Čo by sa muselo stať, aby Putin odišiel

Ruská opozícia v exile je rozdelená, zjednotenie je v nedohľadne a nie je jasné, ako sa zachová protestná voličská základňa

Vmonarchii ľud skladá jednorazovú prísahu cárovi. Demokracia na ruský spôsob znamená, že obyvateľstvo musí prisahať vernosť cárovi pravidelne.

„Voľby“v Rusku prebiehajú vždy podľa rovnakého vzoru: moc patrí moci. V priebehu generácií sa mení len vonkajšia forma legitimačného rituálu. V Zlatej horde zástupcovia šľachty zvykli roztiahnuť obrovský kus bielej plsti, na ktorej zdvihli „zvoleného“vládcu, následne získal oficiálny status, mohol vydávať rozkazy, rozdeľovať hodnosti, popravovať a udeľovať milosti. V nástupníckom štáte, Moskovskom cárstve, si cár po pomazaní sám nasadzoval korunu. V Putinovom Rusku vyhlasuje výsledky „národného hlasovania“Ústredná volebná komisia.

Kto pochybuje o tom, že Putin bude 17. marca opätovne zvolený ako absolútny víťaz? Bude nepochybne postarané o to, aby hlasovanie malo všetky vonkajšie znaky demokratického procesu, ako napríklad možnosť hlasovať za jedného z viacerých kandidátov. Na hlasovacích lístkoch budú mená politických klaunov, ktorí sa zúčastnia na volebnom cirkuse ako dopredu naplánovaní porazení.

Putinovi politickí technológovia dali v minulosti možnosť kandidovať aj predstaviteľom „liberálov“. V roku 2012 vyhral casting na túto funkciu miliardár Michail Prochorov. V roku 2018 bola do arény vyslaná Xenija Sobčaková, populárna televízna moderátorka a bývalá IT-girl. Zámerom bolo ukázať, že Ruská federácia je úplne demokratický štát a že opozícia nemá podporu širokých más obyvateľstva. Prochorov získal 7,98 percenta hlasov. V ďalších „voľbách“sa kvóta pre opozičné hlasy znížila: Sobčaková získala 1,68 percenta. V roku 2024 bol na túto misiu vyčlenený muž s príznačným priezviskom Nadeždin. „Nadežda“znamená v ruštine „nádej“. Tentoraz sa však v osvedčenom volebnom mechanizme niečo zadrhlo.

Liberálny politik sa stal známym po tom, ako po ruskej invázii na Ukrajinu niekoľkokrát vystúpil v ruskej televízii v politických diskusiách, kde sa vyjadroval kriticky, ale proputinovskí oponenti ho vždy prekričali. Kremeľ teraz umožnil Borisovi Nadeždinovi, aby naďalej hral úlohu fackovacieho panáka a zúčastnil sa na prezidentských voľbách ako žalostne porazený.

Ibaže keď Nadeždin začal zbierať 100-tisíc podpisov od voličov a voličiek potrebných na kandidatúru, jeho kampaň sa zmenila na prejav protestu proti vojne a Putinovej diktatúre. Desaťtisíce ľudí po celej krajine stáli v krutých mrazoch v radoch, aby podpisom petície vyjadrili nádej. Režim si však nemohol dovoliť riskantný hazard s masou nespokojných, ktorí z Nadeždina urobili symbol protestu. Začiatkom februára Ústredná volebná komisia oznámila, že našla chyby vo viac ako piatich percentách predložených podpisových hárkov, a preto nepripustí Nadeždinovu kandidatúru vo voľbách.

Jediný protivník, ktorého by sa Putin mohol obávať, bol nedávno zabitý vo väzení. Propagandisti však tvrdia, že Navaľného smrť bola pre prezidenta nevýhodná, a preto by bolo nelogické dať ho zabiť mesiac pred voľbami. Po otrávení Navaľného v roku 2020 propaganda stále obhajovala Putina argumentom: „Keby ho chcel zabiť, tak by ho zabil.“Z tohto pohľadu sa teraz dá konštatovať, že ho chceli zabiť – a urobili to demonštratívne krátko pred voľbami. Ukážková poprava rukojemníka. Obyvateľstvo má mať strach, mlčať a prejavovať lojalitu.

Západným voličom, ktorí očakávajú televízne debaty kandidátov ako vzrušujúce futbalové zápasy, sa oficiálna ruská volebná kampaň môže javiť pomerne nudná. Putin, ktorý kandiduje už po šiesty raz, sa nikdy v živote nezúčastnil na žiadnej politickej debate. Načo aj?

Krajina ide do prezidentských volieb úplne očistená od opozície. Za šesť rokov od posledných prezidentských volieb a na pozadí invázie na Ukrajinu úrady klasifikovali a zakázali prakticky všetky nezávislé politické štruktúry, verejné organizácie a médiá ako nežiaduce extrémistické organizácie alebo „zahraničných agentov“. 27. februára odsúdili na dva a pol roka väzenia ľudskoprávneho aktivistu Olega Orlova, vedúceho právneho centra Memorial, ktoré je od roku 2022 zakázané a bolo takpovediac posledným zostávajúcim „slobodným hlasom“v Rusku. Zatknú každého, kto otvorene protestuje proti vojne alebo iba prinesie kvety k nejakému pamätníku – a každému je jasné, že sa tým má vzdať pocta mučeníkom režimu.

Ako majú tajní odporcovia režimu pristúpiť k týmto pseudovoľbám? Bojkotovať ich? Ísť hlasovať? Odovzdať neplatné hlasovacie lístky? Napísať na ne meno Navaľnyj?

Navaľnyj a jeho tím v decembri predstavili svoju stratégiu. Treba ísť k voľbám a dať hlas inému kandidátovi než Putinovi: „Hlasujte za kohokoľvek, len nie za Putina!“Navaľnyj navrhoval túto taktiku vlastne vo všetkých predchádzajúcich voľbách vrátane volieb do dumy: „Voľte akúkoľvek inú stranu len nie stranu gaunerov a zlodejov.“Týmto spôsobom mala protestná voličská základňa oslabiť silu Putinovej strany Jednotné Rusko. Je zrejmé, že táto kalkulácia nemala proti vzniku fašistickej diktatúry šancu na úspech.

Niektorí opoziční lídri navrhli parodovať Putinovu propagandistickú formuláciu „špeciálnej vojenskej operácie“na Ukrajine a postaviť voči nej „špeciálnu volebnú operáciu“: všetci občania nespokojní s režimom majú 17. marca o 12.00 hod. prísť pred volebné miestnosti a vytvoriť dlhé rady. Táto tlačenica má vyvolať v psychologickom zmysle dôležitý pozitívny dojem: pozrite, nie ste proti systému sami, je nás veľa. Tento happening má zviditeľniť hlasovanie proti Putinovi a urobiť z týchto „volieb“demonštráciu, symbolické referendum proti vojne a diktatúre.

Skeptici však tento koncept kritizujú: propaganda bude môcť nával ľudí vykresľovať ako zástupy priaznivcov Vladimira Putina. A mnohí si spomenú na citát z nesmrteľného románu Príbeh mesta satirika z 19. storočia Michaila Saltykova-Ščedrina: „Rusi milujú búriť sa! Budú kľačať pred kaštieľom a čakať, darebáci! A vedia, že sa búria, a aj na kolenách ešte vždy stoja!“

Iní mienkotvorní činitelia vyzývajú na bojkot. V žiadnom prípade sa nesmieme spolupodieľať na procese, ktorý má legitimizovať Putinovu moc. Osobnou účasťou na tomto zločine proti demokracii sa človek stáva spolupáchateľom. V prospech bojkotu sa uvádza ešte ďalší argument: technický rozvoj diktatúram vždy prichádza vhod, lebo úrady majú teraz k dispozícii elektronický „hlasovací nástroj“. To umožňuje ukradnúť ľubovoľný počet hlasov: elektronické hlasy sa jednoducho vyložia opačne alebo sa kvázi vymyslia proputinovské hlasy a bude sa tvrdiť, že boli odovzdané elektronicky.

Ruská opozícia v exile je tradične rozdelená, zjednotenie v mene solidarity je v nedohľadne a nie je jasné, ako sa zachová protestná voličská základňa.

Podľa niektorých opozičných kanálov na Telegrame Putin v októbri 2023 zomrel, v televízii ukazujú jeho dvojníka a moc prešla na tajomníka Bezpečnostnej rady Nikolaja Patruševa. Táto myšlienka z oblasti konšpiračných teórií sa na ruskom internete teší obrovskej popularite. Informačné vákuum a neustále klamstvá režimu spôsobujú, že všetko sa dá považovať za zároveň možné aj nemožné. V diktatúre nie je tajomstvom len diktátorov život, ale aj jeho smrť. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že Putin je mŕtvy. Na druhej strane však neexistujú ani dôkazy o tom, že je nažive. Putin mal kedysi hrôzu z akéhokoľvek kontaktu, v súčasnosti objíma každého, koho stretne. Je to zarážajúce a aj takéto detaily sa interpretujú ako nepriame dôkazy.

Udalosti po voľbách by v každom prípade mohli situáciu objasniť. Ak je ten utáraný muž v televízii skutočne Putin, diktátor sa bude držať pri moci za každú cenu až do trpkého konca. Šancu dožiť život v pokoji ako dôchodca už dávno premárnil. Zákonom, ktorý sám podpísal, si Putin vytvoril možnosť vládnuť až do roku 2036. Napokon, zákony v Rusku sa dajú vždy znovu prepísať.

Ak však v najbližších mesiacoch dôjde k presunu moci, bude to znamenať, že svet má skutočne do činenia s veľkou politickou aférou. Mohol by sa zopakovať aj vzorec odovzdania moci, podľa ktorého Putina kedysi na kremeľský trón vyniesol už Jeľcin. Tento scenár budúcnosti, o ktorom zväčša diskutujú opoziční analytici, by mohol vyzerať nasledovne:

17. marca „prezident“oslávi potvrdenie vlastnej moci. A po voľbách urobí niekoľko zmien vo vláde. Premiérom by sa potom mohol stať minister poľnohospodárstva Dmitrij Patrušev, zhodou okolností syn Putinovho starého priateľa z KGB Nikolaja Patruševa. A Putin by mohol v pravý čas vysloviť historickú vetu: „Som unavený, odchádzam“– a za nového prezidenta vyhlásiť premiéra. Krajina a jej sužované obyvateľstvo by mali nového cára. Či a kedy sa to stane, sa dozvieme.

V každom prípade by naďalej platilo: bude nový cár. A cára nevolia, prisahajú mu vernosť.

Ako majú tajní odporcovia režimu pristúpiť k týmto pseudovoľbám? Bojkotovať ich? Ísť hlasovať? Odovzdať neplatné hlasovacie lístky? Napísať na ne meno Navaľnyj?