Vláda nepožiadala Komisiu o zmenu plánu obnovy, možno žiadna nebude
Ficova vláda dlhšie avizuje, že chce meniť plán obnovy, lebo niektoré investície v regiónoch sa nestihnú dokončiť. Plánované zmeny zatiaľ nepredstavila, na revíziu potrebuje súhlas Komisie a nedá sa vylúčiť, že nakoniec žiadna revízia ani nebude.
To by znamenalo, že peniaze sa nebudú môcť presúvať z jedného ministerstva na druhé alebo že termíny na dokončenie projektov sa nebudú môcť posúvať.
Úrad, ktorý má koordináciu s Európskou komisiou na starosti, takzvaná Národná koordinačná a implementačná agentúra (NIKA), bude podľa hovorkyne Kancelárie podpredsedu vlády Loretty Pinke najskôr diskutovať s Bruselom o prípadnej potrebe revízie. „A až následne, ak to bude potrebné, o jej rozsahu a načasovaní.“
Komisia potvrdila, že zatiaľ nedostala od slovenskej vlády oficiálnu žiadosť o revíziu plánu.
Brusel nám na vopred dohodnuté reformy a investície aj s termínmi odsúhlasil približne 6 miliárd eur. Všetky investičné projekty z plánu obnovy však musia byť skolaudované a odovzdané do polovice roka 2026.
No to sa podľa vlády pri niektorých projektoch nestihne. Pôjde zrejme o vybudovanie pôvodne avizovaného počtu miest v škôlkach, ku ktorému sa Slovensko v pláne obnovy zaviazalo.
A košická spoločnosť U. S. Steel ešte ani nezačala projekt dekarbonizácie výroby.
ČO BY CHCELI REVIDOVAŤ
Štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre plán obnovy Alena Sabelová v polovici februára povedala, že nepristúpia k takým výrazným zmenám ako v minulosti pri prvej revízii plánu obnovy.
Hegerova vláda požiadala v roku 2022 o zmenu plánu obnovy z viacerých dôvodov. Pribudla nová kapitola REpowerEU, čo umožnilo časť investícií presmerovať do prenosovej siete a distribučných sústav.
Ukázalo sa tiež, že slovenskej ekonomike sa v rokoch 2020 a 2021 darilo lepšie, ako sa očakávalo. Preto pri novom prerozdelení zdrojov sa pre Slovensko vyčlenilo o 300 miliónov eur menej.
V rámci revízie plánu obnovy sa zohľadnilo aj to, že pre rýchlo rastúce stavebné náklady sa predražili niektoré plánované projekty a posunuli sa aj termíny niektorých míľnikov, napríklad nemocníc. Teraz chcú prekopať najmä dve konkrétne oblasti.
Prvou je výzva zahŕňajúca dekarbonizáciu priemyslu, na ktorú je v pláne obnovy vyčlenených vyše 350 miliónov eur. Uspeli v nej tri firmy, pričom jednou z nich je košický U. S. Steel. Z balíka peňazí mal dostať až 300 miliónov eur. No keďže oceliarne ešte s projektom na modernizáciu pecí ani nezačali, táto investícia je ohrozená.
Slovensko preto už od minulej jesene komunikovalo s Komisiou o možnosti presunúť tieto peniaze na iné investície.
Mohli by sa síce použiť na iné zelené projekty, no tie by museli splniť podmienku znížiť do roku 2026 emisie oxidu uhličitého vo výrobných procesoch aspoň o 30 percent. V slovenskom priemysle však nie je tak veľa firiem, ktoré by dokázali na zmenu výroby využiť stámilióny a pritom priniesť potrebný efekt.
Výzvu na dekarbonizáciu priemyslu vyhrali okrem U. S. Steelu aj cementáreň Danucem (predtým CRH) a tehelne Wienerberger, obe však dostali iba po osem miliónov eur.
Časť peňazí alokovaných na dekarbonizáciu by sa mohla presunúť do Slovnaftu alebo chemičky Duslo Šaľa, ktoré by dokázali nahradiť plyn vo výrobe obnoviteľnými zdrojmi. Generálny riaditeľ Dusla sa však vyjadril, že podmienky výzvy sú príliš prísne a čas na dokončenie príliš krátky.
Druhou oblasťou, v ktorej sa budú škrtať investície, je školstvo. Nových 9-tisíc miest v materských školách sa totiž nestihne vybudovať. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) hovoril o 40 miliónoch eur, ktoré „visia vo vzduchu“.
„Momentálne sa nachádzame v období, keď sú debaty o zmenách irelevantné, pretože akýkoľvek posun pri stavbe znamená, že investíciu nie je možné stihnúť dokončiť,“povedal.
KOMISIA V LISTOCH ŽIADA O NÁPRAVU
Slovensko pred Vianocami podalo žiadosť o štvrtú platbu z plánu obnovy vo výške 924 miliónov eur. Komisia ju šiesteho februára pozastavila.
Má totiž tri veľké výhrady. Podľa úradu podpredsedu vlády to nie je dôvod, prečo vláda zatiaľ nepredstavila navrhovanú revíziu plánu obnovy.
Jedna z výhrad sa týka dôchodkovej reformy. Európska komisia upozornila, že po zavedení trinástych dôchodkov a znížení príspevku do druhého piliera nebude udržateľnosť verejných financií taká, akú vláda deklarovala. Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš koncom februára povedal, že majú pripravené kompenzačné opatrenia. „Máme jedno konkrétne opatrenie, o ktorom už Komisia vie.“
Zrejme sa upravia, teda sprísnia pravidlá pre predčasné dôchodky. Kedy ich ministerstvo predstaví a aké presne budú, nie je zrejmé.
Tomáš povedal, že ministerstvo chce reagovať na vysoký počet žiadostí o predčasné dôchodky v závere roka 2023. Ich výrazný nárast očakáva aj ku koncu tohto roka.
Druhou oblasťou, ktorá sa Komisii nepozdáva, sú výdavkové limity. Parlament minulý týždeň neschválil nové, ktoré by vládu prinútili zoškrtať rozpočtové výdavky. Limity schválené vlani ministerstvo financií neuznáva; argumentuje, že to bolo za inej vlády a už neplatia.
Je to však jeden z míľnikov plánu obnovy, ktoré Slovensko prezentovalo ako už splnený, a aj na základe toho požiadalo o prvú platbu z plánu obnovy a nechalo si ju aj vyplatiť. Plán ministerstva financií nahradiť v zákone domáce výdavkové limity európskymi, ktoré tak či tak majú platiť pre všetky členské štáty Európskej únie, nemusí vyjsť.
„Na zabezpečenie súladu s uvedenými požiadavkami sa od Slovenska vyžaduje preukázanie, že limity na rok 2024 Národná rada schválila, a preukázanie záväzného charakteru limitov,“uviedlo Zastúpenie EK na Slovensku.
Tretia výhrada Komisie smeruje k právnemu poriadku. Pýta sa, či a akým spôsobom novela Trestného zákona mení niektoré predtým prijaté legislatívne zmeny, ktorých splnenie už Slovensko deklarovalo, napríklad súdnu reformu.
„Týmto zdôrazňujeme veľkú obavu, že zrýchlené konanie v kombinácii s veľkým rozsahom reformy trestného práva a nedávno zavedenými zmenami vytvára značnú neistotu, pokiaľ ide o obsah konečného textu a jeho možný vplyv na predtým splnené míľniky, ako aj vo všeobecnosti na súlad s právom EÚ,“píšu európski úradníci.
Únia okrem toho žiada vládu, aby vysvetlila, ako by zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry ovplyvnilo kapitolu 3 plánu obnovy, kde sa okrem iného píše, že úrad prokuratúry, ktorý vznikol v roku 2003, sa zameriava aj na trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.
Slovensko pred Vianocami podalo žiadosť o štvrtú platbu z plánu obnovy vo výške 924 miliónov eur. Komisia ju šiesteho februára pozastavila.