Prečo športová veda neskúma ženy?
Stále poriadne nevieme, ako funguje ženské telo, v praxi mi to často chýba, vraví trénerka
Ženy by nemali športovať, lebo keď budú behať a skákať, vypadnú im z tela reprodukčné orgány. Dnes už každý rozumie, že toto tvrdenie nemá nič spoločné s pravdou, no v 19. storočí bolo považované za fakt.
Aj zakladateľ moderných olympijských hier Pierre de Coubertin koncom 19. storočia tvrdil, že ak budú na olympiáde súťažiť aj ženy, bude to „neestetické a nezaujímavé“. K športujúcim ženám bol v spoločnosti odpor. Ženy potom prvýkrát súťažili na olympiáde v roku 1900, no bolo ich len zopár.
Od tých čias sme už, samozrejme, prešli dlhú cestu. Olympiáda v Paríži bude dokonca prvou, kde bude súťažiť rovnaký počet mužov a žien. Viete však, kedy boli ženy prvýkrát zastúpené v olympijskej výprave každej krajiny?
„Prvýkrát sa to stalo v roku 2012 na olympiáde v Londýne,“hovorí osobná trénerka Romana Kiapešová, ktorá sa špecializuje na šport žien, trénuje mnohé ženy v období počas menopauzy alebo po nej a pripravuje prednášky o ženách a športovaní.
Takmer všetko, čo dnes vieme z vedy o športe, pochádza z poznatkov, ktoré vedci získali vďaka výskumu na mužoch. A následne to aplikovali na ženy. A pritom podvedome tušíme, že 60-kilová žena nebude mať v tele všetky parametre rovnaké ako muž s rovnakou hmotnosťou.
SKÚMAŤ ŽENY JE ZLOŽITEJŠIE, MNOHÍ TO PRETO NERISKUJÚ
„Pozerala som sa na štúdiu, ktorá porovnávala všetky štúdie uverejnené vo vedeckých časopisoch od roku 2005 do roku 2020. Zo všetkých účastníkov, čo bolo viac ako 12 miliónov, sa 63 % výskumov týkalo aj mužov, aj žien, 31 % sa týkalo len mužov a iba 6 % sa týkalo výhradne žien,“hovorí trénerka Romana Kiapešová.
„Výskumníčka Stacy Simsová chcela riešiť vyslovene čisto ženské zdravie a mnohí sa jej pýtali, prečo ide študovať ženy, keď muži nie sú dostatočne preštudovaní,“dodáva.
A presne to je ten paradox. Na jednej strane vidíme v profesionálnom športe, že sa čoraz viac hovorí o zvyšovaní platov pre športovkyne, a olympiáda sa už roky približovala k cieľu, ktorý dosiahne v Paríži, teda vyrovnanému zastúpeniu žien a mužov. No na druhej strane o jej účastníčkach vieme stále výrazne menej ako o účastníkoch.
Má to jeden zásadný dôvod. Menštruáciu. „Ženy sú dosť komplikované z hľadiska menštruačného cyklu. Je ťažké odhadnúť, aký dlhý bude cyklus, ako sa počas neho bude telo správať. Môže byť od 21 do 35 dní. Veľa žien nemá ukážkový menštruačný cyklus, niektoré napríklad neovulujú a majú menštruáciu, iné nemenštruujú, ďalšie užívajú hormonálnu antikoncepciu. Nemôžete len tak zmiešať tieto skupiny žien, lebo potom nedostanete relevantné výsledky, výskum nebude kvalitný,“vysvetľuje Kiapešová.
Z praktického hľadiska teda pri výskume nemôžete povedať, že dáte nejakému počtu žien štvortýždňový tréningový plán a budete sledovať výsledky, ako je to u mužov. Niektorá žena stihne za štyri týždne presne jeden menštruačný cyklus, iná ho celý nestihne a ďalšia už bude začínať druhý. Každá žena je navyše v jednej chvíli v inej fáze cyklu.
