Štyri pozorovania z cesty do Prahy

Predseda vlády Robert Fico sa už aj v zahraničí správa rovnako arogantne ako doma na Súmračnej

Robert Fico bol v utorok v Prahe na rokovaní krajín V4. Stretnutie premiérov sa uskutočnilo v čase, keď poľský a český predseda vlády ani neskúšali skrývať svoje zdesenie z toho, čo Fico natáral na výročie prepadnutia Ukrajiny.

Slovenský premiér cez víkend odmietol „démonizovať“Vladimira Putina a de facto z vojny obviňoval Západ. Okrem toho neskôr teatrálne oznámil, že nedovolí zapojenie slovenských vojakov do vojny, aj keby ho to malo stáť funkciu premiéra.

Po pondelkovom samite v Paríži potom nadobudol pocit, že môže nadávať do hlupákov každému, kto tvrdil, že straší a klame, pretože francúzsky prezident Emmanuel Macron pripustil možnosť rozmiestnenia vojakov niektorých krajín na Ukrajine.

Lenže Fico naozaj straší a klame, lebo jediný, kto o vyslaní slovenských vojakov kamkoľvek môže rozhodnúť, je on sám. Macronovo vyhlásenie je však naozaj prekvapujúce a v tejto veci mal Fico pravdu – Macron naozaj hovoril o možnosti poslať bilaterálne na Ukrajinu vojakov. Jeho minister obrany v utorok spresnil, že by mohlo ísť o odmínovanie či kybernetickú bezpečnosť.

V tejto atmosfére sa uskutočnilo rokovanie predsedov vlád v Prahe, konkrétne hostiteľa Petra Fialu, poľského premiéra Donalda Tuska, maďarského Viktora Orbána a Roberta Fica. Z viacerých dôvodov ide o veľmi poučnú skúsenosť.

1. Fico sa už vôbec nehanbí. Ide len o epizódu, ale má výpovednú hodnotu. Keď predseda vlády dorazil na miesto rokovania, čakali ho desiatky demonštrantov, ktorí na neho pískali a kričali. Zámerne k nim prišiel a zamával im. Silno to pripomínalo scénu, keď Andrejovi Kiskovi s jokerovským úsmevom pri podaní demisie v roku 2018 oznámil, že nikam neodchádza.

Aj počas spoločnej tlačovej konferencie si suverénne užíval svoju rolu proruského disidenta a hulváta v slušnej spoločnosti.

2. Ukázal, akú RTVS chce mať. Nasledujúci obraz je ešte výpovednejší ako zamávanie odporcom. Dramaturgia brífingu predsedov vlád bola jednoduchá. Spomedzi novinárov dostali možnosť pýtať sa redaktori verejnoprávnych televízií. Pre nás kľúčová časť sa odohrala pri otázkach maďarskej a slovenskej novinárky.

Za maďarskú televíziu, ktorú Orbán totálne ovládol, sa pýtala na Slovensku úplne neznáma, a preto v tomto kontexte nepodstatná redaktorka. Jej jedinou úlohou bolo opýtať sa tak, aby Orbán mohol povedať, čo chce. Splnila ju dokonale – dala mu možnosť, aby prehovoril ako ochranca maďarského národa.

Po chvíli prišiel rad na Katarínu Vítkovú z RTVS. Kontrast nemohol byť väčší už len tým, že sa nesprávala ako servilná osoba z tlačového oddelenia predsedu vlády, ale ako novinárka. Fica sa legitímne, vecne a slušne opýtala (nasleduje parafráza), ako si predstavuje budovanie vzťahov vo V4 po tom, čo ho premiéri Tusk a Fiala ostro kritizovali za jeho víkendové reči, a či sa nebojí, že aj Slovensko zostane v izolácii ako Maďarsko.

Fico sa správal ako doma na Súmračnej. Namiesto odpovede sa arogantne pýtal, či je toto naozaj verejnoprávna televízia. Keď na neho začali ostatní novinári pokrikovať, snažil sa tváriť, že sa len pýtal, lebo nevedel, kto sa ho pýta, ale je jasné, že išlo len o výhovorku. Vítkovej na záver povedal, aby „nerobila hanbu slovenským médiám“.

Nejde o bezvýznamnú scénu. Správanie maďarskej novinárky je predobrazom toho, čo chce Fico urobiť z RTVS. On sa tým ani netajil a hulvátske vystupovanie mu už nerobí problém ani v zahraničí.

3. Hovorí o mieri, ale nedokáže povedať, ako by mal vyzerať. O samite v Paríži Fico opovržlivo hovorí, že bol militaristický, že sa na ňom vôbec nehovorilo o mieri a podobne. Na tlačovke a potom aj v rozhovore pre ČT24 však dostal príležitosť predstaviť svoj mierový plán. Okrem fráz typu, že je lepšie, ak budú Rusi a Ukrajinci desať rokov rokovať ako bojovať, nepovedal vôbec nič.

„Nečakajte odo mňa mierový plán, to nie je možné,“priznal.

Čiže politik, ktorý má plné ústa mieru, netuší, ako ho dosiahnuť. Vie iba toľko, že vojenská pomoc Ukrajine je chyba a dodávky zbraní by sa mali skončiť. Na to neexistuje iné vysvetlenie ako to, že Ficova predstava o mieri znamená ukrajinskú kapituláciu a ruské víťazstvo. Pretože iný výsledok bez ďalšej vojenskej pomoci nie je možný.

4. Na V4 mu nezáleží, miluje len Orbána. Petr

Fiala a Donald Tusk sa síce vyjadrovali diplomaticky a V4 rovno nepochovali, ale napätie medzi nimi na jednej strane a Ficom s Orbánom na druhej sa dalo krájať.

Všetci štyria sa zhodli pri témach poľnohospodárstva, jadrovej energetiky a aj migrácie. Lenže ako povedal Fiala, V4 je v dôsledku rozdielnych názorov na kľúčovú otázku vojny na Ukrajine „odlišná inštitúcia, než aká bola pred ruskou inváziou na Ukrajine“.

Štvorica premiérov navonok dodržiavala dekórum, no rozdiely boli také očividné, že každý mal potrebu dať najavo, že s názormi tej druhej dvojice politikov nemôže súhlasiť.

Vynikol v tom Donald Tusk. Bol veľmi presný, keď o vojne Ruska proti Ukrajine povedal, že keď je reč o tom, kto je obeť a kto agresor, tak v tejto veci nie je priestor na pochybnosti. Fico na túto časť nezareagoval.

A poľský premiér neodolal ani elegantnej provokácii voči Ficovi, keď povedal, že rád číta knihy Václava Havla, Martina Šimečku či Sándora Máraia.

Povedať, že medzi dvojicami Slovensko/Maďarsko a Česko/Poľsko existuje rozdiel, je málo. Je medzi nimi civilizačná priepasť a Fico kope čoraz hlbšie.

Čiže politik, ktorý má plné ústa mieru, netuší, ako ho dosiahnuť. Vie iba toľko, že vojenská pomoc Ukrajine je chyba a dodávky zbraní by sa mali skončiť. Na to neexistuje iné vysvetlenie ako to, že Ficova predstava o mieri znamená ukrajinskú kapituláciu a ruské víťazstvo.*