Nechodím do zahraničia ohovárať Slovensko
Juraj Rizman z Post Bellum o neistote, v ktorej dnes žijú mimovládne organizácie
Spojenci negatívne vnímajú, s kým sa stretáva naša diplomacia, hovorí Juraj Rizman z Post Bellum, ktorý minulý týždeň debatoval s diplomatmi EÚ a NATO, čo pohoršilo ministerstvo zahraničných vecí.
Minulý týždeň ste sa spolu s exministrom Rastislavom Káčerom zúčastnili v Prahe na diskusii, ktorá vyvolala silný odpor slovenskej vlády. Išlo o diskusiu mimovládnej organizácie, ktorá mala pôvodne byť na pôde holandskej ambasády. Debata bola pre diplomatov krajín EÚ a NATO, no neboli na ňu pozvaní slovenská veľvyslankyňa ani maďarský diplomat. Ministerstvo zahraničných vecí reagovalo pomerne prudko a predvolalo si holandskú veľvyslankyňu. Ako s odstupom pár dní vnímate celú situáciu?
Do Prahy som nešiel len na túto debatu, šiel som na viacero podujatí, ktoré organizovali či už médiá, alebo organizácie spadajúce pod označenie občianska spoločnosť. Veľmi ma prekvapila reakcia ministerstva zahraničných vecí. Ministerstvo sa ma totiž dodnes nepokúsilo kontaktovať. S ministerstvom zahraničných vecí som bežne v kontakte, lebo som partnerom pani prezidentky.
Teraz som sa dočítal z médií, že sa niečo rezortu diplomacie nepáči. Prekvapilo ma to. Vedel som, že časť programu je debata s diplomatmi, no nebol som organizátor, nevedel som, kto je a nie je pozvaný. Ak malo ministerstvo nejaky problém, očakával by som, že by sa pánovi Káčerovi alebo mne niekto ozval. Ministerstvu to za to očividne nestálo, aj keď na seba máme kontakty, takže to považujem za trošku zlomyseľnosť.
V čom?
Že z veci, ktorá sa bežne deje, urobili takúto tému. Venovali tomu dve tlačové správy, vyjadroval sa k tomu premiér, pritom takéto debaty sa dejú úplne bežne. Nevidím dôvod na to, aby sa reagovalo takýmto spôsobom. Myslím si, že to neuškodilo nám ako diskutujúcim, neuškodilo to ani organizácii, ktorá túto diskusiu zvolávala. Uškodilo to skôr
Slovenskej republike, pretože ministerstvo urobilo z komára somára.
Čím si vysvetľujete, že vás nekontaktovali?
Je to zlomyseľnosť – ministerstvo dobre vedelo, že toto nie je nič ohrozujúce Slovenskú republiku. Nešli sme tam ohovárať Slovensko. Ja som sa vyjadroval k téme občianskej spoločnosti, sú to dohľadateľné veci. Dodnes som členom poradného zboru tejto vlády, som členom rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Som expert, ktorého vo veci témy občianskeho sektora akceptuje aj súčasná vláda.
Na diskusii som sa vyjadroval k veciam, ku ktorým sa na Slovensku vyjadrujem bežne pre médiá, pre občiansku spoločnosť, ale aj pre predstaviteľov diplomatického zboru. Túto odbornosť uznala vláda, uznala ju pani prezidentka a tak ďalej. Toto nebolo nič, čo by sme bežne nerobili, čo by sa bežne nedialo. Išlo skôr o vykreslenie pána Káčera ako bývalého ministra zahraničných vecí a mňa ako partnera prezidentky ako ľudí, ktorí údajne chodia ohovárať Slovensko do zahraničia. Myslím si, že to bola účelová hra, ktorá síce nebola založená na žiadnej pravdivej informácii, ale ministerstvo to takýmto spôsobom zahralo.
Myslíte si, že vaša účasť prekážala premiérovi preto, lebo ste partnerom prezidentky Čaputovej?
