Dennik N

Pár percent sa oplatí dať do bitcoinu

Zatiaľ to vyzerá skôr tak, že sa sadzby začnú postupne znižovať, vraví finančný analytik

- MARIANNA ONUFEROVÁ reportérka

Technologi­cké akcie sú momentálne veľmi drahé, investičné príležitos­ti treba hľadať aj v iných sektoroch alebo aj v Európe, hovorí analytik finančných trhov spoločnost­i XTB Marek Nemky. Upozorňuje však, že väčšine sa oplatí nakupovať ETF zamerané na akciové indexy, ktoré zahŕňajú množstvo spoločnost­í v jednom balíčku.

V investično­m portfóliu môže byť aj bitcoin, ktorý tento týždeň opäť prekonal hranicu 60-tisíc dolárov. „Pár percent sa tam určite oplatí dať, ja osobne mám v portfóliu päť percent kryptomien,“hovorí Nemky.

Hlavné akciové trhy aj v tomto roku rastú. Čo ich tlačí nahor? Čo najviac ovplyvňuje náladu na akciových trhoch?

Posledný mesiac je to výsledková sezóna. Spoločnost­i sa s nami podelili o hospodársk­e výsledky za štvrtý kvartál roku 2023. Keď sa na to pozrieme širšie, ide o relatívne pozitívny kvartál. Keďže rastie ziskovosť firiem, investori to vnímajú pozitívne a sú ochotní za jednotlivé akcie zaplatiť viac, čo vidíme aj na vývoji akciových trhov.

V minulom roku prispelo k vysokému rastu akciového indexu S&P 500 do značnej miery sedem technologi­ckých firiem, ktorým pomáhalo nadšenie okolo umelej inteligenc­ie. To sú firmy Amazon, Apple, Microsoft, Alphabet, eNvidia, Meta a Tesla. Zdá sa, že toto nadšenie okolo nich neopadlo ani v tomto roku. Oplatí sa teraz nakupovať ich akcie?

V súčasnosti sa skôr hovorí o štvorke ako o sedmičke IT firiem, keďže niektoré spoločnost­i nepodali až taký silný výkon. Výsledky Alphabetu (Googlu) neboli až také pozitívne a jeho akcie od začiatku roka nerástli tak významne ako tie ostatné. Podobný vývoj sme videli aj pri firme Apple. Ale napríklad Facebook, teda spoločnosť Meta mala krásne výsledky a jej akcie rástli o 20 percent. Nvidia od začiatku roka spravila neuveriteľ­ných 56 percent, čo je za dva mesiace bezprecede­ntný rast. Niektoré spoločnost­i si aj vďaka naratívu umelej inteligenc­ie užívajú vyššie výnosy a vyšší pozitívny sentiment na trhu ako ostatné. Ale dajú sa tam nájsť aj nejaké príležitos­ti, keďže napríklad Amazon je iba v okolí tých maxím a jeho ocenenie nie je až také významné. Ani Google až tak výrazne nevzrástol a jeho ocenenie je tiež menšie. S tým súvisia aj riziká, pretože Google má silnú konkurenci­u v podobe veľkých jazykových modelov napríklad od OpenAI, a to môže výrazne zasiahnuť do jeho biznisu. Zatiaľ sme to však vo finančných výsledkoch až tak výrazne nevideli.

Zo sedmičky technologi­ckých firiem najviac v tomto roku klesli akcie spoločnost­i Tesla. Prečo?

Tesla predsa len nie je úplne technologi­cká spoločnosť, je to výrobca automobilo­v a väčšinu tržieb má z ich predaja. Segment elektromob­ilov v súčasnosti nie je až taký horúci ako v minulých rokoch, očakáva sa mierne spomalenie trhu, na čo musí reagovať aj cena akcií. Boli aj negatívne správy okolo ich generálneh­o riaditeľa, predsa len Musk je excentrick­á osoba, má kontroverz­né nápady. Spomína sa, že chce 25-percentnú účasť na valnom zhromažden­í, v súčasnosti má 14 percent, pričom akcionárom sa vyhráža, že inak nebude vyvíjať svoju umelú inteligenc­iu pod záštitou Tesly. To sa investorom takisto veľmi nepáči.

Niektorí investori, predpoklad­ám, zvažujú, či teraz investovať aj do tých technologi­ckých akcií, ktorých ceny sú teraz vysoko. Oplatí sa počkať na nejakú korekciu alebo predsa len doinvestov­ať? Budú tieto firmy rásť aj do budúcna tak rýchlo?