„Môže sa to celé predĺžiť o niekoľko mesiacov a granty dostávate na presný časový úsek, čiže idete do rizika, že nestihnete výskum, a v takom prípade musíte vrátiť peniaze. Výskumníci sa tiež boja, či zvládnu výskum metodologicky. Existujú však odporúčania, ako to spraviť,“vysvetľuje Kiapešová.
VYŠŠIE RIZIKO ZRANENÍ U ŽIEN
Veľa vecí, ktoré pri športovaní využívajú ženy, bolo v skutočnosti testovaných na mužoch. „Aj športová obuv a vybavenie sú prispôsobené mužom. Tenisky, ktoré nosíme, sa vyvíjali na mužoch, nie iba čisto na ženách,“upozorňuje Kiapešová.
„Medzi mužmi a ženami sú fyziologické rozdiely, to je fakt a je naivné si myslieť, že každý výskum, ktorý je robený na mužoch, môžeme priamo aplikovať aj na ženy,“dodáva. „Inak u nás funguje manažment otrasov mozgu, máme inú termoreguláciu, biomechaniku pohybu, taktiež máme iný metabolizmus, nemôžeme mať rovnako veľký objem tréningu ako muži a naše telo funguje inak s ohľadom na svalovú silu a hypertrofiu,“vysvetľuje trénerka.
Ženy sú špecificky náchylnejšie na zranenia predného skríženého väzu. Presne z tohto zranenia sa aktuálne lieči aj slovenská lyžiarka Petra Vlhová, ktorá si pri páde roztrhala predný skrížený väz v kolene.
Výskum týkajúci sa športovkýň vo Svetovom pohári napríklad prišiel so záverom, že lyžiarky majú 1,65-krát väčšie riziko než muži, že si porania práve predný skrížený väz. „Máme širšiu panvu, je tam teda predispozícia na zranenia predného skríženého väzu. Pri určitej fáze menštruačného cyklu, keď je vyššia koncentrácia estrogénu, sa zvyšuje aj laxnosť (voľnosť – pozn. red.) kolena,“dodáva Kiapešová.
KEĎ UŽ SKÚMAME ŽENY, TAK IBA MENŠTRUUJÚCE
Keď sa pozrieme, kto je najtypickejším účastníkom výskumu, je to zdravý muž vo veku 18 až 40 rokov, ktorý má 70 až 80 kilogramov. Aj pri výskumoch na ženách platí, že väčšinou sa skúmajú osoby vo veku 18 až 40 rokov s pravidelnou menštruáciou, a to vytvára ďalší problém. „Ženy v menopauze či po nej sú mimo výskumu. Iba 9 percent výskumov na ženách sa týkalo žien počas menopauzy či po nej. Je tu teda veľký priestor na výskum, lebo stále vlastne nevieme, čo sa deje so ženou v tomto období,“vraví Kiapešová.
Najčastejšie sa síce skúmajú ženy s menštruáciou, ale aj týchto výskumov je málo. „My v roku 2024 nevieme, ako žena funguje,“vraví Kiapešová.
Ona sama vo svojej praxi často naráža na to, že ak chce klientke lepšie poradiť, potrebovala by lepší výskum, ktorý neexistuje. Snaží sa čo najviac sledovať výskumy zahraničných odborníčok, ktoré sa témam venujú.
Veľmi by ocenila hlavne lepšie výskumy týkajúce sa tréningu s ohľadom na menštruačný cyklus.„Najlepšia výskumníčka v tejto téme – Kirsty Elliottová-Saleová – sama povedala, že nevieme, ako veľmi menštruačný cyklus vplýva na športový výkon žien. Každá žena by si mala sama sledovať cyklus, zapisovať si, kedy ovuluje a akú má hladinu progesterónu, a na základe toho si písať symptómy.
