Odliv železničiarov môžu pocítiť cestujúci
Železničným firmám spôsobuje nedostatok pracovníkov čoraz vážnejšie problémy a onedlho to môžu pocítiť aj cestujúci. Týka sa to najmä západného Slovenska, kde sú vyššie platy a viac možností
Mladí ľudia o prácu na železnici strácajú záujem a silné generácie skúsených železničiarov postupne odchádzajú do penzie. Na prelome rokov sa odliv skúsených železničiarov zväčšil aj pre výhodné odchody do predčasného dôchodku.
Rastie tým riziko, že personálny problém železníc pocítia aj cestujúci. Stane sa to, ak zostane v úzkom regióne neobsadených viac špeciálnych pozícií.
Ako rýchlo sa to môže stať, dobre ukazuje situácia na stanici v Sekuliach. Železnice avizujú, že tu od apríla pravdepodobne prestanú zastavovať niektoré osobné vlaky. Stanici chýba výpravca a šanca, že Železnice SR (ŽSR) nejakého včas zoženú, je nízka. „Ak by sme niekoho mohli presunúť, urobili by sme to. Aktuálne však nemáme koho, samozrejme, s patričnou odbornou spôsobilosťou,“konštatuje hovorkyňa ŽSR Vladimíra Bahýlová.
Zohnať na západnom Slovensku nového výpravcu je ťažká misia. Ak by sa to aj podarilo, trvá asi rok, kým získa potrebnú odbornosť či doklady o zdravotnej spôsobilosti.
Pre necelých dvetisíc obyvateľov Sekúľ, ktoré sa nachádzajú na trase medzi Bratislavou a Kútmi, to nie sú dobré správy. Ak sa nezoženie výpravca, hrozí, že niektoré nočné vlaky v smere na Kúty nebudú v tejto obci zastavovať. To by bol problém nielen pre Sekule, ale aj pre obyvateľov okolitých obcí, ako je Borský Svätý Jur, prípadne Kuklov, keďže pre tých je sekuľská stanica najbližším spojením, vysvetľuje Adrian Krajčír, starosta obce Sekule.
Problém s nedostatkom ľudí sa netýka iba Sekúľ. Niektoré vlaky z bratislavskej hlavnej stanice. niekedy meškajú dve-tri minúty len preto, že výpravca sa nestíha presúvať medzi nástupišťami, tvrdí Matej Ferencei z Odborovej asociácie výpravcov a dispečerov.
Železničiari tu majú podľa neho po novom v nočnej zmene namiesto štyroch výpravcov iba troch. Keďže dvaja musia sedieť v riadiacej veži, odkiaľ prehadzujú výhybky či rozsvecujú semafory, prácu na nástupištiach musí zvládať namiesto dvoch výpravcov už iba jeden.
Nočná zmena je na železnici od 18.20 do 6.20 h, čo znamená, že sčasti zasahuje aj do špičky. „Keďže tie vlaky odchádzajú niekedy jeden po druhom po minúte, reálne vypraviť vlak nestíha,“vysvetľuje Ferencei. Odhaduje, že niektoré vlaky v špičke preto môžu meškať dve až tri minúty. Problém sa môže zväčšiť v lete, tvrdí Ferencei. Aj železničiarom sa vtedy začnú letné dovolenky a navyše sa začne míňať povolený limit na nadčasy.
ŽSR, ktoré majú na starosti trate a železničné stanice, hlásia, že im chýba asi tisícka zamestnancov. „Situácia sa výrazne skomplikovala na konci minulého roka odchodmi do starobných a predčasných starobných dôchodkov, najmä predčasného starobného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch,“tvrdí Bahýlová zo ŽSR.
V roku 2022 mal podnik viac než 13-tisíc zamestnancov, ale vlani z neho odišlo takmer 1 575 ľudí a prišlo len 952. Železniciam SR chýbajú najmä výpravcovia, ale aj výhybkári a traťoví robotníci. Ich nedostatok sa z roka na rok prehlbuje.
CHÝBAJÚ AJ RUŠŇOVODIČI
Bez problémov to nie je ani v Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), ktorá prepravuje ľudí vlakmi. Namiesto potrebných 1380 rušňovodičov ich má o 11 percent menej a situácia sa zhoršuje. Ešte koncom minulého roka firme chýbalo 9 percent a v roku 2022 iba 5 percent rušňovodičov. Počet odjazdených kilometrov sa pritom medziročne mierne zvýšil. ZSSK aj ŽSR hovoria, že problém so zamestnancami je najmä na západnom Slovensku. Sú tu totiž vyššie mzdy a napätejší trh práce.
