Ako to vyzerá, keď vám chýbajú zbrane
Boli sme pri najhorúcejších miestach frontu. Reportáž z Donbasu, kde Ukrajinci po strate Avdijivky čelia masívnym ruským útokom a musia budovať nové obranné línie
Na modrej oblohe sa postupne zväčšuje biela čiara, ktorú tam po sebe nechala raketa. Krátko nato sa na nebi objaví ďalšia, ktorá sa však rýchlo naťahuje ďalej.
Na malú chvíľu sa raketa otočí smerom k nám a potom sa biela čiara, ktorú ťahá za sebou, zvrtne strmo znovu na východ k frontu.
„Takto pracuje ukrajinská protivzdušná obrana,“rozpráva Vlad, ktorý nás zobral so sebou do bojovej zóny na Donbase smerom k Avdijivke. Je to jedno z piatich miest, kde Ukrajinci momentálne pociťujú obrovský tlak ruskej ofenzívy.
Pád ukrajinského mesta, ktorý si podľa odhadov vyžiadal na ruskej strane viac životov ako celá sovietska vojna v Afganistane, nijako neupokojil situáciu na Donbase. Vyčerpaným vojakom, ktorí čelia masívnej presile a nedostatku munície, sa nijako neuľavilo.
Vlad (jeho meno sme zmenili) je rozviedčíkom z 3. útočnej brigády, ktorá v týchto týždňoch zažíva extrémne ťažké chvíle na východnom fronte.
Ofenzívu sprevádza masívne ostreľovanie raketami a leteckými navádzanými bombami, ktorým vojaci ako Vlad hovoria jednoducho KAB-y. Ničivá ruská sila sa však netýka iba vojakov na ich pozíciách.
BOMBA PRE ŽELEZNIČNÚ STANICU
Keď sme prechádzali mestom Kosťantynivka, v jeho centre aj deň po útoku stále horeli trosky zničenej železničnej stanice.
Zasiahla ju ruská letecká bomba a neskôr do mesta podľa miestnej polície prileteli ďalšie štyri rakety S-300. Výbuch poškodil aj najväčšiu cibuľovú vežičku kostola, ktorý stojí oproti stanici. Úplne zničil vedľajšie obchody a poškodil obytné domy.
Ruskí vojaci si vybrali symbolický cieľ. O stanici, z ktorej stúpal štipľavý smradľavý dym, napísal báseň slávny ukrajinský básnik Serhij Žadan. Dokonca ju zhudobnil so svojou kapelou Linia Mannerheima a skladba Má 15 sa stala soundtrackom pre film Vlak Kyjiv – Vojna.
Práve na túto konečnú stanicu zo smeru Kyjiv – Kosťantynivka prichádzajú ukrajinskí vojaci už desať rokov na front a stadiaľ sa aj často vracajú domov.
Po ruskom útoku však na peróne stretávame iba staršie panie, ktoré pred tlejúcou budovou stanice čakali na vlak a vykrikovali, aby sme ich nefotili. Požiarnici hasili zvyšky požiaru a majitelia obchodíkov hľadali v spálenej budove, čo úplne nezhorelo.
Taký bežný deň na Donbase. Napriek ruskej deštrukcii sa život v tomto meste na Donbase nezastavil. Ako píše vo svojej básni Žadan: Vlaky na chvíľu zastavia a pokračujú ďalej. Vojaci sa berú na východ, vojaci sa berú na západ.
Mesto si prešlo viacerými horormi, ktoré mu priniesla ruská invázia. V septembri minulého roka raketa zasiahla tržnicu, kde zabila 15 ľudí a tri desiatky ďalších zranila.
Ukrajinská tajná služba za tým videla ruské rakety S-300; podľa investigatívy New York Times to však bola zablúdená ukrajinská raketa. Vyšetrovanie stále prebieha.
PREČO RUSI TERAZ ZAÚTOČILI PRÁVE NA TOTO MESTO?
„Kosťantynivka je bezprostredným tylom na východe. Je dôležitá pre rozmiestnenie, preskupenie a podporu ozbrojených síl,“vysvetľuje ukrajinský vojenský analytik Mykola Bielieskov, s ktorým sme po našej ceste rozoberali nepriaznivý vývoj bojov na Donbase.
