollára tam nikto neplánoval. Udiala sa v roku 2019 a prekvapila aj najväčších skeptikov. Počiatočnú zásluhu treba pripísať Fondu na podporu umenia, momentálne intenzívne kritizovanému ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (za SNS), ktorý rozbehol dotačný program Mesto kultúry. Tím z Banskej Štiavnice uspel v pilotnom ročníku.
Tak sa do galérie dostali umelkyňa Lucia Tkáčová a kurátorka Mária Janušová s celoročným projektom Zlaté časy. Svoju úlohu zjednodušene vysvetľovali na príklade známej televíznej šou, v ktorej šéfkuchár príde do podniku, prekope menu, uprace a vráti ho na gastromapu. „Akurát s tým rozdielom, že nás nikto nevolal,“vravela Tkáčová.
Presne to sa aj stalo. Galéria Jozefa Kollára sa po sérii kvalitných výstav a „vizuálnom liftingu“dostala späť na galerijnú mapu Slovenska. A bol to nezvratný proces.
Zuzana Denková, ktorá v múzeu pracovala takmer 15 rokov ako etnologička, roky vídala prichádzať ministrov iba na zdvorilostné návštevy. Keď v lete 2020 dianie okolo galérie pritiahlo do Štiavnice Jána Budaja, vtedajšieho šéfa rezortu životného prostredia za OĽaNO, zbadala v tom šancu pre celé múzeum.
Veľmi otvorene začala upozorňovať na to, že múzeum živorí a aké to má následky. „Je tragické, že sa k nám návštevníci nechodia vzdelávať, ale vyľakať, utvrdiť v predstavách o nepriateľstve arabského sveta. Krvavé kúpele, rozštvrtené deti na zvetraných paneloch. Viac krvi ako transmisie kultúrnych hodnôt,“napísala Denková napríklad na margo expozície v Novom zámku, ktorá sa nezmenila niekoľko desaťročí. V rozhovore opísala depozitáre, v ktorých „nebadane degradujú“zbierkové predmety. „Nevidíme to dnes, ale raz sa nám to všetko rozpadne,“upozorňovala Denková.
Stagnácia múzea bola taká evidentná a volanie po zmene také silné, že po dvadsiatich rokoch vo funkcii skončil jeho riaditeľ Jozef Labuda. Nie všetci, samozrejme, zmenu privítali.
NÁVRAT V ČASE
„Dnes vidíme, že tri roky boli príliš málo na to, aby aj skeptici vnútri múzea videli, že to malo zmysel a že reformy prinášajú výsledky,“hovorí Zuzana Denková.
Považuje to za svoju prehru, že na svoju stranu nedokázala získať viac ľudí, ktorí by dnes mohli zabrániť rýchlej zmene kurzu. Za svojimi krokmi si však stojí. „Asi je prirodzené, že voči zmenám sa ľudia vymedzujú, nemajú radi, keď im niekto zasahuje do komfortných zón,“hovorí Denková. Navyše boli to tri roky kríz. Na odmeny, ktorými by to mohla kompenzovať, nemala. „Ale neviem si predstaviť, že by som tam bola iba pro forma, to by pre mňa nemalo zmysel,“vraví Denková.
Jej miesto získal Peter Zorvan, okresný predseda SNS,
ktorý v múzeu pracoval deväť rokov. V roku 2020 sa spolu s Denkovou prihlásil do konkurzu, no neuspel.
O jeho víziách zatiaľ veľa nevieme. Na otázky Denníka N nereagoval, nezdvíhal mobil a neodpovedal ani na e-mail. Pýtali sme sa ho, aké má plány s galériou, ktorá ostala takmer prázdna, aj na to, čo by chcel urobiť v múzeu, ktoré prevádzkuje osem expozícií a ročne obslúži približne 150-tisíc návštevníkov.
Jediným z dosiaľ viditeľných krokov je zásah do vizuálnej identity múzea. V polovici februára múzeum oznámilo návrat k logu s prekríženým kladivkom a želiezkom, ktoré používalo v minulosti. Argumentácia pripomína prejavy ministerky kultúry.