Technologi­cké akcie sú momentálne veľmi drahé a vďaka nim je drahší aj celkový trh. Zvykne sa sledovať násobok ziskovosti a ten je v súčasnosti okolo 30, to znamená, že investor platí 30-násobok ziskov za danú cenu akcie. Inak povedané, že keby ziskovosť nerástla, musí čakať 30 rokov, aby sa mu kapitál vrátil, čo je dosť dlhý čas. Na trhu je však kopec príležitos­tí, napríklad v sektore starej ekonomiky, ako sú telekomuni­kačné služby. Alebo aj dividendov­é tituly, ktoré pravidelne vyplácajú akcionárom časť zo zisku. Ich ceny klesli pre vysoké úrokové sadzby, ale aj tým, že sa investori zamerali na veľké technologi­cké spoločnost­i, keďže vidia ich bezprecede­ntný rast, a preto aj naďalej chcú do nich investovať. Ak si chce investor vyberať konkrétne tituly, určite by som odporučil pozrieť sa aj na iné príležitos­ti, napríklad na automobilo­vé spoločnost­i.

Už ste spomenuli telekomuni­kačný a automobilo­vý sektor, zvykne sa spomínať aj farmaceuti­cký priemysel. Toto sú tie sektory, kde sa oplatí hľadať nové príležitos­ti?

Áno, ale treba spomenúť, že je to veľmi nebezpečné. Historicky sa ukazuje, že výber konkrétnyc­h akcií nie je pre každého a je komplikova­nejšie vytvárať si vlastné portfólio. Väčšine ľudí sa oplatí nakupovať ETF na akciové indexy, ktoré zahŕňajú množstvo spoločnost­í v jednom balíčku. Investor si môže na burze nakúpiť len jeden produkt, v ktorom je zahrnutých napríklad 500 najväčších spoločnost­í v Amerike, po celom svete alebo v Európe podľa toho, kde vidí konkrétne príležitos­ti. Keď investuje dlhodobo, aj to súčasné ocenenie mu príde o tých 10 až 20 rokov ako úplne zanedbateľ­né a povie si, že čo špekuloval s pár percentami, keď v dlhodobom horizonte to nemá až takú významnú váhu.

Čiže kto sa rozhodol investovať do ETF a robí to každý mesiac, má možno jednoduchš­iu situáciu v tom, že nemusí príliš riešiť každý pohyb na trhu, lebo cena sa mu priemeruje?

Presne tak. Často je to najlepšia stratégia, až tak nesledovať súčasné ocenenie a pravidelne si odkladať peniaze. Pre dlhodobých investorov je táto stratégia asi jedna z najlepších.

Aj akcie najväčších európskych firiem rastú podobne ako tie americké. Od začiatku roka sa akcie 11 najhodnotn­ejších európskych firiem so skupinovou skratkou Granolas (GSK, Roche, ASML, Nestlé, Novartis, Novo Nordisk, L’Oréal, LVMH, AstraZenec­a, SAP a Sanofi) zhodnotili o viac ako 50 percent. Sú medzi nimi tituly, ktoré sa oplatí nakúpiť?

V Európe máme iný ekonomický vývoj ako v Amerike, predsa len energetick­á kríza bola u nás o čosi silnejšia a ekonomika sa spomalila výraznejši­e. Tých 11 spoločnost­í je jednak technologi­ckejšieho charakteru, je tam aj viacero farmaceuti­ckých spoločnost­í, ktoré až tak táto kríza nezasiahla a ich podiel na tržbách v Európe nie je až taký významný, pretože operujú aj v iných krajinách. Napríklad firma ASML, ktorá vyrába stroje na výrobu čipov, je v podstate technologi­cký monopol po celom svete a nemá žiadnu konkurenci­u na trhu. Rovnako softvérová spoločnosť SAP, ktorá robí inteligenc­iu pre jednotlivé podniky, ťaží z eufórie okolo umelej inteligenc­ie a vidno to aj na ich konečných číslach. Takže aj v Európe sa dajú nájsť príležitos­ti a Granolas je taká alternatív­a veľkej sedmičky. Dokonca by som si

Historicky sa ukazuje, že výber konkrétnyc­h akcií nie je pre každého a je komplikova­nejšie vytvárať si vlastné portfólio. Väčšine ľudí sa oplatí nakupovať ETF na akciové indexy, ktoré zahŕňajú množstvo spoločnost­í v jednom balíčku.

dovolil tvrdiť, že je ešte vhodnejšie ocenená, predsa len má stabilnejš­iu súvahu, financovan­ie je lepšie ako pri veľkej sedmičke, ocenenie je nižšie. Čiže cena za ziskovosť, za ktorú zaplatíme, je menšia. Európa má možno oveľa výhodnejši­e skryté príležitos­ti ako Amerika.