V tejto časti Ukrajiny však padajú ruské rakety pravidelne na každé mesto. Deň po našom odchode z Donbasu trafili napríklad Pokrovsk, ktorým sme rovnako prechádzali.
Mestá ako Kramatorsk, Slaviansk, Myrnohrad či Kosťantynivka sa môžu každým dňom stať terčom úmyselného alebo nepresného útoku ruských raketových systémov alebo leteckých náletov. Svedčia o tom pravidelne sa objavujúce ruiny, ktoré míňame po ceste.
Platí, že čím ste bližšie k frontu, tým silnejšie počuť delostrelectvo alebo ešte dunivejšie explózie v prípade, že ruskí vojaci pália z niečo väčšieho.
Je ľahké si predstaviť, ako by to vyzeralo, keby Ukrajinci nedostávali vojenskú pomoc od západných spojencov. Vlastne sme toho svedkom už teraz, hoci v nie takom meradle.
Ruské jednotky postupujú pomalým tempom z Avdijivky ďalej na západ a masívne útočia na ukrajinské jednotky delostrelectvom, raketami a spomínanými KAB-čkami, aby sa pokúsili ukrojiť ďalšie ukrajinské územie. Ukrajinci hovoria, že sa Rusi dostali až do stavu eufórie a z výhodnej pozície v Avdijivke, ktorá je na kopci, sa im lepšie útočí.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského štáty Európskej únie zo sľúbeného milióna kusov munície nakoniec dodali okolo 30 percent a následky sú obrovské. Ako vraví analytik Bielieskov, Rusi prevzali iniciatívu a sú v ofenzíve.
„Ukrajinské sily boli nútené prejsť do obrany vzhľadom na nedostatok zdrojov,“hovorí a opisuje to, čo sme tento týždeň videli naživo.
Cestou k frontu, kam nás sprevádzal rozviedčik Vlad, vidíme, ako Ukrajinci budujú nové obranné línie pre ustupujúcich vojakov z Avdijivky. Bagre hĺbia nové zákopy a nákladné autá vozia betónových ježkov.
Ako dodáva analytik Bielieskov, akútny nedostatok munície je jednou z hlavných príčin, ktoré viedli ku strate mesta. Zároveň Ukrajincom sťažuje možnosti viesť na začiatku tohto roka spomínanú aktívnu obranu, ktorú by sprevádzali menšie taktické úspechy.
Namiesto toho čelia ukrajinskí vojaci neustálemu ostreľovaniu a prenikaniu ruských jednotiek po celej línii frontu.
DRŽIA NÁS LEN FPV DRONY
Veľmi depresívne chvíle zažíva v týchto dňoch malá rozviedna jednotka 5. útočnej brigády, ktorej v meste Časiv Jar velí štyridsiatnička Natalia.
O Časiv Jare sa teraz hovorí, že ho čaká podobný osud ako Bachmut. V priebehu minulého roka sme mohli pozorovať, ako sa situácia v meste rapídne zhoršila a ruské útoky zničili mnohé budovy v meste. Teraz je mimoriadne kritická.
„Rusi neustále útočia na naše pozície. Je veľmi ťažké udržať všetko pohromade. Dostali sa veľmi blízko a svoje jednotky podporujú masívnym zhadzovaním bômb,“hovorí Natalia, ktorá sa sťažuje na nedostatok munície aj zbraní. „Jediné, vďaka čomu sa ešte držíme, sú FPV drony,“hovorí.
Drony lacnej výroby ovládané na diaľku sa stali pomerne dostupnou a účinnou odpoveďou na akútny nedostatok delostrelectva. Dlhodobo je však situácia neudržateľná.
Je ľahké si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa Západ riadil argumentmi Roberta Fica alebo Viktora Orbána. Mesto za mestom by sa dostalo pod ruskú okupáciu a obyvateľov väčších ukrajinských miest by protivzdušná obrana pred dennodennými útokmi bránila len veľmi ťažko.
Inými slovami: ruská armáda by sa neustále približovala k našim hraniciam a nezávislej a demokratickej Ukrajine by hrozil kolaps.