„Pôvodný vizuál, hlboko zakorenený v histórii, pre publikum znamená autentický a jedinečný kultúrny zážitok,“uviedlo múzeum. Vizuálna identita, ktorú v inštitúcii zaviedla pred necelými dvoma rokmi Zuzana Denková, vraj „nevytvorilo žiadnu emocionálnu väzbu spojenú s múzeom“a „nestotožnili sa s ňou ani mnohí zamestnanci“.
„Akoby celé naše pôsobenie chceli vymazať,“reaguje Zuzana Denková. Nová vizuálna identita múzea bola len jedným z reformných krokov, ktoré rozbehla po svojom nástupe do funkcie. Vizuálna identita vznikala v spolupráci s Katedrou vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení. V ateliérovej súťaži ju vytvorila Daniela Matúšková.
V Galérii Jozefa Kollára už stihli novú vizuálnu identitu zaviesť, dokonca je vyrobený galerijný „merch“, darčekové predmety s novým logom. Postupne mali novú identitu, odkazujúcu na vstup do bane, štôlne i obrátený erb zavádzať v ostatných objektoch múzea, ktoré by prešli redizajnom celého navigačného systému.
„Boli za tým mesiace práce, kým sa nám to podarilo. Keď to teraz vidia mladí šikovní ľudia, ktorí v múzeu pracovali a investovali doň energiu nad rámec svojho finančného ohodnotenia, aká je to pre nich správa? Jedine taká, že sa to skrátka v štátnych inštitúciách neoplatí, lebo môže prísť niekto, kto to všetko šmahom ruky zahodí,“hovorí Denková. Sama dezilúzii zatiaľ nepodľahla. „Asi mám šťastie v tom, že aj prehry väčšinou vidím ako nové výzvy,“hovorí.
V Banskej Štiavnici sa nebojuje len o Galériu Jozefa Kollára, bojujeme tu o celý kultúrny sektor.
Zuzana Denková bývalá riaditeľka galérie
PRED UMELCAMI ZAMKLI DVERE
Galéria je momentálne takmer prázdna. Na stenách zostali iba diela zo zbierok, všetky aktuálne výstavy prišli ich autori minulý týždeň odinštalovať. Nové vedenie múzea pred nimi galériu zatvorilo „z technických príčin“, pri dverách stál strážnik.
„Bolo to absurdné,“hovorí umelec Jaro Kyša, ktorý prišiel po svoje diela. Napokon sa ich jemu aj ďalším podarilo vyniesť, prítomných novinárov s kamerami však dnu nevpustili. Umelcom, ktorí prišli zbaliť svoje výstavy, nový riaditeľ odkázal, že to rešpektuje, ale požaduje „uvedenie galérie do pôvodného stavu“.
Zamestnanci múzea sledovali, čo autori odnášajú a v akom stave priestory zanechali. „Čiastočne sme na to, čo sa deje, boli pripravení,“vraví Kyša. Skupinu aktuálnych výstav otvárali krátko po voľbách, keď bolo jasné, že ministrom rezortu spravujúceho múzeum bude Tomáš Taraba (za SNS). „Už vtedy sme si hovorili, že stať sa môže čokoľvek. Žiaľ, nemýlili sme sa,“dodáva Kyša.
Galéria neprišla len o aktuálny program. Bojkot jej vyhlásili aj všetci ďalší kurátori, umelci a umelkyne, ktorých výstavy boli naplánované na celý rok 2024. Protestne rezignovala aj celá galerijná rada. Postup ministerstva voči Denkovej a múzeu označila za „prejav neakceptovateľnej arogancie výkonu moci“.
Nové vedenie navyše odvolalo z postu vedúcej galérie Zuzanu Paškayovú a odchádza aj kurátorka a historička umenia Mária Janušová, teda základ tímu, ktorý v posledných rokoch zodpovedal za to, kam sa galéria posunula. Ich zásluhou sa vlani galéria otvorila necelé dva mesiace po ničivom požiari v centre Štiavnice.
