Na pódiu stojí premiér a uráža ženy

Pripomíname si Medzinárodný deň žien, sviatok, ktorý si najprv ukradli komunisti a teraz smeráci

Smer má okrem našich ľudí aj naše ženy alebo dievčatá, ako im s falošným huncútskym úsmevom hovorí Robert Fico. Naše ženy vedia každý rok zaplniť oslavy MDŽ, ktoré pre ne Smer a jeho muži nachystajú. Smejú sa na urážlivých vtipoch Fica o tom, kto má doma umývať riad alebo ako by ženu nemala bolieť hlava (však všetci vieme, čo tým myslel a že vôbec nešlo o hlavu, haha), tlieskajú Glückovi, čo sa vysmieval znásilneným ženám, a tlieskajú aj ostatným predstaviteľom strany, ktorá len nedávno nepodporila návrh, aby mali hospitalizovaní detskí pacienti nárok na prítomnosť sprevádzajúcej osoby. Na stoličke, pri posteli.

Lenže naše ženy by podľa Smeru nemali trápiť také banality ako uplakané vystrašené dieťa alebo vnúča v cudzom prostredí. Tu ide o viac. O mier na Ukrajine (rovnajúci sa tak, ako si ho smeráci predstavujú, znásilneniu od nimi milovaného Ruska); o to, aby naši chlapci nemuseli ísť bojovať. A od toho ich Fico uchránil.

Alebo taký problém, že v Bruseli sú toalety pre mužov, pre ženy, a ako Fico povedal, aj pre „niečo medzi tým“. No, čo si tam na tom Západe nevymyslia. Čo na tom, že v niektorých slovenských pôrodniciach musia krvácajúce ubolené ženy prejsť dlhú chodbu, aby sa dostali na toaletu. Ale veď naše ženy vydržia, tak ako predtým vydržali ich matky a babky. Urážky, ponižovanie, miesto pri sporáku a pri dreze a žiadne také, že ich bolí hlava.

V takomto rozpoložení, s nulovými očakávaniami, že sa niečo zmení, ich potom dojme Sládkovičova Marína a rozosmejú sprosté vtipy. Čo na tom, že sa smejú na tom, ako sa im vysmievajú.

Naše ženy si zaslúžia presne takéto MDŽ.*

Veď naše ženy vydržia, tak ako predtým vydržali ich matky a babky. Urážky, ponižovanie, miesto pri sporáku a pri dreze a žiadne také, že ich bolí hlava.