Podstatou vládnej koalície je surovosť
Za štvrťstoročie si slovenská spoločnosť vypestovala novú citlivosť, o ktorej vládna koalícia nič nevie, preto môže naraziť na odpor
Pamätám si časy, keď na Slovensku vládla diktatúra a spoločnosť bola nasiaknutá ľahostajnosťou, ktorá obsahovala aj istú hrubosť vo vzájomných vzťahoch. Moc bola surová a túto surovosť prenášala na celú spoločnosť. Ľudia si však zvykli a zabudli, že život môže byť lepší.
Je to večná otázka: ľudia vedia, že tyrania je zlá, prečo jej napriek tomu stále znovu bez odporu podliehajú? Jednou z príčin je naša schopnosť prispôsobovať sa zlu – ak prichádza postupne.
Experiment neurovedkyne Tali Sharotovej ukázal, že dobrovoľníci, ktorí mali za peniaze oklamať druhého človeka a spôsobiť mu škodu, sa spočiatku zdráhali, ale postupne boli schopní čoraz väčších lží (za čoraz väčšie sumy) a ich mozog po čase prestal vysielať negatívne signály.
Na túto schopnosť otupieť voči zlu sa spolieha súčasná vláda. Robí však chybu, že ho presadzuje príliš rýchlo a ľuďom nedáva dosť času si naň privyknúť.
Nemám ilúzie o tom, že by voliči vládnej koalície vyšli do ulíc brániť demokraciu. Ale vláda sa správa tak surovo, že môže nevedomky zatlačiť na spoločenský nerv, o ktorom ani netuší, že existuje a s demokraciou priamo nesúvisí. A vtedy prekvapená narazí na odpor.
Zjavne napríklad netušila, že znásilnenie môže byť v spoločnosti citlivou témou. Zrejme preto, lebo vo vládnej koalícii sedí väčšina bezcitných mužov pohŕdajúcich ženami.
NERVOVÁ SIEŤ
Nevieme, ako veľmi sa zmenila nervová sieť spoločnosti, ale pamätám si ešte časy, keď bola obalená silnou vrstvou ľahostajnosti voči hrubosti.
Pamätám si ešte časy, keď bola ľudská dôstojnosť potlačovaná prakticky všade. Vodiči nedávali na priechodoch prednosť chodcom, fackovanie detí rodičmi alebo učiteľmi bolo normou, predavačky v obchode nezdravili ani neďakovali za váš nákup, čašník sa na vás pozeral ako na votrelca, museli ste dýchať otrávený vzduch, lebo komín bol dôležitejší ako vaše pľúca, zvieratá mali postavenie vecí, v meste ste nestretli človeka na vozíku, lebo bol zavretý v ústave, gejovia nesmeli existovať a šikana v školách bola taká bežná, že nestála za reč.
Hrubosť a ľahostajnosť presakovala životom ľudí v toľkých detailoch, že sa stala samozrejmosťou, ktorá pretrvala ešte aj v deväťdesiatych rokoch. Až potom sa začala nenápadná revolúcia dôstojnosti. Slabí a zraniteľní, deti a ženy, hendikepovaní a bezdomovci, gejovia a lesby, ale aj lesy, rieky a zvieratá – každým rokom sa zvyšovala citlivosť k životu a silnelo vedomie ľudí, že majú právo na ochranu svojej dôstojnosti.
Hlavný podiel na zvyšovaní citlivosti mali stovky mimovládok, médiá aj Európska únia, ktorá nás nútila prijať zákony na ochranu slabších. Ale pridal sa aj biznis. Môže vás rozčuľovať hlúpa reklama v televízii, ale hlavným jej posolstvom je, že si máte niečo kúpiť, lebo máte právo rozmaznávať seba aj iných, máte právo na svoju ľudskú dôstojnosť, máte právo byť sám sebou a byť šťastný.
Za štvrťstoročie sa tak nenápadne a krok za krokom vytvorila nová nervová sieť spoločnosti, ktorá je vysoko citlivá na dôstojnosť jednotlivca a podráždene reaguje na prejavy surovosti. Aj odpor proti očkovaniu počas pandémie k takej reakcii patril – ľudí podráždil tlak na to, aby svoje telá vystavili zásahu injekciou. Považovali to za útok na svoju dôstojnosť.
Politikov zvyšovanie citlivosti príliš nezaujímalo – s výnimkou prezidentov Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej –, ale ani ho nebrzdili, pokiaľ nešlo o vypäté témy, ako sú práva LGBTI+ ľudí a žien (Istanbulský dohovor).
RISKANTNÁ OPERÁCIA
Teraz sa však k moci dostala zostava politikov, ktorí surovosť vracajú do života spoločnosti s nevídanou rýchlosťou a silou. Typickým príkladom bol slovný útok premiéra Roberta Fica na študenta Mareka Janigu.
Iste, vďaka agresívnej volebnej kampani sa dostali k moci, kam ich vyslali voliči, ktorí si na lož a krutosť postupne zvykali. Páčilo sa im, že politici útočia na ľudí, ktorých aj oni považujú za svojich nepriateľov.
Teraz sa ukazuje, že nešlo len o predvolebný trik, ale že surovosť politikov vládnej koalície je ich presvedčením a súčasťou povahy. Keď útočia na mimovládky, médiá a Európsku úniu, je to aj ich pomsta za to, že sa podieľali na zvyšovaní citlivosti spoločnosti. Lebo citlivá spoločnosť je prekážkou pri budovaní autoritatívnej moci, ktorá je z podstaty vždy surová.
