Čo prekladáš?

Slovenská prekladateľka o odtienkoch Amadových významov

Sú autori, ktorých si nosím v hlave ešte od príprav na prijímačky na Filozofickú fakultu UK. Vtedy som nevedela ani slovo po portugalsky, celý lusofónny svet mi bol veľmi vzdialený a portugalčinu som brala len ako nevyhnutný doplnok k angličtine, ktorú som chcela študovať.

Diela, čo nám zadali ako povinnú literatúru, som čítala v slovenskom alebo českom preklade. Niektoré z nich ma skutočne dostali. Predovšetkým portugalský spisovateľ António Lobo Antunes a jeho desivý obraz koloniálnej vojny v Angole v románe Na konci sveta a brazílsky modernista Jorge Amado so svojím sugestívnym obrazom Bahie prvej polovice dvadsiateho storočia v románe Dona Flor a jej dvaja mužovia.

TO SA NEDÁ PRELOŽIŤ

Keď som už mala za sebou nielen štúdium prekladateľstva a tlmočníctva, ale aj viacero prekladov kníh po portugalsky píšucich autorov, s výkonnou riaditeľkou Portugalského inštitútu Zuzanou Chudíkovou sme sa dohodli, že vydavateľstvo zaradí Antunesov román Na konci sveta do edičného plánu.

Preložiť jednu z najsilnejších kníh, aké sa mi kedy dostali do rúk, patrilo k mojim prekladateľským snom. Vedela som, že to bude mimoriadne náročná práca a zrejme najnáročnejší preklad, aký som dovtedy robila. Ale to, že si hádam pri každej druhej vete so slzami v očiach poviem, že toto sa predsa preložiť nedá, som nečakala. Dostať do slovenčiny Antunesove siahodlhé komplikované súvetia, alúzie na všetko možné a neuveriteľné množstvo skutočne originálnych metafor nie je med lízať.

Sľubovala som si, že po tejto fuške sa pustím do niečoho jednoduchšieho. A zobrala som si dve diela brazílskej spisovateľky Clarice Lispector. Pri románoch Blízko divokého srdca a Jablko v tme sa oddych, prirodzene, nekonal. Práve naopak, rozšíril sa môj zoznam kníh s prívlastkom „fakt ťažký preklad“.

AMADOVI OPUSTENÍ CHLAPCI

Potom prišla príležitosť preložiť román Kapitáni pieskov od Jorgea Amada, ďalšieho autora, ktorý na mňa zapôsobil už v maturitnom ročníku. Neskôr som od neho prečítala niekoľko ďalších románov a zistila som, že Jorge sa nevyslovuje „chorche“, ako som si myslela, ale „žórž“, čo bol pri prvých kontaktoch s portugalčinou dosť veľký šok.

Jorge Amado väčšinu života prežil v brazílskom štáte Bahia. Bahia a bahijský ľud boli preňho celoživotnou literárnou inšpiráciou. Narodil sa v rodine pestovateľov kakaa v Itabune, vyrastal v meste Ilhéus a neskôr sa presťahoval do hlavného mesta Bahie Salvadoru. Dôverne poznal život na kakaových plantážach i v bahijských mestách.

Od ranej mladosti sa ho silno dotýkali priepastné rozdiely medzi spoločenskými vrstvami a hlboko súcitil s biednymi robotníkmi, ktorí za mizernú mzdu dreli v otrasných podmienkach na plantážach, i s chudobnými vrstvami obyvateľstva živoriacimi v mestách.

Mnohé jeho diela sa vyznačujú ostrou spoločenskou kritikou, ktorá je prítomná i v románe Kapitáni pieskov. Ide o jeho celosvetovo najpredávanejšiu knihu, v ktorej sú hlavnými postavami opustení chlapci žijúci v starom sklade na pláži. Deti, čo sa ocitli na ulici bez akejkoľvek pomoci a živia sa podvodmi a krádežami.

PONOR DO BAHIJSKEJ GASTRONÓMIE

V istom zmysle bol preklad románu jednoduchší než predchádzajúce diela experimentujúce s jazykom i so štýlom. Úskalia, a to dosť početné, však boli na iných rovinách. Oddych sa opäť nekonal. K najväčším prekladateľským výzvam patrilo množstvo brazílskych reálií – rovnako ako ostatné autorove diela, aj Kapitáni pieskov sú hlboko zasadení v prostredí brazílskej Bahie.

Amado majstrovsky opisuje bahijskú gastronómiu. Pri čítaní jeho románov človek priam cíti omamnú vôňu korenín a tečú mu slinky pri pomyslení na najrôznejšie špeciality miestnej kuchyne. Aj keď tento prvok je viac prítomný v jeho neskoršej tvorbe, i v Kapitánoch pieskov sa spomínajú rôzne miestne jedlá. Napríklad pouličný predavač na stanici ponúka drobnosti na zahryznutie. Keď som chcela názvy pokrmov preložiť a priblížiť slovenskému čitateľovi, ale nezachádzať pritom do pridlhých opisov, keďže v tomto kontexte by boli rušivé, tri z piatich mi na prvý pokus vyšli ako „kukuričný koláč“.

