Reforma nemocníc vyjde na stovky miliónov
Optimalizácia siete nemocníc zmení to, ako majú nemocnice fungovať, kam ktorí pacienti pôjdu, ale aj to, ako budú nemocnice vybavené
Nemocnice potrebujú dodatočné peniaze. Posilniť bude zrejme treba záchrannú a dopravnú službu. A zavedenie čakacích lehôt môže stáť viac ako 180 miliónov eur. Vyplýva to z analýzy reformy nemocníc, takzvanej optimalizácie, ktorú na svojom webe zverejnilo ministerstvo zdravotníctva.
Ide o prvý väčší analytický dokument, ktorý ukazuje, ako reforma môže zmeniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Analýza, ktorú pripravil Inštitút zdravotníckych analýz, má 43 strán a odpovedá aj na otázky, aké náklady budú potrebné na techniku, infraštruktúru, ale hovorí aj to, čo spôsobí zavedenie čakacích lehôt. Ministerskí analytici očakávajú, že reforma bude mať dobrý vplyv na pacientov, pretože bude pre nich jasnejšie, kde nájdu aký typ zdravotnej starostlivosti.
Dodatočné peniaze, ktoré reforma vyžaduje, majú zabezpečiť, aby mali nemocnice potrebnú techniku alebo napríklad heliport. Problém je, že štátne nemocnice sú v drvivej väčšine v dlhoch, a preto je pre ne ťažké vyčleniť ďalšie peniaze napríklad na pristávaciu plochu pre vrtuľník či na sonografický prístroj.
STO MILIÓNOV NA TECHNIKU
Jedna časť nákladov je na technické vybavenie nemocníc. Optimalizácia totiž zavádza, aké presne technické vybavenie musia mať nemocnice, aby spĺňali podmienky. Analytici z Inštitútu zdravotníckych analýz na ministerstve zdravotníctva vypočítali, že dodatočne potrebujú nemocnice na prístroje či technické vybavenie 67 miliónov eur.
V tomto prípade ide o takzvané povinné programy, teda tie, ktoré nemocnice musia robiť zo zákona podľa toho, v akej kategórii sú zaradené. Potom si nemocnice môžu požiadať ešte o takzvané doplnkové programy.
Ak by mali naplniť všetky podmienky v doplnkových programoch, ktoré im ministerstvo schválilo, potrebujú techniku za ďalších 52 miliónov eur.
Analytici upozorňujú, že na splnenie cieľov reformy je potrebné teraz investovať, ale budú z toho ťažiť pacienti a následne do budúcna sa investované zdroje oplatia.
Peniaze na vybavenie by nemocnice mali dostať z plánu obnovy, štát na to vyčlenil takmer 54 miliónov, tie sú určené priamo na techniku. Tieto peniaze sú však určené na takzvané povinné programy, ministerstvo zdravotníctva dodáva, že ak si nemocnica žiada o doplnkové programy, deklaruje, že už potrebnú techniku má alebo si ju vie zakúpiť sama.
„Povinnosť si teda vytvára sama, neplynie z rozhodnutia regulátora. Preto by nemala nevyhnutne existovať povinnosť štátu vybavenie plynúce z doplnkových programov zabezpečiť,“tvrdí ministerstvo. Nemocnice tak budú musieť nájsť viac ako 50 miliónov samy.
V súčasnosti absentujú spoľahlivé informácie o skutočných priemerných čakacích lehotách a množstve čakajúcich pacientov.
Inštitút zdravotníckych analýz na ministerstve zdravotníctva
HELIPORT AJ URGENTNÉ PRÍJMY
Ďalšia vec, na ktorú treba peniaze navyše, je infraštruktúra.
Na to bude treba podľa analytikov 29 miliónov eur pre povinné a ďalších šesť pre doplnkové programy. „Konkrétne ide o výstavbu heliportov a zriadenie neonatologickej jednotky intenzívnej starostlivosti pri pôrodniciach II. úrovne programu,“vysvetľujú analytici.