Ak to robí tri mesiace, vieme z toho vyvodiť závery,“vysvetľuje. „Aj tréner by sa mal zaujímať o športovkyne a pýtať sa, ako sa cítia, netlačiť ich zbytočne do tréningu, ak majú bolestivú menštruáciu. V súčasnosti veľakrát počujete od trénerov: Daj si tabletku a poď cvičiť,“dodáva.
Možno aj preto, že máme stále málo vedecky podložených informácií týkajúcich sa žien a športovania, v spoločnosti koluje na túto tému veľa mýtov. Veľa žien preto odmieta silový tréning, boja sa, že im narastú veľké svaly, čo však z genetického hľadiska nie je také jednoduché. „Máme iný hormonálny profil ako muži, nemáme toľko testosterónu, nedokážeme vybudovať tak ľahko svaly. Ženy sa často pozerajú na kulturistky, ktoré užívajú steroidy, tam podľa mňa vznikol mýtus o veľkých svaloch,“vraví Kiapešová.
Ženy pritom môžu cvičiť rovnako ako muži. „Možno by sme mali zvoliť iný objem a inú biomechaniku, ale môžeme robiť to isté,“dodáva trénerka.
Medzi mužmi a ženami sú fyziologické rozdiely, to je fakt a je naivné si myslieť, že každý výskum, ktorý je robený na mužoch, môžeme priamo aplikovať aj na ženy.
Romana Kiapešová osobná trénerka
pýtame, ako chce vyriešiť bezdomoveckú krízu.
Na otázku, či podporuje v kandidatúre súčasného prezidenta Joea Bidena, odpovedá vyhýbavo. „Nepostavil sa dostatočne rázne ku genocíde,“odpovedá. „Myslíte genocídu Ruska na Ukrajine?“pýtame sa, hoci tušíme odpoveď. „Nie, myslím genocídu v Palestíne,“odpovedá.
Sú to zatiaľ len primárky, no ak by v nich „Flo“získala 50 percent plus jeden hlas, primátorkou hlavného mesta Kalifornie sa stane okamžite. To sa však zjavne nestane a ostré voľby prebehnú až v novembri spolu s tými prezidentskými. Flo sa potrebuje dostať aspoň do dvojice postupujúcich, podobne ako u nás vo voľbách hlavy štátu.
O víťazstvo bojuje so spolustraníkmi z Demokratickej strany aj s republikánom, hoci ten v Kalifornii tradične nemá veľké šance na víťazstvo. Kalifornia je tradične baštou demokratov: posledný výrazný republikán, ktorý tu uspel na celoštátnej úrovni, bol v rokoch 2003 až 2011 kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger. Demokrati majú v kalifornskom senáte a v snemovni reprezentantov takzvanú superväčšinu. V dolnej komore majú 62 z 80 kresiel, v tej hornej 32 zo 40.
Výsledky primátorských volieb v Sacramente sa však dozvieme až o pár dní. V utorok po zavretí volebných miestností o ôsmej hodine večer zverejňujú zatiaľ len hlasy poslané poštou. V nich je súboj nesmierne tesný – prví štyria favoriti vrátane „Flo“majú všetci okolo 20 percent.
Odhady podľa miestnych znalcov vyzerajú takto. Poštou a vopred volia najmä starší obyvatelia a výsledky sa ešte budú hýbať v prospech Flo, ktorá patrí k najprogresívnejším kandidátom a volia ju najmä mladí. Takto to aspoň prezentuje aj jej hovorca. „Možno budeme čakať aj do konca týždňa,“hovorí s tým, že nádej na okamžité víťazstvo jej kandidátky je malá, ale „v Amerike nič nie je nemožné“.
PRIMÁRKY TU NIKTO NEPREŽÍVA
Mestečko s poetickým názvom Citrus Heights pripomína všetko iné, len nie poéziu. Ak je Sacramento v Kalifornii synonymom šedého a depresívneho miesta, o Citrus Heights to platí dvojnásobne. Okrem širokých ciest a úzkych chodníkov tu nájdete už len zopár reštaurácií či menších obchodíkov a na rozdiel od Sacramenta aj rodinné domčeky, no tie takisto vyzerajú skôr zanedbane.