Podľa mňa by sa tomu inak vôbec nevenovali. Keby tam nešiel pán Káčer a keby nešlo o mňa s prepojením na prezidentskú kanceláriu, respektíve na pani prezidentku, nikto by tomu nevenoval pozornosť. Táto udalosť – samotná diskusia – bola menej významná, lebo takých sa dejú desiatky, možno stovky ročne.
Doteraz sme vždy akceptovali názor ministerstva zahraničných vecí, keď sme pripravovali nejakú aktivitu, či už ja ako partner pani prezidentky, alebo ona sama. Keď sme sa niekam chystali, napríklad keď som bol pani Zelenskou pozvaný ako prvý džentlmen na samit alebo keď sme išli na nejakú zahraničnú cestu, prípadne som ja ako partner prezidentky mal plniť nejakú úlohu, vždy sme akceptovali, čo nám ministerstvo zahraničných vecí odporúčalo. Som naozaj prekvapený, že tentoraz sa ani nepokúsili nás kontaktovať. Odtiaľ pramení moje presvedčenie, že v tomto prípade to bola zlomyseľnosť, ktorá mala politický cieľ.
Neprekážalo vám, že na diskusiu v Prahe s ďalšími diplomatmi nebola pozvaná slovenská veľvyslankyňa Brocková?
Nekonzultoval som s organizátormi, koho pozývajú a koho nie. Nie je mimoriadne, že na niektorých akciách slovenskí diplomati nie sú. Keď som sa rozprával s tými, ktorí na tej akcii boli, tak vzhľadom na kroky slovenskej vlády si do budúcnosti asi budeme musieť zvyknúť, že budú konzultácie aj s našimi občanmi vo formáte, že nebude prizvaný slovenský veľvyslanec. Spojenci veľmi negatívne vnímajú, s kým sa stretáva slovenská diplomacia, koho obraňuje – že viac ako proti agresorom, proti štátom, ktoré proti nám vykonávajú nepriateľské aktivity, nepriateľsky vystupujú voči našim spojencom. Ak si spojenci budú chcieť niečo nezávisle overiť mimo slovenskej diplomacie, budeme čoraz častejšie svedkami toho, že budú chcieť poznať iný názor reprezentantov, či už to budú demokratické politické strany, predstavitelia nezávislého občianskeho sektora, alebo aj médií.
Poďme teraz k mimovládkam: ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska zo Smeru vo februári zo dňa na deň zrušilo dotačnú výzvu na projekty na podporu ľudských práv. Post Bellum na túto skutočnosť upozornilo ako prvé a dôrazne sa proti rozhodnutiu ministra ohradilo. S akými projektmi ste sa o tieto dotácie uchádzali?
Post Bellum malo v rámci tejto dotačnej výzvy dva projekty, jeden sa venoval SNP – chceli sme pripraviť exteriérovú výstavbu k 80. výročiu SNP. Je to model, ktorý možno čitatelia poznajú ako voľne dostupné informačné panely na námestiach v centrách miest. My sme s takýmito výstavami už niekoľkokrát obišli Slovensko, venovali sa napríklad výnimočným ženám našej histórie; posledná výstava sa volala Her Story – Jej príbeh. Podobnú výstavu sme chceli pripraviť k výročiu SNP, samozrejme, s dôrazom na boj proti extrémizmu, rasizmu, fašizmu a antisemitizmu.
Druhý projekt bol memoriál Stopami ukrývaných detí. Je to podujatie, ktoré sa koná vždy v lete, je zamerané na tú časť výzvy, ktorá sa týkala boja proti antisemitizmu. Ide o vzdelávacie putovanie po stopách dvoch detí, ktoré utekali pred perzekúciou počas slovenského štátu. Všetky projekty, ktoré sme v minulosti realizovali v rámci tejto dotačnej výzvy, boli riadne vyúčtované, prebehlo ich zhodnotenie, riadne sme ich zdokumentovali. Nikdy nebol žiadny problém.
