Som Pellegrini. Občas hryzkám
Peter Pellegrini je inherentnou súčasťou Ficovej zloby a rozvratu. Treba pripustiť, že časť voličov Hlasu slepú uličku, do ktorej táto politika vedie, vidí
Aj na základe tohto prieskumu postojov verejnosti k zmenám v trestných kódexov sa dá povedať, že voliči Hlasu na rozdiel od voličov Smeru a SNS sa dokážu na dôležité otázky bezpečnosti a ochrany základných práv a slobôd pozrieť s väčším nadhľadom. Preto u nich prevažuje nesúhlas so skrátením premlčania pri znásilnení, vraždách alebo so znížením trestov za korupciu a podvody. Tento nesúhlas sa dá interpretovať ako určitá autonómia od toho, na akú hodnotovú stranu sa po voľbách pridal Hlas. Totiž na tú, na ktorej by z ich pohľadu nemal alebo nemusel byť.
To, že vládna koalícia urobila zásadné zmeny v trestných kódexoch v súčinnosti s Hlasom, ukazuje na relatívne veľký nesúlad medzi záujmami strany a jej voličského elektorátu. Vysvetliť sa to dá celkom jednoducho: voliči Hlasu nie sú ako sociálna skupina skorumpovaní. Oni nemusia utekať pred spravodlivosťou k beztrestnosti ako tí hore (v strane). Keby sme však vyslovili hypotézu, že majú na to, aby pochopili, že sú na zlej strane, tak tá sa dá schladiť tvrdením, že je to skôr želanie ako realita. Ale veď uvidíme.
BOLI TAKÉ ČASY
Keď sa Hlas oddelil od Smeru, Peter Pellegrini a spol. vytvárali dojem, že sú iní ako Smer. Iní v zahraničnej politike, teda viac proeurópski; iní počas pandémie, teda racionálnejší, zodpovednejší; iní v komunikácii s verejnosťou a v celkovom prístupe k politike, teda kultúrnejší, ľudskejší. „Forenzná“analýza ich postojov a motivácií od Pellegriniho prvej tlačovky až po okamih, keď sa opäť pridali k Smeru, tento naratív síce spochybňuje, ale onen dojem bol silný. Dokonca taký silný, že mnohých občanov a občianky zmiatol a naozaj na chvíľu uverili tomu, že Hlas je zárukou demokracie a ukotvenia Slovenska na civilizovanom Západe.
VIDENÉ Z TRAKTORA
Slovensko sa dnes ocitá v medzinárodnej izolácii, dostáva sa do konfliktu s EÚ, robí užitočného idiota Moskve, zrýchľuje pohyb k štátnemu bankrotu a v tomto trende je len otázkou času, kedy sa všetky hrubé chyby vládnej koalície prelejú do reálnej ekonomiky. Potom sa vrátia pomaly už zabudnuté dôsledky ako rast nezamestnanosti a súčasne sa zvýraznia tie, ktoré sú tu stále prítomné – veľké regionálne rozdiely, úpadok školstva, zdravotníctva, zaostávanie, spoločenská polarizácia.
Kto tejto katastrofe predsedá? Predsedá jej Robert Fico, líder zloby a rozvratu. A akým posolstvom sa občanom v tejto situácii prihovára prezidentský kandidát Peter Pellegrini? Slovensko už potrebuje pokoj. Predstavme si horiaci dom, ľudia vyliezajú z okien, zúfalo volajú o pomoc a ktosi z bezpečia paneláka oproti na nich kričí: Chceme spať, potrebujeme pokoj! Keď do tejto metafory pridáme ešte pointu, že práve ten „ktosi“sa zúčastnil na podpálení domu, získame verný obraz toho, čo Pellegrini činí.
Z toho svojho traktora to akurát vidí tak, že vrcholom jeho politickej kariéry je zvolenie za hlavu štátu a vzývanie pokoja je výborný spôsob, aby mu tento plán vyšiel – azda tým ľudí oblafne. Namerané poznatky, že voliči Hlasu lepšie rozoznávajú, čo je a čo nie je v ich záujme v trestných veciach, vedú k ďalšej hypotéze, že majú aj na to, aby pochopili, že aj Peter Pellegrini je inherentnou súčasťou Ficovej zloby a rozvratu. Teda politiky, ktorá spoločnosť vedie do slepej uličky. Tam, pri múre, v tej existenčnej a existenciálnej tlačenici nemôže byť predsa žiadny pokoj.
LEŠTÍM. AJ VY LEŠTÍTE?
Pellegrini by sa ako prezident stal výrazným katalyzátorom spoločenskej krízy. Jeho predvolebné „lepkavé“volanie po pokoji má však aj nevýhodu. Obmedzuje ho v kritike do vlastných radov. V kritike, ktorá by mu u nerozhodnutých voličov a časti voličov Hlasu pomohla. Pellegrini nemôže ísť proti Ficovi ani proti Andrejovi Dankovi, detto proti svojim trestne stíhaným kolegom v Hlase a jeho klientele. Vzývanie pokoja je nezlučiteľné s dôveryhodnou kritikou do vlastných radov, o ktorú si koalícia koleduje.
Iste, možno sa Peter Pellegrini zmôže aspoň na hryzkanie. Ako vtedy, keď v júni 2020 ohlásil odchod zo Smeru: „Vždy sa budem hlásiť k tomu, že som strávil 20 rokov v Smere. Ide o značku, ktorá patrí k najúspešnejším politickým stranám v histórii Slovenskej republiky. Máme byť na čo hrdí. No ak chceme byť úprimní, musíme povedať, že sme spravili aj chyby. Značka Smer, hoc bola akokoľvek úspešná, postupne začala strácať svoj lesk,“vyhlásil.
Keď to vezmeme zo strany lesku, tak prezidentský kandidát Pellegrini teraz robí len to, že kapotu Ficovho skorumpovaného Smeru znova usilovne leští. Na rozdiel od mnohých rozpoltených voličov Hlasu je to jednoznačne v jeho bytostnom záujme. Až tak, že musí prehĺtať označenie podržtaška.
Slovensko sa dnes ocitá v medzinárodnej izolácii, dostáva sa do konfliktu s EÚ, robí užitočného idiota Moskve, zrýchľuje pohyb k štátnemu bankrotu a v tomto trende je len otázkou času, kedy sa všetky hrubé chyby vládnej koalície prelejú do reálnej ekonomiky.