Výrazným prvkom románu Kapitáni pieskov sú obrady afroamerického náboženstva kandomblé. Aj sám Amado praktizoval kandomblé, dokonca mal čestnú funkciu v bahijskej svätyni Ilê Axé Opô Afonjá, ktorá sa spomína i v románe. Ekvivalenty slovnej zásoby spojenej s týmto kultom sa v slovenčine hľadajú veľmi ťažko. Neraz je potrebné ponechať slovo v origináli a zvážiť poznámku pod čiarou s vysvetlivkou. Prípadne výraz zovšeobecniť, lebo názvy pre rôzne druhy bubnov používané pri obradoch jednoducho v slovenčine nemáme.

PÁTRANIE PO MENE

Všetci chlapci z bandy majú prezývku. Väčšina z nich sa dala preložiť pomerne jednoducho, no pri niektorých som sa poriadne natrápila. Najdlhšie som váhala pri chlapcovi, ktorého Amado pomenoval Volta Seca.

Inšpiroval sa prezývkou skutočného banditu z bandy slávneho Lampiãa, ktorý v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia raboval a vraždil na severovýchode Brazílie. Napriek obrovskej brutalite a množstvu vrážd i znásilnení mnohí vnímali Lampiãa ako hrdinu a ochrancu chudobných. Volta Seca sa k bande pridal ako jedenásťročný a stal sa jej najmladším členom.

Doslovný preklad jeho mena by bol čosi ako „suchý meander“, je však evidentné, že motivácia bola niekde inde. Konzultácie

Preložiť jednu z najsilnejších kníh, aké sa mi kedy dostali do rúk, patrilo k mojim prekladateľským snom. Vedela som, že to bude mimoriadne náročná práca a zrejme najnáročnejší preklad, aký som dovtedy robila. Ale to, že si hádam pri každej druhej vete so slzami v očiach poviem, že toto sa predsa preložiť nedá, som nečakala.

s rodenými hovoriacimi, odborníkmi na literatúru ani štúdium publikácií venovaných tomuto románu ma nikam neposunuli, tak som tento problém hodila do našej skupinky prekladateľov z portugalčiny. Spoločným gúglením sme zistili, že jeho pôvodná prezývka bola zrejme Bosta Seca, teda suchá, nevýrazná tvár. Ďalšia verzia je, že volta seca je druh uzla, ktorý sa viazal na konskej uzde, a chlapca tak volali, lebo ako najmladší člen bandy sa staral o kone.

Rozhodla som sa držať prvej verzie a nazvať ho v slovenčine Suchár, čo navyše pasuje k chlapcovej večne zachmúrenej tvári. Skutočného Volta Secu, ktorého chytili a odsedel si dvadsať rokov, vraj Amadov nápad pomenovať jednu z postáv románu podľa neho veľmi nahneval a vyhrážal sa, že ho prinúti knihu zjesť.

LÚSKANIE NEJASNOSTÍ

Práve na nejasnosť významu v súčasnom jazyku som narážala dosť často. Prekvapilo ma množstvo výrazov a slovných zvratov, ktoré dnes nevedia jednoznačne vysvetliť ani odborníci venujúci sa Amadovmu dielu či lingvisti, alebo literárni vedci.

Zaujímavé je napríklad slovo tútú, ktorému sa venujú aj na portugalskom jazykovom portáli Ciberdúvidas da Língua Portuguesa. Ponúkajú hneď tri možné – a veľmi odlišné – významy. Môže znamenať „psík, havko“(z francúzskeho toutou) alebo „malátny, zvädnutý“(z brazílskeho tutu, fazuľová kaša alebo prívarok), či dokonca „šéf, vplyvná osoba“(z angolského domorodého jazyka kimbundu quitutu).

Dovŕšením všetkého je vyjadrenie Amadovej dcéry, citované na záver príspevku – napriek tomu, že s otcom dopodrobna rozobrala jeho dielo, nepamätá sa, v akom význame slovo použil. V tomto prípade som sa priklonila k druhému významu, ktorý sa zdal najpravdepodobnejší väčšine rodených hovoriacich, ktorých som oslovila, a aj mne najlepšie zapadal do kontextu.

FASCINUJÚCI VÝLET

Aj keď preklad Kapitánov pieskov rozhodne nebol oddych (začínam mať pocit, že oddychový preklad si nikdy nevyberiem, a to je asi fajn), bol to fascinujúci výlet do brazílskej Bahie rovnako ako všetky predchádzajúce Amadove diela, ktoré som čítala. V tejto chvíli pracujem so skvelou pani redaktorkou Katarínou Juskovou na stránkových korektúrach.

Kapitáni pieskov sú smutná a veľmi znepokojujúca kniha. O to viac, že je dnes rovnako aktuálna ako v roku 1937, keď vyšla prvý raz. Ako spomíname aj na obálke, je to kniha o chudobe, beznádeji a zúfalej túžbe po láske. Je však aj o sile priateľstva a opojnom pocite slobody v uliciach čarovnej Bahie. Úžasnej Bahie, kam vďaka Amadovej tvorbe túžim ísť už od maturitného ročníka.