Prečo minister Susko túto dotačnú podporu zrušil?
Nerozumiem tomu. Za strašný považujem spôsob, akým to zrušil. V októbri minulého roka bola vyhlásená dotačná výzva, ministerstvo jasne deklarovalo, čomu sa projekty majú venovať, urobilo propagáciu v rámci občianskej spoločnosti, aby získalo projekty od subjektov. Projekty niekto v jednotlivých organizáciách pripravil, odniesol na ministerstvo, ministerstvo ich posudzovalo, prešlo to prvým kolom posudzovania, zasadli všetky odborné komisie, ktoré mali zasadnúť, vybrali projekty, ktoré prešli prvým kolom a splnili všetky náležitosti, pozvali tých ľudí do Bratislavy na vypočutie, čo je v zásade akoby predposledný krok celého toho procesu… A 24 hodín pred tým, ako tí ľudia mali obhajovať svoje projekty pred komisiou ministerstva, im
povedali, že výzva je zrušená. Nie pozastavená, ale zrušená. Na Slovensku sme si zvykli na všeličo, ale toto je také…
Aké?
Nechať všetko zbehnúť aj z pohľadu ministerstva, aj z pohľadu organizácií, ktoré predkladali projekty, a potom im jedným e-mailom oznámiť, že vec je zrušená? Ľudia do toho investovali čas a energiu, pripravovali tie projekty, toto sa proste nerobí. Keď mali rozmyslené, že toto nechcú robiť, mohli to povedať tri-štyri mesiace predtým a ľudia by aspoň nestrácali energiu a čas tým, že si pripravia a odôvodnia všetky veci, pozháňajú všetky povolenia, potvrdenia… Poznám ľudí, ktorí už cestovali do Bratislavy 24 hodín predtým, ako sa mali na ministerstve zúčastniť na vypočutí. Je to neslušné.
To, čo potom nastalo, bolo tiež neuveriteľné – dnes počúvame, že výzva je pozastavená, že sa bude prerábať. Že sa nemáme báť, že to vlastne ešte nebolo zrušené, že to ešte nejako prebehne a podobne. Možno by si ministerstvo mohlo zjednotiť komunikáciu pred tým, než začne komunikovať, že niečo ruší, potom pozastavuje. My s Post Bellum máme pri projekte napísané – a mnohí to majú rovnako –, že projekt bol neschválený, pričom vieme, že druhé kolo ani neprebehlo, tak ako môže byť neschválený? V komunikácii nesedí viac vecí.
Ministerstvo o tejto dotačnej výzve mesiac mlčalo a potom po mesiaci prišlo s tým, že si robí interný audit a zistili netransparentnosť pri výbere žiadateľov výzvy, že mohlo prísť k manipuláciám. Takisto štátna tajomníčka ministerstva tvrdila, že niektoré projekty boli vyvolené a s priamym prepojením na Progresívne Slovensko…
Možno by pani štátna tajomníčka mohla byť konkrétna, pretože to, čo tvrdila napríklad v RTVS, bolo, že to prepojenie malo byť cez partnera bývalej podpredsedníčky Progresívneho Slovenska. Predpokladám, že myslela mňa, keďže som partnerom bývalej podpredsedníčky Progresívneho Slovenska. Viete, tá dotačná výzva ministerstva spravodlivosti bola zameraná proti diskriminácii. Ak chcú tvrdiť takúto absurditu a chcú diskriminovať organizáciu na základe toho, že jej zamestnanec s niekým žije, tak je to presne to, voči čomu bola tá výzva zameraná. Nikdy som nebol členom politickej strany, moja partnerka nie je členom žiadnej politickej strany, takže ak chcú diskriminovať Post Bellum len za to, že Post Bellum zamestnáva mňa a ja s niekým žijem, je to pekný príklad diskriminácie, proti ktorej by sme sa v demokratickej spoločnosti mali jasne vymedziť.