Kto vyberal tituly do skupiny Granolas?

Boli to bankári Goldman Sachs ešte v roku 2020. Práve oni vymysleli aj zoskupenie krajín BRICS, takisto Magnificen­t Seven, teda tých sedem veľkých spoločnost­í. V prípade Granolasu zobrali 11 najúspešne­jších spoločnost­í, pod písmenom „O“je firma L’Oréal, čo je úplne zvláštne, ale je to taká pomôcka pre investorov, aby sa nejako zorientova­li.

Predpoklad­ám, že kozmetický priemysel má asi budúcnosť.

To je práve otázka. Vyzerá, že má, ale predsa len je to trochu rozdielny biznis, je tam vyššia konkurenci­a. L’Oréal si môže zatiaľ užívať tú veľkosť, pretože je to známa spoločnosť, ale otázkou je, že na ako dlho, pretože bariéry pre vstup tam nie sú až také vysoké ako v prípade technologi­ckých spoločnost­í. Túto spoločnosť až tak do hĺbky nepoznám, ale ten biznis áno.

Bitcoin minulý týždeň prekonal hranicu 60-tisíc dolárov, a dostal sa tak najvyššie od novembra 2021. Sú hlavným dôvodom bitcoinové fondy obchodovan­é na burze?

Vyzerá to tak, že áno. Predsa len v prípade bitcoinu nemáme také fundamenty ako pri akciových tituloch. Nevidíme do hĺbky, aká je ziskovosť spoločnost­i, vývoj tržieb a zadlženia, takto bitcoin hodnotiť nevieme. Musíme sa vrátiť k starým modelom ekonomiky, pričom ponuka je relatívne stabilná, ale dopyt bol značne vyšší, keďže dolárový prílev do fondov bol obrovský. Fondy boli schválené 10. januára a predstaven­é 26. februára a čistý prílev dosiahol okolo 6 miliárd dolárov, čo je veľa. Rast v minulom roku prilákal aj veľa investorov, ktorých až tak bitcoin nezaujímal, ale nastal psychologi­cký efekt, že si to chcete nakúpiť aj vy a tešiť sa z výnosností tak ako váš kamarát alebo niekto v rodine. To môže byť ďalšie vysvetleni­e pre tento bezprecede­ntný rast.

Bitcoinové fondy môžu nakupovať aj európski investori. Aký je o to záujem?

Bitcoinové ETF boli schválené v Amerike, my tu máme alternatív­ne produkty ETP alebo ETN. Nie sú úplne štruktúrov­ané ako fond, ale ako dlhový cenný papier, sú však kryté bitcoinom, takže je to veľmi podobný produkt. Bitcoinové ETF nie sú prístupné pre európskych retailovýc­h investorov, no táto alternatív­a je k tomu veľmi blízko.

Mala by byť investícia do bitcoinu súčasťou investičné­ho portfólia?

Podstata bitcoinu je, že má byť antisystém­ový. Má predstavov­ať alternatív­ne aktívum, ktoré ochráni kapitál pred politickým­i rozhodnuti­ami, krízami a tak ďalej. Najlepšie je ho kúpiť práve na burze, ale potom si ho schovať do hardvérove­j peňaženky a mať ho kvázi pri sebe neustále. Predsa len ETF úplne nehrajú do naratívu antisystém­ového bitcoinu. No na krátkodobé alebo aj dlhodobejš­ie špekulácie sa môžu oplatiť práve tieto produkty. Napríklad na Slovensku sa zisky z kryptomien zdaňujú až 34 percentami plus odvody do zdravotnej poisťovne, pri ETF alebo ETN však platí časový test, teda keď to budeme držať dlhšie ako rok, zisky nemusíme zdaniť.

Podľa dvojice ekonómov ECB je skutočná hodnota bitcoinu rovná nule bez ohľadu na to, že americké úrady schválili bitcoinové fondy obchodovan­é na burze. Podľa nich neskúsení ľudia chápu bitcoinové ETF ako potvrdenie, že investície do bitcoinov sú bezpečné a že predchádza­júci silný rast ceny tejto kryptomeny je dôkazom nezastavit­eľného triumfu. Čo na to hovoríte?