Je, samozrejme, možné spoločnosti opäť vnútiť poslušnosť a poníženie, ale je to riskantná operácia. Ak je príliš unáhlená, ľudia si nestihnú zvyknúť a ich mozog ešte vysiela varovné signály. Javí sa mi, že Ficova vláda vnáša do spoločnosti surovosť takou rýchlosťou, že to môže zaskočiť aj jej vlastných voličov.
Je nemožné odhadnúť, aká udalosť spustí poplašnú reakciu niektorého zo spoločenských nervov. Ako píše Cass R. Sunstein v knihe Ako sa deje zmena (How Change Happens), zmeny sa dejú vtedy, keď „potlačené presvedčenie a hodnoty vrátane potlačeného hnevu dostanú kyslík. Len čo sa to stane, zmena je nevyhnutná“.
Možno vláda v záchvate pomsty zastaví peniaze aj pre mimovládky, ktoré pomáhajú hendikepovaným deťom, možno ľudí pobúri drancovanie lesov.
Možno amnestia pre zločincov vyvolá vlnu násilia, ktoré zasiahne do súkromných životov aj voličov vládnej koalície.
Alebo aspoň časť z nich predsa len pobúri samotné zníženie trestov. Sunstein sa v knihe odvoláva na rôzne výskumy a štúdie, podľa ktorých ľudia všade na svete odmietajú znižovanie trestov za násilné zločiny a dôvodom je „morálne rozhorčenie“.
Zrejme príde niečo, čo nevieme predvídať, lebo takto prekvapivo a nečakane sa zmeny vždy dejú. Som si však istý, že surovosť je takým silným povahovým rysom vládnej koalície, že nedokáže vnímať nervovú sieť spoločnosti. Preto bude robiť chyby.
Napokon, oni si jej zmenu a vývoj ani nevšimli. Preto ich tak zaskočila reakcia na skrátenie premlčacej lehoty znásilnenia. Ministerka zdravotníctva zasa nepochopila, že ľudia sú citliví na ochranu predčasne narodených detí.
Ale ani taký skúsený autoritár ako Viktor Orbán neodhadol, akú búrlivú reakciu vyvolá v spoločnosti omilostenie v prípade pedofílie. Ani Orbán nevie, ako funguje nervová sieť maďarskej spoločnosti. A na túto neznalosť doplatila bývalá poľská vláda dokonca stratou moci, keď ponížila ženy zákazom interrupcií a tie išli masovo voliť proti nej.
VRČANIE CHLADNIČKY
Je pravda, že ľudia si časom zvyknú na neslobodu aj na násilie. Ako píše Tali Sharonová spolu so Sunsteinom v texte pre New York Times, ak násilie prichádza pomaly, krok za krokom, postupne ho ľudia prijímajú „ako čosi dané, čosi normálne“. Nabáda ich na to biologická podstata nášho mozgu, ktorý je evolučne naučený všímať si zmeny a nevšímať si to, čo pretrváva. Je to ten istý princíp, na základe ktorého doma nepočujeme vrčanie chladničky.
Som si istý, že vládna koalícia sa bude správať čoraz agresívnejšie. Nielen preto, lebo chce zlomiť odpor časti verejnosti a prinútiť ju, aby si zvykla, ale aj preto, lebo ju k tomu núti dynamika vývoja v jej vlastnej bubline. Sunstein píše o „skupinovej polarizácii“, čo je zvláštny jav, keď pôvodne umiernení sa pobytom v skupine radikalizujú oveľa viac, než pôvodne chceli. To je prípad dnešnej vládnej koalície a možno aj jej voličov.
Čelíme teda hrozbe únosu štátu a rastúcej agresivity moci, ako aj hrozbe, že si na túto agresivitu spoločnosť postupne zvykne. Preto je také dôležité nenechať uspať náš mozog „vrčaním chladničky“a pestovať si citlivosť, nezmieriť sa so surovosťou.
„Musíme sa naučiť byť neustále prekvapení,“píšu Sunstein a Sharotová (píšu o Donaldovi Trumpovi, ale sedí to aj na Roberta Fica). Znova a znova byť prekvapení útokmi vlády na zdravý rozum, na mimovládky či médiá, byť prekvapení z vulgárnosti jej jazyka, zo lží, ktoré šíri, a zo zvrhlosti, s akou ničí ústavný systém a demokraciu.
Preto sú také dôležité protesty tisícov ľudí na námestiach, ktorí často správne skandujú „nebudeme ticho“. Takto si spoločne udržiavame citlivosť na ľudskú dôstojnosť, na slobodu a slušnosť.
Teraz ide o súboj citlivosti a surovosti. Môže trvať dlho, ale ak si udržíme schopnosť byť prekvapení a pobúrení, vláde napokon dôjdu sily. Nervová sieť spoločnosti, ktorá sa vyvíjala za posledné štvrťstoročie, je oveľa citlivejšia na násilie všetkého druhu, než vládna koalícia tuší.
Ak odmietneme prispôsobiť sa a otupieť, jedného dňa nejaký čin tejto surovej vlády podráždi utajený spoločenský nerv a vyvolá odpor aj u jej vlastných voličov. Oni by si možno aj radi zvykli, ale našou úlohou je neustále im pripomínať, že surovosť je zlá. Jedného dňa to možno pochopia aj oni.
Nemám ilúzie o tom, že by voliči vládnej koalície vyšli do ulíc brániť demokraciu. Ale vláda sa správa tak surovo, že môže nevedomky zatlačiť na spoločenský nerv, o ktorom ani netuší, že existuje a s demokraciou priamo nesúvisí.