Navyše tá konštrukcia nesedí. Nie je to prepojenie na Progresívne Slovensko, pretože ja žiadne politické prepojenie na Progresívne Slovensko nemám. Rovnako som počul argumentáciu voči Nadácii Milana Šimečku, to je takisto úplne absurdný prípad. Možno si mohli nájsť lepšiu výhovorku než tieto výhovorky a budem veľmi rád, ak si urobia vnútorný audit a budú zisťovať ďalej. Nemáme sa čoho báť. Nemali sme tam žiadnu tlačenku, žiadnu korupciu, my sa tohto ich procesu vôbec nebojíme.
Čo na toto všetko hovoria mimovládky?
Vyvolali rokovanie na rade vlády pre ľudské práva, chystajú sa vyvolať takúto debatu aj na pôde rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Spätná väzba zo strany mimovládnych organizácií je teda veľmi kritická. Jedna z vecí, ktorá sa teraz udiala, no nevzbudilo to širšiu mediálnu pozornosť, je, že bol odvolaný splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti (Filip Vagač
Ak chcú diskriminovať organizáciu Post Bellum na základe toho, že jej zamestnanec s niekým žije, tak je to presne to, voči čomu bola výzva ministerstva spravodlivosti zameraná.
– pozn. red.). Spôsob, akým bol odvolaný, by si takisto zaslúžil pozornosť. Vláda sľubovala upokojenie situácie a štandardizáciu procesov. A tu odvolali vládneho splnomocnenca počas toho, ako bol na dovolenke. O odvolaní sa dozvedel z médií. A pokiaľ viem, dodnes s ním nik z vedenia ministerstva nekomunikoval. Je to veľmi neštandardné a veľmi neslušné.
Aj napriek všetkému sme pripravení na dialóg. Celý čas sme deklarovali, že máme záujem sa aspoň dozvedieť, akú má táto vláda predstavu o tom, ako sa pristúpi k občianskemu sektoru. Dodnes k dialógu neprišlo. Radi by sme poznali predstavu vlády, lebo viacerí predstavitelia vlády hovoria o tom, že nás čaká nová legislatíva, ktorá by mala regulovať prostredie mimovládnych organizácií. Predseda parlamentu hovoril, že o takejto legislatíve už diskutovali, že sú tam nejaké nejasnosti, či napríklad označovať zahraničných agentov (mimovládky, ktoré sú financované aj zo zahraničia – pozn. red.) a podobne. Nemal by som nič proti tomu, aby sme označovali zahraničných agentov – podľa vzoru USA, pretože v tom prípade by to nepostihlo autentickú občiansku spoločnosť, naopak, bolo by to ohrozením napríklad niektorých organizácií, ktoré financujú pre nás nepriateľské štáty. No podľa toho, čo počúvam z prostredia vládnej koalície, sa obávam, že to bude skôr paškvil, ktorý chvíľku fungoval v Maďarsku alebo ktorý poznáme z Ruska.
Vláda s vami komunikuje, ako si predstavuje spoluprácu s občianskym sektorom?
Na utorok bolo avizované zasadnutie rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, kde malo k takejto diskusii prísť. Zasadnutie bolo zrušené V každom prípade my sme tí, ktorí sa diskusii a dialógu nikdy nebránili, a to ani kritickému. Nebránime sa zvyšovaniu transparentnosti, ak treba. Za vlády Roberta Fica došlo k tomu, že vznikol register občianskych organizácií. To nebolo tak, že sme s tým nesúhlasili, naopak, my sme súhlasili a spolupracovali sme pri vytváraní tohto registra. Máme tu dlhú a plodnú spoluprácu na tom, ako prostredie občianskej organizácie urobiť transparentnejšie. Doteraz sme so štátom, či to bola vláda Roberta Fica, Petra Pellegriniho, Igora Matoviča, Eduarda Hegera, alebo Ľudovíta Ódora, vedeli komunikovať, vždy tam bola spolupráca. Dnes sa pýtame, aká je predstava terajšej vlády, pretože zatiaľ nám z toho, čo počúvame a čo čítame, nie je jasné, akú majú oni predstavu.