Podľa Ferenceia je problematická hlavne Trnava, Bratislava a Záhorie. Napätie na pracovnom trhu zväčšuje aj súboj s okolitými železničnými firmami. „Rušňovodiči a rušňovodičky chýbajú najmä preto, že stúpol počet prepravcov a súkromní prepravcovia ponúkajú výrazne vyššie platy. Keďže pri tejto práci je zamestnanec tak či tak veľa času mimo domova, veľa rušňovodičov a rušňovodičiek odišlo do Rakúska a Česka,“konštatuje Ľubica Melcerová z portálu Profesia.
Ferencei tvrdí, že priemerný plat výpravcu v čistom je 1 100 eur, v Česku je to v prepočte okolo 2-tisíc eur.
Aj pri rušňovodičoch sú významným faktorom odchody do dôchodku. ZSSK tak vlani prišla o celkovo 146 z 1 173 rušňovodi
Ak by sme niekoho mohli presunúť, urobili by sme to. Aktuálne však nemáme koho.
Vladimíra Bahýlová hovorkyňa ŽSR
čov,“uviedol Dominik Drevický, hovorca ZSSK.
CHCÚ HĽADAŤ ĽUDÍ V DETSKÝCH DOMOVOCH A VO VÄZNICIACH
Štátne firmy nedokážu nahradiť odchádzajúcich starších pracovníkov mladými ľuďmi, keďže absolventov železničiarskych profesií je čoraz menej. Ľudia zároveň menej reagujú na pracovné ponuky zo železničného sektora, dodáva Melcerová.
ŽSR chcú v spolupráci s neziskovkou zamestnávať ľudí, ktorí vychádzajú z detských domovov. „Uvažujeme aj o tom, že podáme pomocnú ruku osobám po výkone trestu za neúmyselné trestné činy, pretože sú v ťažkej situácii, ako aj naša spoločnosť v oblasti zamestnanosti,“hovorí Bahýlová. Na niektoré pozície firma ponúka 2-tisícový nástupný bonus.
Okrem zmien v Sekuliach ŽSR o iných obmedzeniach neuvažuje. ZSSK píše, že problém zvláda aj vďaka nadčasom.
Podľa ministerstva dopravy s nedostatkom pracovníkov zápasí viac odvetví na západnom Slovensku a železnice nie sú výnimkou: „Oproti minulému roku sa situácia zhoršila najmä pre novú legislatívu, ktorá umožnila odchod do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, čo najmä pre ŽSR znamenalo významný úbytok zamestnancov,“konštatuje ministerstvo a sľubuje, že urobí všetko pre to, aby to nepocítili cestujúci.
Hľadá sa vhodná dohoda s odbormi a pripravené sú aj záložné riešenia. Z taktických dôvodov zatiaľ ministerstvo dopravy detaily nehovorí, ale zaoberá sa aj možnosťou rekvalifikačných kurzov pre stovky nových zamestnancov.
Železniciam by pomohlo zrýchlenie digitalizácie. Napríklad ručné prehadzovanie výhybiek je prekonaná záležitosť z 19. storočia. „Moderné systémy fungujú tak, že človek sedí za počítačom, kliká a výhybky sa prehadzujú automaticky. Máme v úvodzovkách modrú armádu, ktorá ručne prehadzuje výhybky. To je technika spred 200 rokov. S tým súvisí aj ďalší problém – nie sú ľudia na prehadzovanie výhybiek. Čiže buď tieto procesy zautomatizujeme, alebo sa budeme musieť zmieriť s tým, že budeme zatvárať trate,“upozorňoval minulý rok Rastislav Farkaš, expert na dopravu z Útvaru hodnoty za peniaze.
Digitalizácia je však rozpracovaná iba na dvoch väčších podobných projektoch – medzi Prešovom a Strážskym a medzi Nitrou a Prievidzou. V Nitre sa dokonca ručne dvíhajú aj závory na železničnej trati a v podobnom stave máme aj hlavnú trať do Čiernej nad Tisou. Útvar hodnoty za peniaze odporúča čo najskôr digitalizovať aj ďalšie trate po celom Slovensku. Potenciálne sa rozprávame o projektoch za viac ako pol miliardy eur na tisícke kilometrov diaľkovo riadených tratí, vysvetľuje Farkaš. Takéto investície sa pritom z veľkej časti zaplatia z úspor na mzdách.