Vláda si zvýšila platy trikom
Úradníci sa tento rok vyšších zárobkov asi nedočkajú. Zdravotníkov sa zmrazenie platov netýka, majú vlastný mzdový automat Podľa odborárov by mali rásť platy zamestnancov pracujúcich pre štát aj preto, že od 7. februára vláda sama sebe zásadne zvýšila mzd
Platy zamestnancov, ktorí pracujú pre štát, by tento rok nemali rásť. S ich zmrazením počítajú konsolidačné opatrenia vlády, ktoré predstavilo ministerstvo financií. Nulová valorizácia platov v roku 2024 má platiť pre úradníkov v štátnej správe, zamestnancov VÚC a obcí, pracovníkov škôl a školských zariadení vrátane pedagógov. Netýka sa lekárov, ktorým sa koncom roka 2022 podarilo dohodnúť si s vládou vlastný platový automat. Ten im zaručuje, že ich mzdy budú rásť aj tento rok.
Zmrazením platov chce ministerstvo financií ušetriť 56 miliónov eur. Odborníci hovoria, že ide o malú sumu, vychádzajú z toho, koľko miliónov stáli dve minuloročné valorizácie vo verejnej a štátnej správe.
Odborári sa k návrhu nevedia vyjadriť. „Pokiaľ ide o to, ako bude vyzerať zmrazenie platov vo verejnej správe, nemáme o tom žiadne informácie,“odpovedala nám na otázku hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Némethová.
ZMRAZENÉ PLATY A AJ MENEJ ZAMESTNANCOV?
Odborári nemajú informácie, či vláda nechce šetriť napríklad aj tým, že bude znižovať počet zamestnancov vo verejnej a štátnej správe. Podľa nich z analýz, napríklad z revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe od Útvaru hodnoty za peniaze, nevyplýva, že by na Slovensku bola prezamestnanosť vo verejnom sektore, a to ani v porovnaní s inými krajinami.
Ministerstvo financií na otázku, ako konkrétne bude vyzerať zmrazenie platov v štátnej a verejnej správe, akých organizácií a koľkých zamestnancov sa má týkať, neodpovedalo.
Ficova vláda návrh na nulovú valorizáciu platov vo verejnej správe prevzala z októbrového návrhu na ozdravenie verejných financií, ktorý ako ponuku rôznych variantov pripravila Ódorova vláda. Tá vyčíslila, že náklady na zamestnanosť vo verejnej správe tvoria takmer štvrtinu celkových verejných výdavkov. Najväčšia skupina verejných zamestnancov, vyše 140-tisíc, robí v školstve. Na ich mzdy idú takmer 3 miliardy ročne. Vo verejnej časti zdravotníctva pracuje 50-tisíc ľudí, na ich mzdy štát potrebuje takmer 1,5 miliardy eur.
Ódorov návrh okrem nulovej valorizácie počítal s tým, že o 10 percent sa mal znížiť počet zamestnancov v samospráve (okrem učiteľov), v piatich najväčších štátnych podnikoch, na ministerstvách a iných ústredných orgánoch, na finančnej správe. Platový automat zdravotníkov sa mal znížiť na polovicu a zmraziť na jeden rok.
Časť zamestnancov sa mala posunúť na neobsadené miesta v súkromnom sektore.
V programovom vyhlásení Ficovej vlády sa pri výdavkoch štátu deklaruje najmä zvyšovanie efektívnosti štátu a prehodnotenie štruktúry orgánov štátnej správy. Odborári upozorňujú, že rovnaké prísľuby mali viaceré vlády. Napriek tomu pribúdajú nové úrady a zamestnanci. V súčasnosti to je nové ministerstvo športu a cestovného ruchu, za predchádzajúcej koalície to bolo napríklad ministerstvo investícií, Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania či úrad vicepremiéra pre legislatívu.
Odborári tvrdia, že akékoľvek plošné znižovanie stavov zamestnancov len prehĺbi ich nedostatok. Zmeny v zamestnanosti musia byť podľa odborovej centrály výsledkom prirodzených zmien vyvolaných reformami, zefektívňovaním procesov, znižovaním byrokracie a prirodzeným odchodom do dôchodku.
Odborári odmietajú konsolidáciu len na úkor zamestnancov a sociálne slabších, zraniteľných osôb. Tvrdia, že v rokoch 2022 aj 2023 došlo k extrémnemu nárastu cien a vyrokovaný rast platov ho len tesne pokryl. V súčasnosti sa už pripravujú na kolektívne vyjednávanie o dodatku ku kolektívnym zmluvám na rok 2024.
Zároveň chcú rokovať aj o kolektívnych zmluvách na rok 2025, v ktorých chcú navrhnúť valorizáciu platov zamestnancov pracujúcich pre štát.
Rozpočet nepočíta ani so zvyšovaním platov učiteľov. Motiváciou pracovať v školstve majú byť podľa ministra školstva Tomáša Druckera špeciálne regionálne príplatky.
Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy má na to iný názor a pripravuje návrh na rast miezd. Mzdy by sa podľa neho mali zvýšiť o dvojciferné číslo.