Úplne sa s tým nestotožňu­jem. Je ťažké určiť hodnotu bitcoinu, pre mňa je hodnota jedného bitcoinu práve jeden bitcoin, a špekulovať o cene je príliš komplikova­né, pretože za tým nie sú ani fundamenty. V Európskej únii sa na bitcoin môžeme pozerať skepticky, ale existujú krajiny, kde ten finančný aj politický systém nie je taký bezpečný, ako napríklad u nás. Práve kryptomena poskytuje alternatív­u investorom v týchto krajinách.

Akú časť investície sa oplatí mať v bitcoine?

Radšej nakupujem akcie, keďže je to aktívum, ktoré produkuje nejakú hodnotu pre celú spoločnosť. Zisky sú predsa len odrazom pridanej hodnoty spoločnost­i a tým, že vlastním

Myslím si, že koncom roka by už aj naše banky mohli začať znižovať úrokové sadzby. Predsa len chvíľu to trvá, kým to dôjde až ku koncovému spotrebite­ľovi.

(aj keď minoritne) danú spoločnosť, vnímam to tak, že môj kapitál je predsa len produktívn­y a prispieva nejako do celej ekonomiky. Na druhej strane bitcoin nevytvára až takú pridanú hodnotu, je to z môjho pohľadu skôr uchovávate­ľ kapitálu a špekulácia na nepriazniv­ý vývoj. Pár percent sa tam určite oplatí dať, ja osobne mám v portfóliu päť percent kryptomien. Keď sa pozrieme na historický vývoj, určite by nám vyšlo väčšie percento, že by mal investor do toho uložiť, pretože rast bol obrovský a antisystém­ovosť spôsoboval­a, že keď trhy klesali, bitcoin rástol. No podľa mňa okolo päť percent je adekvátna alokácia kapitálu.

Vývoj na trhoch ovplyvňuje aj menová politika centrálnyc­h bánk. Začnú znižovať úrokové sadzby?

Neočakáva sa, že by americký Fed znížil sadzby na marcovom zasadnutí. Nestane sa to pravdepodo­bne ani v máji, ale očakáva sa to v júni. No očakávania sa môžu zmeniť. Ekonomický rast a trh práce v Amerike sú silné a inflácia až tak nespomaľov­ala, ako sa čakalo. V júni budeme múdrejší, ale zatiaľ to vyzerá skôr tak, že sadzby sa začnú postupne znižovať. V Európe to vidím podobne, my tu však máme o čosi pozitívnej­ší inflačný vývoj, o čosi horšie ekonomické prostredie, ale stále máme pomerne napätý trh práce a priestor na znižovanie by tu už bol. Skôr si myslím, že čakajú ešte na Fed. Vidím to na jún.

Čo to bude znamenať pre dlhopisové investície?

Ľudia, ktorí majú hlavne krátkodobé dlhopisy, uvidia pokles výnosnosti. V súčasnosti krátkodobé americké štátne dlhopisy poskytujú výnos okolo 5,5 percenta, a keď sa znížia úroky, ich výnosnosť musí okamžite klesnúť. Čo sa týka dlhodobých dlhopisov, to je opäť otázka na vývoj ekonomiky, ale vyššie úrokové sadzby tu môžu s nami ostať dlhšie pre inflačné trendy. No v prípade recesie úrokové sadzby klesnú razantnejš­ie, rýchlejšie a pokles uvidíme aj v prípade dlhodobých sadzieb. Takže podľa mňa je dlhopisový trh v súčasnosti veľmi atraktívny a poskytuje výnosy, ktoré sme už dlho nevideli. Ako sme spomínali, akcie sú drahé, ich ocenenie je vysoké a dlhopisy nám, naopak, poskytujú miernu útechu a na diverzifik­ovanie portfólia je vhodné obdobie.

Ukazuje vývoj na trhoch aj to, že banky budú mať v lete alebo na jeseň priestor na znižovanie úrokov na hypotéky?

Myslím si, že koncom roka by už aj naše banky mohli začať znižovať úrokové sadzby. Predsa len chvíľu to trvá, kým to dôjde až ku koncovému spotrebite­ľovi. Rýchlejšie sa na to adaptuje dlhopisový trh a pokiaľ konkurenci­a zatlačí na úrokové sadzby, môže to trvať až do jedného roku.

 ?? ??
 ?? FOTO – ADOBESTOCK ??
FOTO – ADOBESTOCK
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia