Dezinfoscéna sa nevie dohodnúť
Andrej Danko chce ako prezident bojovať proti slniečkarom, Štefan Harabin sa snaží zaujať tancom
Tretí, ale aj tak víťaz – tak pred piatimi rokmi vyhodnotil svoju kandidatúru na prezidenta Štefan Harabin. Aj po piatich rokoch pôsobenia Zuzany Čaputovej v úlohe hlavy štátu bývalý sudca tvrdí, že mal pravdu a víťazom volieb mal byť on.
„Keby sa boli prepočítali hlasy, čo Ústavný súd nechcel, zistilo by sa, že som mal pravdu,“hovorí Harabin, ktorý o prezidentský úrad opätovne bojuje. Jeho presvedčenie, že je „ví-ťaz“prezidentských volieb, už zľudovelo.
Nazýva sa „jediným národným a vlasteneckým kandidátom“a v prieskumoch podobne ako v posledných prezidentských voľbách je aktuálne na treťom mieste, s výrazným odstupom od prezidentských favoritov Petra Pellegriniho a Ivana Korčoka.
Kým Pellegriniho podporuje Hlas a Smer, Korčoka opozičné PS, SaS a KDH, tretieho najsilnejšieho prezidentského kandidáta podporuje najmä dezinfoscéna.
Harabin však o hlas podobného voliča bojuje aj s ďalšími, podobne hodnotovo orientovanými kandidátmi. Dezinformačná scéna nemá jedného kandidáta a hlasy sa tak môžu trieštiť.
ŠTYRIA KANDIDÁTI, JEDEN VOLIČ
Odborník na krajnú pravicu a politológ Tomáš Nociar pripomína, že až tretinu spomedzi aktuálnych kandidátov na prezidenta možno zaradiť ku krajnej pravici – okrem Štefana Harabina sú to Marian Kotleba, Róbert Švec, ale aj predseda SNS Andrej Danko. Preferenčne sú to kandidáti, ktorých šance na postup do druhého kola sú relatívne nízke.
„Ich spoločné preferencie pohybujúce sa okolo 15 percent nie sú nízke a približne kopírujú voličskú podporu, ktorou krajná pravica v posledných rokoch u nás disponuje,“vraví Nociar.
Prečo sa dezinformačná scéna nespojí a do zásadných volieb o post hlavy štátu nepostaví jedného, spoločného kandidáta? Odpoveď je jednoduchá – nejde to, aj dezinformátori sú rozdrobení.
„V prvom rade treba povedať, že nejde o novinku a krajná pravica na Slovensku je dlhodobo fragmentovaná. Dôvod je jednak ideologický, to znamená, že nejde o žiadnu homogénnu, ale heterogénnu skupinu politikov, ktorí sa vo viacerých názoroch líšia. Ale aj personálny a organizačný, keďže medzi mnohými z nich v dôsledku vzájomnej konkurencie existujú osobné animozity,“hovorí Nociar.
Ďalším dôvodom podľa neho je, že prezidentskú kampaň berú krajne pravicoví kandidáti skôr ako spôsob politickej reklamy a zviditeľňovania sa, napríklad pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu.
Už teraz je jasné, že v eurovoľbách povedú kandidátky svojich strán Andrej Danko aj Marian Kotleba. Harabinovo meno na zverejnených eurokandidátkach nie je.
NAJAKTÍVNEJŠIA KAMPAŇ
Harabin sa na svoju opätovnú kandidatúru pripravoval dlhé mesiace. V roku 2020 sa neúspešne pokúsil dostať do parlamentu so svojou stranou Vlasť. Strana však získala iba 2,93 percenta hlasov a tesne jej ušiel štátny príspevok za voľby. Harabinova Vlasť následne poputovala do bankrotu.
Ani neúspech v parlamentných voľbách Harabina neodradil a počas pandémie sa stal jednou z hviezd dezinformačnej scény. Odmietal dodržiavanie protipandemických opatrení a zúčastňoval sa na zhromaždeniach proti Matovičovej a Hegerovej vláde, na ktorých vyzýval ľudí, aby nenosili rúška.