VLANI SA PLATY ZVYŠOVALI DVAKRÁT
Vyššie mzdy schválila vzhľadom na mimoriadne nepriaznivú situáciu v školstve vláda Eduarda Hegera ešte koncom augusta 2022. Od začiatku minulého roka sa tak tarifné platy zamestnancov vo verejnej správe (teda aj nepedagogických zamestnancov v školstve) zvýšili o 7 percent. Od septembra
sa zvýšili o ďalších 10 percent. Tarifné platy pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva, učiteľov vysokých škôl, vedeckých a výskumných pracovníkov sa zvýšili od januára 2023 o 10 percent a od septembra o ďalších 12 percent. Pridané dostalo v školstve na platoch asi 255-tisíc ľudí, išlo o takmer 98-tisíc pedagogických zamestnancov. Mzdy sa zvýšili aj takmer 48 tisícom nepedagogických zamestnancov v školstve, napríklad upratovačkám či kuchárkam. O rovnaké percentá platy narástli aj asi 111 tisícom ďalších zamestnancov štátu.
Platy štátnych zamestnancov sú zaradené v deviatich platových triedach. Od začiatku septembra má zamestnanec štátu v prvej platovej triede 705 eur a 1 626 eur v deviatej platovej triede. Platy učiteľov v závislosti od zaradenia do platovej triedy stúpli na 938 eur až 1 696,50 eura. Na mzdy štátnych a verejných zamestnancov išlo vlani z rozpočtu takmer 740 miliónov eur a v roku 2024 má ísť takmer 1,22 miliardy eur.
Vláda využila skutočnosť, že paušálnych náhrad sa zákonné zmrazenie netýka, a zásadne si ich zdvihla vlastným uznesením. Vyhla sa tak schvaľovaniu ich vyšších platov v parlamente.
POD HRANICOU MINIMÁLNEJ MZDY
Od januára sa zvýšila minimálna mzda na 750 eur. S jej rastom súvisí aj to, že sa pod úroveň minimálnej mzdy prepadli niektoré tarifné platy na stupnici taríf vybraných verejných a štátnych zamestnancov.
Štát teda porušuje vlastný zákon, ktorý stanovuje výšku minimálnej mzdy. Nižšiu ako minimálnu mzdu majú podľa zákona o štátnej službe 1. a 2. platová trieda (705 a 742 eur). Zamestnanci odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme zarábajú v 1. až 3. platovej triede (dva roky praxe) od 694,50 eura do 736,50 eura. Pod minimálnou mzdou je aj 1. platová trieda s praxou do 18 rokov. Na 7. stupni zamestnanec zarobí 746 eur.
ČLENOVIA VLÁDY SI UŽ NADELILI
Podľa odborárov by mali rásť platy zamestnancov pracujúcich pre štát aj preto, že od 7. februára vláda sama sebe zásadne zvýšila mzdy. Schválením návrhu, ktorý predložil premiér Fico, pritom obišla aj zákon o dlhovej brzde. Od roku 2021 sú totiž platy členov vlády zmrazené, pretože štátny dlh dosiahol viac ako 60 % HDP.
Základný plat člena vlády predstavuje 1,5-násobok platu poslanca z roku 2021 a ten je trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok. V roku 2022 bola priemerná mzda na Slovensku na úrovni 1 304 eur, vďaka čomu plat poslanca dosiahol 3 912 eur.
Základný plat člena vlády je 4 590 eur. Premiér má okrem toho príplatok 746 eur, podpredseda vlády 498 eur.
K mzde a príplatku dostával premiér zároveň fixnú paušálnu náhradu výdavkov 1 191 eur, minister o čosi menej. Premiér teda do 6. februára zarábal 6 527 eur a zhruba pätina príjmu sa mu nezdaňovala a neplatil z nej odvody.
Vláda využila skutočnosť, že paušálnych náhrad sa zákonné zmrazenie netýka, a zásadne si ich zdvihla vlastným uznesením. Vyhla sa tak schvaľovaniu ich vyšších platov v parlamente.
Predseda vlády a ministri už po novom nedostávajú k platu fixnú paušálnu náhradu, ale tá závisí od priemernej mzdy a porastie bez ohľadu na to, ako dobre či zle vláda spravuje verejné financie. Ak priemerná mzda porastie, zdvihnú sa aj paušálne náhrady členov vlády.
Premiér dostáva paušálnu náhradu vo výške 4,5-násobku priemernej mzdy, podpredseda vlády 3,5-násobku a minister vo výške 3,1-násobku priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve v roku 2022 (1304 eur).
Takže kým doteraz premiér dostával paušálne náhrady vo výške 1 191 eur, po novom získal 5 868 eur. Podpredseda vlády dostane 4 564 eur, minister získa paušál 4 042 eur. Ak premiér Fico pred schválením uznesenia zarábal 6 527 eur, po novom to je 11 204 eur, minister po pripočítaní paušálnych náhrad zarobí 8 632 eur.
Členovia vlády platia sociálne a zdravotné odvody zo základného platu, paušálna náhrada sa ani nezdaňuje. Do poisťovní tak napríklad ministri odvedú na odvodoch zo základného platu len 615 eur, no ak by platili odvody z celej sumy, teda aj z paušálnej náhrady, odviedli by 1156 eur. Keďže paušálne náhrady pre členov vlády sa nezdaňujú, štát prichádza nielen o peniaze do Sociálnej poisťovne, ale aj o daňové príjmy.
Paušálne výdavky, ktoré v súčasnosti pre členov vlády prevyšujú 4-tisíc eur mesačne, by mali slúžiť na úhradu výdavkov spojených s funkciou politika, s cestovaním alebo ubytovaním. Všetci ministri pritom majú pridelené štátne limuzíny. A na rozdiel od paušálnych náhrad členov vlády v mnohých iných štátoch, ktoré sú niekoľkonásobne nižšie, slovenskí vládni politici majú ďalšiu výhodu: použitie paušálu nemusia dokladovať bločkami, čo je v zahraničí bežné.