Citrus Heights sa nachádza asi 20 minút autom od Sacramenta, ale patrí do rovnakého volebného okrsku ako hlavné mesto Kalifornie.
Jediným znakom, že aj tu sa koná superutorok, je len skromná vlajočka s nápisom „Hlasujte tu“v angličtine a španielčine. Vnútri sú aj inštrukcie vo vietnamčine, v čínštine a arabčine. K dispozícii sú aj tlmočníci v príslušných jazykoch, hoci veľmi veľká vietnamská, čínska ani arabská komunita tu nežije.
V útrobách volebnej miestnosti nás už víta bývalý veterán, šesťdesiatnik Larry. Práve on tu má všetko pod palcom, na krku mu visí titul „volebný inštruktor“. „Mojou úlohou je dohliadnuť na všetko. Od riešenia potenciálnych problémov až po zaistenie toho, aby členovia volebnej komisie mali čo jesť a aby mali dostatok kávy,“usmieva sa.
Tej je tu dosť, rovnako ako donutov, ktoré tu všetkým voličom rozdávajú miestne dobrovoľníčky. Voličov si však nemôžeme fotiť, aby sme ich nerušili, no dobrovoľníci sa s nami ochotne dávajú do reči.
„Nemôžem vám povedať, či podporujem Trumpa alebo Bidena, to by sme museli vyjsť von na vzduch, tu to máme zakázané,“hovorí nám Viktoria,
Američanka s bieloruskými koreňmi. Volebná miestnosť v Citrus Heights je doobeda prakticky prázdna a nikto tu neočakáva vysokú účasť.
Primárky v Kalifornii sa v minulosti tradične uskutočňovali až neskôr, bližšie k ostrým voľbám, naposledy v júni. Tento rok sa však konajú mimoriadne skoro, už začiatkom marca. Aj z toho vidieť, že v prezidentských primárkach prakticky o nič nejde. V demokratmi ovládanej Kalifornii už má nomináciu prakticky istú prezident Joe Biden a po dnešku v prípade republikánov pravdepodobne aj exprezident Donald Trump.
DEMOKRATI TO MAJÚ ISTÉ
Larry nám nemôže povedať, koho z tejto dvojice podporuje - má to striktne zakázané. No keď sa ho pýtame, čo hovorí na všeobecné obvinenia z toho, že voľby v USA boli naposledy zmanipulované, s úsmevom odpovedá: „Všetko robíme manuálne a neexistuje šanca, že by sa niečo stalo s volebnými lístkami. Nula. Ak sa niekde v tomto procese vyskytne niekto, kto má záujem na niečom zlom, neviem s tým nič spraviť. Ale ak celý proces prebehne podľa pravidiel, neexistuje šanca, že by sa voľby sfalšovali. Všetci skladáme aj prísahu.“
Superutorok končíme návštevou miestneho Kapitolu, veľmi podobného tomu washingtonskému, kde 6. januára 2021 Trumpovi prívrženci zaútočili na miestnu ochranku.
Svoj vlastný nadrozmerný portrét tu majú aj viacerí republikánski guvernéri, medzi nimi predovšetkým dvaja – Ronald Reagan ako jediný kalifornský guvernér, ktorý to dotiahol až na prezidenta. Ale aj Arnold Schwarzenegger.
Sprievodca nás upozorňuje, že jeho obraz je spomedzi všetkých nielen najväčší, ale je namaľovaný aj s chybou – v pozadí na ňom svieti len 48 namiesto 50 symbolických amerických hviezd.
„Legenda hovorí, že to bol zámer, lebo zvyšné dve hviezdy má Arnold v očiach,“usmeje sa.
Kalifornia si však na ďalšieho známeho úspešného republikána bude musieť počkať a možno sa ho v dohľadnom čase ani nedočká. Voľby sú tu v prospech demokratov rozhodnuté už teraz.