Aktívne svoje názory prezentuje aj v prípade vojny na Ukrajine. Rusko nepovažuje za agresora, ak by bol prezidentom, tak by Ruská federácia bola jednou z jeho prvých zahraničných pracovných ciest.
Podobne ako viacerí ľudia z konšpiračného prostredia aj Harabin brojí proti „LGBTI propagande“či „Sorosovým mimovládkam“.
A takisto tvrdí, že nie je kandidát „oligarchie a peňazí“ako jeho konkurenti, čo je jeden z dôvodov, prečo nemá bilbordy.
Bývalý predseda Najvyššieho súdu sa v kampani snaží pôsobiť ako „človek z ľudu“. Na predvolebných akciách tancuje s prítomnými dámami, pred objektívom kamery si zas odreže krajec chleba, omastí ho bravčovou masťou, posype vlastnoručne nakrájanou cibuľou a schuti sa doň zahryzne.
„Tento muž vie, čo je to mať krajec chleba, tento muž vie, čo je to postarať sa o rodinu. On vie, čo je to zodpovednosť za každého,“opisuje video Harabina ako človeka, ktorý má byť prezidentom.
V predvolebnej kampani je opäť prítomná aj Harabinova manželka Gabriela, ktorá zverejňuje na sociálnych sieťach povzbudivé videá.
HARABINA PODPORUJE AJ ČASŤ SNS
Harabina v kandidatúre podporuje aj časť poslancov za SNS. Poslanec Pavol Ľupták napriek kandidatúre predsedu SNS Andreja Danka vyhlásil, že Harabina považuje za najlepšieho prezidentského kandidáta.
Na predvolebnom mítingu Harabina v Martine sa zas zúčastnil aj poslanec za SNS a splnomocnenec vlády pre prešetrenie manažovania pandémie covidu Peter Kotlár.
Harabin mu vraj pomáhal založiť aj vyšetrovaciu skupinu, ktorá manažovanie pandémie počas bývalých vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera prešetruje. Či je Harabin súčasťou komisie, nie je zatiaľ známe. Kotlár členov svojej pracovnej skupiny nechce zve
Spoločné preferencie kandidátov krajnej pravice pohybujúce sa okolo 15 percent nie sú nízke a približne kopírujú voličskú podporu, ktorou krajná pravica v posledných rokoch u nás disponuje.
Tomáš Nociar politológ
rejniť a o členoch mlčí aj úrad vlády, pod ktorý úrad splnomocnenca patrí.
Podporu má Harabin aj na dezinformačnej scéne. Za jeho kandidatúru sa postavil napríklad šéfredaktor konšpiračného časopisu Zem a vek Tibor E. Rostas, lekár Peter Lipták či bývalý minister pôdohospodárstva (za HDZS) Miroslav Jureňa, ktorý je šéfom Harabinovej volebnej kampane.
Na Harabinovu podporu organizuje podujatia aj ďalší neúspešný politik, bývalý poslanec Národnej rady Peter Marček, na predvolebných akciách mu podporu vyjadrujú členovia skupiny Brat za brata. Skôr než Kotlebovi či Dankovi sú bývalému sudcovi naklonení aj politici z extrémistického hnutia Republika.
Uhríkova Republika do boja o prezidentské kreslo nepostavila vlastného kandidáta, zatiaľ oficiálne nepodporila ani Štefana Harabina. Predseda hnutia Milan Uhrík však už nahral video, v ktorom vyzýva predsedu SNS Andreja Danka, aby sa vzdal kandidatúry v Harabinov prospech. Vo videu vysvetľuje, že Republika nepostavila svojho prezidentského kandidáta práve preto, aby sa „vlastenecké sily“netrieštili.
„Aj teba, Andrej Danko, vyzývam, vzdaj sa v prezidentských voľbách v prospech Štefana Harabina, ktorý má z vlasteneckých kandidátov najväčšiu šancu postúpiť do druhého kola,“povedal Uhrík. Či oficiálne Republika podporí Štefana Harabina pred voľbami, by malo byť známe v najbližších dňoch.