Pred koncom roka stihla Mária Janušová otvoriť v jednom z objektov múzea, na Starom zámku, pôsobivú inštaláciu streleckých terčov – kompletne novú expozíciu s architektúrou Jakuba Kopca. S ním spolupracovala aj na príprave novej stálej expozície pre galériu. Všetko je pripravené, jej projekt dokonca uspel v žiadosti o dotáciu. „Získali sme 160-tisíc eur, práce sa mali rozbehnúť toto leto,“hovorí Janušová.
Čo bude s jej projektom, netuší. Krátko po nástupe nového vedenia dostala príkaz riaditeľa, že sa ruší možnosť práce z domu. Pre Janušovú to bola podmienka, aby do banskoštiavnickej galérie vôbec prišla pracovať. Momentálne žije vo Viedni, do Štiavnice často cestovala, no práca kurátorky nevyžaduje jej neustálu prítomnosť v galérii. Keď jej prišiel návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy, odpísala, že ju nepodpíše.
Začiatkom januára sa s novým riaditeľom Petrom Zorvanom stretla aj osobne, mali to spolu vyriešiť. „Nebolo veľmi čo riešiť, ja som bola rozhodnutá, že pre múzeum už ďalej v takejto situácii nechcem pracovať,“hovorí Janušová. Navrhla, že odíde čo najskôr, aby na jej miesto mohli prijať niekoho nového, no dohody sa nedočkala. „Bolo zrejmé, že sa nechcú dohodnúť, aby mi nemuseli dať odstupné, a tak som napokon odišla bez neho,“vraví Mária Janušová.
NIE JE TO IBA O GALÉRII
Zuzana Denková zatiaľ nemá novú prácu, nechce robiť veľké rozhodnutia pod tlakom, navyše od toho, čo sa deje v múzeu, sa ešte nevie celkom odpojiť.
„Na jednej strane si to všetko veľmi vážim a priam ma to dojíma. Mnohí svojím postojom idú do rizika, lebo sú súčasťou kultúrnej komunity, ktorá s múzeom počas roka spolupracuje,“reaguje Denková na podporu, ktorej sa jej dostáva. Na druhej strane cíti ľútosť. „Sledujem to so stiahnutým žalúdkom a len žasnem, kam to ide. Je to ukážka deštrukcie. Všetko, čo sme budovali, sa skrátka rúca.“
Podľa Márie Janušovej je už na základe návratu k pôvodnej vizuálnej identite zrejmé, kam sa múzeum bude ďalej uberať. „Je to vlastne taká metafora ich činnosti – ide im len o návrat do ‚starých dobrých časov‘,“hovorí Janušová.
Novému riaditeľovi navrhla, aby dotáciu, ktorú získala pre galériu na novú stálu expozíciu, vrátil. „Povedal mi, že múzeum to urobí aj bezo mňa. Neviem, ako inak to povedať než že mi ten projekt skrátka idú ukradnúť,“hovorí Janušová.
Keďže bola zamestnankyňou múzea, všetky podklady vrátane scenára výstavy má múzeum k dispozícii. Či ju naozaj urobia, ako bude vo výsledku vyzerať a či Janušovú pod výstavu vôbec podpíšu, je otázne. „Tohto je mi z toho všetkého asi najviac ľúto. Sú za tým dva roky mojej práce, na ktoré momentálne nemám žiaden dosah,“vraví Janušová. Voľnú pozíciu kurátora alebo kurátorky múzeum zatiaľ nezverejnilo.
Zuzana Denková vraví, že nedokáže odhadnúť, či bojkot galérie môže naštrbiť pôsobenie nového riaditeľa, nemyslí si však, že tu ide iba o galériu. „Myslím, že to, čo sa deje v Štiavnici, môže byť ‚odstrašujúci príklad‘ aj pre iné inštitúcie alebo ministerstvo, ak by chceli postupovať rovnako ako tu. Teraz vidia, na aký odpor môžu naraziť,“hovorí Denková.
Galéria podľa nej za posledné roky urobila najväčší pokrok z celého múzea, lebo mala kompaktný tím, no nemyslí si, že za ňou kultúrna scéna stojí iba preto, že sa z nej stal zaujímavý výstavný priestor. „Myslím, že v Banskej Štiavnici sa nebojuje len o Galériu Jozefa Kollára, bojujeme tu o celý kultúrny sektor.“