Naučila sa hrať bez strachu
Hviezda oceňovaných filmov Anatómia pádu a Zóna záujmu je na vrchole kariéry. V čom spočíva majstrovstvo nemeckej herečky Sandry Hüllerovej?
Tú situáciu isto zažili mnohí. Partnerské páry či skupinky kamarátov, ktorí spolu videli film Anatómia pádu. Príbeh nejasného úmrtia, ktorého svedkyňou a neskôr potenciálnou aktérkou sa stane žena zosnulého.
Debaty po pozretí filmu sa hneď krútia okolo otázky, či hlavná postava zločin vykonala alebo nie. A tu sa dostaví prekvapenie. Niektorí diváci budú odhodlane tvrdiť, že áno, iní zase presviedčať, že k vražde určite nedošlo. Medzi nimi bude tábor váhajúcich.
Jednou z kráľovských disciplín herectva je schopnosť vyvolať v publiku odlišné, či až protichodné predstavy a reakcie. Čiže stelesnením jednej postavy otvoriť rôzne svety imaginácie.
Nemeckej herečke Sandre Hüllerovej sa to dokonale podarilo. Nečudo, že za stvárnenie postavy spisovateľky vo filme Anatómia pádu získala Európsku filmovú cenu, ocenenie César, nomináciu v Zlatých glóbusoch a aj v tohtoročných Oscaroch.
Aktuálna záplava potlesku pre herečku sa pritom netýka len tohto filmu. Hüllerová zbiera laudáciá aj za výkon v snímke Zóna záujmu. V rámci viacerých filmových cien, a to ako prvá v histórii, získala nominácie za stvárnenie obidvoch rolí. A to minulý rok stihla ešte aj film Sisi & ja.
O Sandre Hüllerovej dnes počuť všade. Jednoznačne práve zažíva vrchol svojej doterajšej kariéry, jej meno sa rozšírilo po celom svete. Pritom vôbec nestelesňuje typ hereckej hviezdy, na aké sme zvyknutí.
ODLOŽIŤ STRACH
Na často kladenú otázku, ako sa dostala k herectvu a čo pre ňu hranie znamená, len krčí plecami. Namiesto kvetnatej prednášky konštatuje, že vždy rada pozorovala. Ľudí, okolie, svet.
Toto pozorovanie ju už v detstve priviedlo do dramatického krúžku. Bolo to ešte v socialistickej NDR. Pobyt na javisku ju fascinoval a nasmeroval k štúdiu herectva. Vznikol tak zárodok veľkolepej divadelnej kariéry, ktorý ju priviedol do ansámblov mnohých, nielen nemeckých divadiel. Zahrala si kráľovnú Alžbetu I. aj partnerku Kurta Cobaina, hudobníčku Courtney Love.
Dnes tvrdí, že tréning na divadelných doskách ju naučil hrať bez strachu. Na začiatku platilo, že až pocit tiesne v nej vybudoval napätie, ktoré využívala pri hraní. Teraz ho vie odložiť. Dokáže sa zbaviť zábran, nedať sa vtesnať do očakávaných výrazov, obísť klišé, neklamať telom a nehrať nič, čo nie je uveriteľné.
Hüllerová si rýchlo získala označenie „herečka extrémov“. Nie v tom zmysle, že by sa vrhala do kaskadérskych kúskov či vyšinutých a umelo nafúknutých postáv. Stelesňuje skôr extrémne situácie bežného života. Také, ktoré by sa mohli udiať komukoľvek, no všetci by sa im radšej zďaleka vyhli.
Platí to už o jej celovečernej prvotine Requiem (2006), ktorou výrazne vstúpila na pole filmu. Hüllerovej postavou je tu mladá študentka pochádzajúca z nábožensky založeného prostredia, trpiaca epilepsiou. Pokus o normálny život, prerušovaný záchvatmi, sa nekončí v lekárskej opatere, ale vo vyháňaní diabla z jej duše. Hneď za túto rolu Hüllerová získala Nemeckú filmovú cenu v kategórii najlepšia herečka.
INÁ HVIEZDA
Medzinárodný úspech jej priniesol hit Toni Erdmann (2016, nominácia na Oscara za zahraničný film). V komornom príbehu vychladnutého vzťahu otca a dcéry si Hüllerová zahrala úlohu karieristky, ktorej sa do života okrem práce už nič nezmestí.
Extrémom je tu vyšinutosť súčasného človeka, ktorého celú existenciu prestupuje mantra dosahovania výsledkov. Odfajknutiu cieľov sú podriadené všetky (aj osobné) aspekty života. Z ľudí v oblekoch a nohavicových kostýmoch sa stávajú dehumanizované monštrá. Otec hlavnej hr
O Sandre Hüllerovej dnes počuť všade. Pritom vôbec nestelesňuje typ hereckej hviezdy, na aké sme zvyknutí.
dinky sa medzi nimi pohybuje ako v zoologickej záhrade.
Hüllerová tu bravúrne zvláda stvárnenie metafory „osobnostného rastu“. Ten je vždy zároveň tancom nad priepasťou a cestou ku kolapsu. Na plátne herečkinej tváre sa odohráva príbeh zdegenerovaného človečenstva s poslednými zábleskami stratenej humanity.