Ministerstvo zatiaľ nehovorí, či heliporty zaplatí štát. „Tento problém bol dlhodobo zanedbávaný a na okraji záujmu. MZ SR momentálne pripravuje riešenia aj v tejto oblasti,“reaguje ministerstvo.
VIAC NA ZÁCHRANKY
Po zavedení reformy môžu stúpnuť nároky na záchrannú a dopravnú službu. Reforma zavedie špecializáciu zdravotnej starostlivosti. Znamená to, že špecializované výkony sa budú robiť len v niektorých nemocniciach, čo spôsobí, že za komplikovanejšími výkonmi niektorí pacienti budú musieť cestovať ďalej ako dnes.
Analytici predpokladajú, že bude treba pravdepodobne viac vozidiel aj personálu. Na druhej strane hovoria, že presné rozdelenie nemocníc a lepšie manažovanie pacientov, ktoré má reforma priniesť, môže znížiť počet takzvaných sekundárnych prevozov.
Ide o prípady, keď pacienta dovezú do niektorej nemocnice, ale po pár dňoch ho prevezú inam, lebo zistia, že nevedia poskytnúť starostlivosť, ktorú potrebuje. Dnes je takýchto prevozov osem percent, teda 47-tisíc zo 607-tisíc celkovo.
ČAKACIE LEHOTY
Reforma prinesie zmeny aj v tom, že pri takmer polovici výkonov definuje, do akého dlhého času musí pacient starostlivosť dostať. Ak k nej nebude mať prístup, môže ísť po uplynutí lehoty do zahraničia a poisťovňa to bude musieť zaplatiť. Maximálna čakacia lehota bola pôvodne naplánovaná na jeden rok.
Čakacie lehoty mali byť zavedené už od januára tohto roka, ale ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková z Hlasu ich posunula o rok neskôr.
Ako vyzerajú plánované čakacie lehoty? Na výmenu bedrového kĺbu by pacienti čakali najviac rok. Na biopsiu 60 dní, glaukóm 30 dní, na zložité operácie na krku 90 dní a napríklad na operáciu zhubného nádoru ucha, nosa, úst a krku 30 dní.
Maximálne čakacie lehoty sa budú týkať len výkonov v nemocniciach, nie v ambulanciách.
Dnes sa na mnohé z týchto výkonov čaká dlhšie. Analytici tvrdia, že nie je možné dnes povedať, aký bude vplyv zavedenia čakacích lehôt na zdravotné poisťovne.
„V súčasnosti absentujú spoľahlivé informácie o skutočných priemerných čakacích lehotách a množstve čakajúcich pacientov. Dnes sa formálne sledujú a zverejňujú čakacie listiny iba pre 15 výkonov týkajúcich sa troch skupín ochorení,“vysvetľujú.
Predpokladajú však, že poisťovne budú musieť dať viac peňazí ako dnes. Vypočítali možné vplyvy pre tri scenáre.
Ak stúpne počet výkonov o tri percentá, stálo by to poisťovne 25 miliónov eur. Ak by stúpol počet výkonov o desať percent, stálo by to 86 miliónov eur. Ak by stúpol počet výkonov o 20 percent, z verejného poistenia to bude stáť 182 miliónov eur.
Na otázku, či s takýmito dodatočnými financiami ministerstvo zdravotníctva počíta v ďalších rozpočtoch, odpovedá, že rozpočet na ďalší rok je v počiatočnej fáze príprav. Potrebuje však na to viac dát, ktoré sa majú zbierať od tohto roka.
„Analýza uvádza možný dosah v niekoľkých scenároch, medzi ktorými sú veľké rozdiely vo výške konečného vplyvu. Z toho jasne vyplýva, že na začiatku potrebujeme poznať toto rozpätie, zúžiť ho a získať presnejší odhad dosahu čakacích lehôt,“dodáva ministerstvo.