Z Kosťantynivky sme sa tentoraz vybrali smerom k inému horúcemu bodu na frontovej línii – do dediny Očerytne, ktorá sa nachádza neďaleko Avdijivky.
Odkedy Rusko spustilo totálnu inváziu, videli sme množstvo kráterov, ktoré po sebe zanechali ruské míny, rakety, letecké bomby, S-300 či kazetová munícia.
OBROVSKÝ KRÁTER PO KAB-EČKU
V našom cieli, v Očerytnom, ma však rozsah jedného z kráterov zaskočí. Zmestila by sa doň pomaly jedna malá ukrajinská jednotka.
„To bolo KAB-ečko,“hovorí Vlad. Navádzaná letecká bomba do zeme pred zničenou by
tovkou vyryla kráter veľký asi 10 × 10 metrov. Vlad nám na jeho okraji zapózuje, aby sme si vedeli predstaviť jeho rozmer.
Očerytne bolo posledným miestom, kam nás bol ochotný zobrať. „Za ním sa vedú aktívne boje, čo môžete aj veľmi dobre počuť,“vraví Vlad. V dedine sa neustále ozýva rachot delostrelectva, ktorý niekedy prehluší väčší výbuch, ktorým mohol byť Grad, S-300 alebo spomínaná letecká bomba.
Jednou z mála dobrých správ, ktoré prichádzajú z východu, je ničenie ruských lietadiel. Ak ukrajinské vzdušné sily nepreháňajú, za posledných desať dní zničili už desať ruských lietadiel. Práve z lietadiel zhadzujú Rusi kĺzavé bomby, ktoré robia Ukrajincom veľké problémy.
„Protivzdušná obrana pracuje,” výnimočne sa zasmeje inak vážny Vlad.
„Ničenie lietadiel je nesmierne dôležité, aby sme oslabili ruskú ofenzívu,“hovorí Bieliesky. Hlavné škody však podľa neho aj tak spôsobuje delostrelectvo a drony.
„Ak by sem niečo priletelo, nerozmýšľajte, nič nefotografujte, okamžite si ľahnite na zem,“hovorí Vlad, keď vyjdeme z džípu, aby sme sa prešli po ostreľovanej dedine.
K „nule” je to podľa mapy ukrajinského účtu DeepState UA, ktorý sleduje pohyb na fronte, necelých päť kilometrov. Napriek tomu v dedine stretneme jednu babku a staršieho muža na bicykli, ktorý sa niekam ženie medzi krátermi popri parčíku s pamätníkom vojaka.
Pôsobí to surreálne. Z východu sa ozýva neustály rachot delostrelectva. Babka nám vedľa spáleného auta na zničenej ulici vysvetľuje, že sa tu iba po niečo zastavila. Rozpráva stoickým hlasom starenky, ktorá akoby si na hluk vojny už zvykla.
Môžu nové obranné línie Ukrajincom pomôcť odolávať ruskému tlaku? Nové opevnenia, ktoré si Ukrajinci v oblasti stavajú, nie sú všeliekom, vysvetľuje ukrajinský vojenský analytik.
„Aktívna obrana si vyžaduje muníciu pre delostrelectvo,“opakuje základné pravidlo tejto vojny Bieliesky. Jej nedostatok má však aj vedľajšie prejavy.
„Je ťažké prilákať do armády nových vojakov, keď vidia, že akútny nedostatok ťažkých zbraní môžu kompenzovať svojimi životmi a zdravím,“vraví expert.
Kľúčové pre ďalší vývoj na fronte podľa neho bude, či Ukrajina dostane pomoc od Spojených štátov a Západu. Veľmi sa však hovorí aj o projekte českého prezidenta Petra Pavla.
„Dôležité bude, či sa zrealizujú iniciatívy ohlásené českou stranou na dodávku delostreleckých batérií,“hovorí Bieliesky. Česi vo svete našli 800-tisíc granátov, na ktorých kúpu prispejú krajiny ako Dánsko či Belgicko.
Takéto správy sa rozletia na východe Ukrajiny rovnako rýchlo ako Ficove výzvy, aby Ukrajina rokovala s Ruskom. Ruská armáda zatiaľ dennodenne páli na ukrajinské mestá s cieľom obsadiť ich.