Pri tomto filme sa na ňu mohlo medzinárodné publikum dosýtosti vynadívať a skúmať, v čom tkvie jej iskra. Nie je to pohľadnosť, telesná krása či sexi vyžarovanie, ako by si žiadali klasické atribúty veľkého filmového sveta.
Je to príťažlivosť iného typu. Pramení z autentickosti, uveriteľnosti a akejsi múdrosti hereckého výkonu. Áno, je tu niekto, kto suverénne vie, čo robí.
AJ DO JAMY LEVOVEJ
Nikdy sa nechcela púšťať do žánroviek. Veď sú to nalinajkované prostredia s vopred stanovenými vzorcami. V čom už je zaujímavá seriálová detektívka, notoricky priťahujúca národ k televízorom v nedeľu večer?
A predsa do tejto jamy levovej vstúpi. Veď predsa odložila strach. Dokonca aj do odrhovačky Volajte políciu 110.
Prečo? Pretože jej ponúknu scenár, v ktorom sa nájde ako charakterovo nečitateľná šéfka reedukačného zariadenia pre mladistvých delikventov. Práve tu sa udeje vražda a vyšetrujúci seriálový inšpektor sa historicky po prvý raz zaľúbi. Dôsledky si môžeme domyslieť.
A čo tak romantické sci-fi o vzťahu ženy so šarmantným humanoidom? Na prvé počutie určite nie! Ale zadanie vo filme Som tvoj človek sa týkalo vedľajšej postavy, pri ktorej divák netuší, či ide o zástupkyňu ľudskej rasy alebo ľudsky pôsobiaci stroj. To je výzva, nie? Tak prečo si túto ďalšiu pozíciu na hrane nevyskúšať?
BRUTÁLNE FYZICKÉ DIVADLO
Skutočne aktívny odpor si Sandra Hüllerová vybudovala voči námetom z prostredia nacistického Nemecka. Jej osobné nastavenie znelo, že toto nikdy. Jednak pre ťažobu spáchaných zverstiev, no hlavne pre zadania typu „prevteliť sa“či „vcítiť sa“do uvažovania a konania týchto za ľudí prezlečených beštií.
No a potom sa ozve režisér Jonathan Glazer s námetom na film Zóna záujmu. Nachádzame sa za vonkajším múrom koncentračného tábora Osvienčim. A verte či nie, priamo tu prebieha usporiadaný život šéfa tejto továrne na smrť Rudolfa Hößa s rodinou. Pred kulisou kúdolov dymu zo spálených tiel sa tu deti čľapkajú v bazéne a v prechádzkach po zelenej tráve privoniavajú ku kvietkom.
Tento spôsob rozprávania o zle zlomí aj osobné zásady Sandry Hüllerovej. A prevezme rolu manželky šéfa tábora. „Ako ste sa na túto rolu pripravovali? Ako ste sa do nej dostali?“Pri otázkach tohto typu ju strasie: „Nijako.“Určite sa ani náhodou nepokúšala
Skutočne aktívny odpor si vybudovala voči námetom z prostredia nacistického Nemecka. Osobné nastavenie znelo, že toto nikdy. No potom sa ozval režisér Jonathan Glazer.
rozkryť vnútorný svet matky a vedúcej domácnosti v tomto šialenom kontexte.
Navliekla si na seba len jej telesnú schránku. Vo filme Zóna záujmu Hüllerová neuveriteľne predvádza fyzické herectvo. Len motorikou, chôdzou a pohybmi tela tu formuje charakter postavy. Jej nacistická mamička by nemusela vyriecť ani slovo a aj tak by z nej išla hrôza.
POCTIVÉ JE NEVEDIEŤ
Znakom hereckej brilantnosti je, keď priebežne dostávate ponuky rolí do kvalitných produkcií. Vyšší level nastáva vtedy, keď tvorcovia filmov píšu úlohy priamo pre vás.
To je aj prípad filmu Anatómia pádu. Francúzska režisérka Justine Triet si od začiatku predstavovala v hlavnej role práve Sandru Hüllerovú. A tak vymodelovala toto zadanie priamo pre ňu.
Mohlo by sa zdať, že na začiatku bol len voľný rámec námetu, ktorý mala herečka podľa vlastného zváženia vyplniť. Nič také. Napriek tomu, že je lákavé si ju predstaviť ako veľkú improvizátorku, vo filme Anatómia pádu presne nasleduje zadanie scénára a pokyny režisérky. Jej majstrovstvo spočíva v dokonalom zvládnutí požiadavky po nejednoznačnosti.
A tak môžeme vyše dvoch hodín skúmať ženu v krízovej situácii. Jej mimiku, gestá, spôsob rozprávania, argumentovania, nástupy emócií, hrané či skutočné pohnutia.
Ak sa publikum nevie rozhodnúť, čo sa skutočne deje v hlave tejto záhadnej postavy, napadne mu spýtať sa samotnej herečky. Preto najčastejšia novinárska otázka, ktorú Sandra Hüller v týchto dňoch počúva, je táto: „A podľa vás je teda vaša postava vinná či nie?“
„Neviem,“znie odpoveď.