PACIENTI SA PREROZDELIA INAK
Cieľom reformy je, aby sa náročnejšie výkony koncentrovali do menšieho počtu nemocníc vyššej úrovne. A menej náročná starostlivosť by sa mala presunúť do nemocníc nižších kategórií, ktoré budú pacientom bližšie.
Na vysvetlenie – ak pacient potrebuje komplikovanú operáciu, tú absolvuje vo fakultnej či v univerzitnej nemocnici, ale rehabilitáciu po nej už v nemocnici nižšej kategórie bližšie k svojmu bydlisku.
Ak sa takto presunú pacienti, presunú sa za nimi aj peniaze. Analytici predpokladajú, že by to mohlo znamenať, že takmer 180 miliónov eur pôjde z nemocníc I. a II. kategórie do nemocníc vyšších kategórií. To by však znamenalo, že by menším, regionálnym nemocniciam tieto peniaze chýbali.
Ministerstvo tvrdí, že ak budú menšie nemocnice schopné prebrať časť pacientov z tých väčších – počítajú s 20 až 30 percentami, tak to vykompenzuje možné výpadky.
Toto je veľmi dôležitá časť analýzy, lebo pre menšie nemocnice môže ísť o veľa peňazí. Ministerstvo vysvetľuje, že špecializovaná starostlivosť sa má presunúť do centier excelentnosti a bežná, častejšie využívaná, no medicínsky jednoduchšia by mala byť čo najbližšie k bydlisku pacientov.
„Reforma si bude vyžadovať štrukturálne zmeny a užšiu spoluprácu nemocníc než doposiaľ. V takom prípade nebude fungovanie žiadnej nemocnice ohrozené pre reformu. Práve naopak, v našom modeli niektorým nemocniciam I. kategórie počty pacientov narástli,“tvrdí ministerstvo.
Dodávajú, že dáta, ktoré dnes štát má, majú svoje limity a zber údajov stále pokračuje.
PRÍKLAD: BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Je náročné podľa analytikov odhadnúť, ako sa bude presúvať starostlivosť z vyššej do nižšej kategórie. V analýze to vysvetľujú na príklade Banskobystrického kraja.
Ide o kraj, kde došlo nedávno k zmene. Ministerka Dolinková preradila nemocnicu v Brezne dočasne do vyššej II. kategórie. Pôvodne mala byť v prvej, najnižšej kategórii.
Za preradenie ministerke aj predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu na tlačovej besede ďakoval Vladimír Soták. Ten je riaditeľom Železiarní Podbrezová, ale aj členom správnej rady breznianskej nemocnice. Týždeň nato prezidentský kandidát Peter Pellegrini zverejnil video, v ktorom ho Soták podporuje a vyzýva ľudí, aby ho volili.
Analytici pripravovali dokument ešte pred touto zmenou a počítali s tým, že nemocnica v Brezne bude v najnižšej kategórii.
V tomto regióne je najvyššie zaradená Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici, ktorá je v 4. kategórii. Dve tretiny výkonov v tejto nemocnici podľa analytikov spadajú do I. alebo II. kategórie.
Analytici predpokladajú, že ani po optimalizácii nemocníc sa výrazne nezmení tok pacientov ani to, o koľkých pacientov sa budú jednotlivé nemocnice starať. Nevideli tak dôvod na preradenie breznianskej nemocnice do vyššej kategórie.
Ministerstvo zmenu v nemocnici v Brezne vysvetľovalo tým, že sa onedlho začne veľká rekonštrukcia Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, ale aj rekonštrukciami mostov a prestavbou rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – Slovenská Ľupča. To môže podľa ministerstva zmeniť dojazdové časy do Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, ktorá je vo vyššej kategórii.
„Analýza vplyvu bola vypracovaná pred preradením Brezna do II. kategórie nemocníc,“reaguje na jej závery ministerstvo.