Teraz musia prioritne vyriešiť RTVS.
Nejde to lineárne. Vidím na viacerých úrovniach pokračujúci útok na občiansku spoločnosť, pokračujúce verbálne útoky. Často sa venujeme tomu, ako sa vyjadrujú smerom k novinárom, trošku v úzadí zostáva, že veľmi podobne sa útočí na aktívnych jedincov, na aktívnych občanov, na predstaviteľov mimovládnych organizácií a jednotlivé organizácie, a je to rovnako odmietnutiahodné ako to, keď sa útočí na novinárov alebo novinárky.
Samozrejme, dejú sa veci v oblasti legislatívy, ktoré sú mimoriadne znepokojivé – žiaľ, občiansky sektor v tom, koľko tých vecí vládna koalícia otvára, mnohokrát zaniká. Napríklad úplná drobnosť – akčný plán koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti. To, akým spôsobom vláda vypitvala občiansku participáciu, neuškodí mne, neuškodí to Post Bellum, uškodí to stovkám občanov, ktorí sa v nejakom momente nedostanú k tomu, že by sa mohli a mali podieľať na rozhodovaní o tom, čo sa bude diať v ich okolí, ako bude vyzerať ich mesto, ako bude vyzerať ich legislatíva... Predstava, že to škodí dákym údajným „sorosovcom“, je naivná a hlúpa. Ľudia až o niekoľko mesiacov – možno až rokov – zistia, keď sa budú chcieť do nejakého rozhodovania zapojiť, že nebudú mať legislatívny, legálny priestor, ako to urobiť.
V minulosti ste povedali, že ste prezidentke opakovane radili, že by podľa vás mala opätovne kandidovať. Ako ste vnímali jej rozhodnutie nekandidovať? Ste z jej rozhodnutia sklamaný?
Vôbec nie som sklamaný. To, že mám na niečo iný názor ako prezidentka, je úplne normálne. Som presvedčený o tom, že Zuzana Čaputová bola dobrá prezidentka a Slovensko potrebuje mať prezidenta alebo prezidentku, ako je Zuzana Čaputová. Práve preto, keď bolo to časové obdobie, v ktorom sa rozhodovala, som bol jeden z tých, ktorí hovorili, že by mala ísť do druhého volebného obdobia. Ale veľmi rozumiem jej rozhodnutiu a plne rešpektujem, ako sa rozhodla. To, že ja by som možno politicky v tej situácii konal inak, nie je dôležité, rešpektujem, ako sa rozhodla.
Museli ste od parlamentných volieb posilniť prezidentkinu a svoju bezpečnosť?
Nepochybne áno. Veď je to nakoniec len pár dní, čo sa udial incident u nás doma, čiže áno. Tieto veci sa vyhodnocujú, prijímajú sa na to nejaké opatrenia, je to opakované zvýšenie opatrení okolo pani prezidentky, jej detí a rodiny.
Hovoríte o incidente, keď neznáma žena pod vplyvom omamných látok preskočila plot pri dome, v ktorom prezidentka žije?
Nielen preskočila plot, dobýjala sa dovnútra do nášho domu. Našťastie ochranka zasiahla tak, ako mala, odvtedy sa urobili opatrenia, aby sa niečo takéto neopakovalo.
V pozícii prvého muža po boku prezidentky Čaputovej vás čakajú posledné mesiace. Už ste sa rozprávali o tom, čo budete robiť po skončení jej mandátu?
Áno. Pani prezidentka niekoľkokrát povedala, že si chce zobrať nejaký čas na to, aby si oddýchla, takže sme sa bavili o tom, ako ten oddych bude vyzerať.
Takže pôjdete na dovolenku?
Určite.