DANKO: HAVÁRIA SO SEMAFOROM, ABÚ ZABÍ S MISSKOU
To, či sa Danko s Harabinom dohodne a vzdá sa kandidatúry v jeho prospech, by malo byť známe už v najbližších dňoch. Harabin podľa svojich slov stretnutie s podpredsedom parlamentu neiniciuje a čaká, ako Danko zváži svoje šance.
V prieskumoch je predseda SNS za Jánom Kubišom a Igorom Matovičom, volili by ho približne tri percentá voličov. Danko však podľa svojich slov prieskumom neverí, podľa neho sú manipulované médiami aj prieskumnými agentúrami.
Hoci poslanec SNS Roman Michelko nevylúčil možnosť, že Danko „nepôjde do poslednej míle“, aby sa netrieštili sily, zatiaľ to tak nevyzerá. V predvolebnom rozhovore na TA3 predseda SNS hovoril o tom, že svojou kandidatúrou chce „zastaviť slniečkarov“, proti ktorým by z pozície prezidenta bojoval. Zároveň vravel, že by nebol zjednocujúcim prezidentom pre všetkých občanov Slovenska.
„Buď si Slováci zvolia liberálnych kandidátov, alebo si zvolia národného politika,“vravel Danko a dodal, že ako prezident by bol iný než Peter Pellegrini alebo Ivan Korčok.
Andrej Danko oznámil kandidatúru na prezidenta pomerne netradične – len pár hodín po svojej autonehode, pri ktorej poškodil semafor v bratislavskej Dúbravke. Ešte predtým vyhlasoval, že najlepším prezidentom by podľa neho bol predseda Smeru Robert Fico, a opakovane ho vyzýval na kandidatúru. Druhého koaličného partnera, lídra Hlasu Petra Pellegriniho, Danko automaticky nepodporil a radšej si vyzbieral podpisy pod vlastnú kandidatúru.
Dva týždne pred prvým kolom volieb však prezidentského kandidáta Danka takmer nevidno – okrem bilbordov so sloganom Prezident, ktorý nezradí.
Stretnutia s ľuďmi v rámci predvolebnej kampane predseda SNS radšej vymenil za luxusný pobyt v Spojených arabských emirátoch, kde bol ešte počas trvajúcej schôdze parlamentu. Zo schôdze sa podpredseda parlamentu ospravedlnil, ako dôvod neúčasti uviedol „iné pracovné povinnosti spojené s prácou poslanca“.
Danko strávil niekoľko dní v Abú Zabí, kde sa vraj podľa svojich slov zúčastnil výstavy Expo o gastronómii a cestovnom ruchu. V emirátoch ho sprevádzala I. vicemiss Slovensko 2021 Sylvia Šulíková.
„Keď máte frajerku, je problém, keď ste homosexuál, tak nie,“kritizoval opozičných politikov Danko za ich kritiku jeho cesty v Abú Zabí.
Ani po návrate zo zahraničia sa svojej prezidentskej kampani veľmi nevenuje a ani politici SNS verejne nevylučujú, že ich predseda svoju kandidatúru na prezidenta nakoniec prehodnotí.
Okrem prezidentských volieb Danko vedie aj kandidátku SNS do eurovolieb.
KOTLEBA SKÚŠA KANDIDOVAŤ VŠADE
Radikálnejším kandidátom z dezinformačnej scény je Marian Kotleba, ktorý na rozdiel od predošlých kandidátov hlása vystúpenie z NATO aj Európskej únie.
Predseda ĽSNS však v prezidentských voľbách podľa prieskumov nemá veľkú šancu uspieť. Po tom, ako sa v roku 2021 od Kotlebu odvrátili najvýraznejší politici strany a vytvorili si konkurenčné hnutie Republika, sa ĽSNS preferenčne prepadá.
Za úpadkom Kotlebovej strany je aj odsúdenie predsedu Kotlebu v prípade šekov s hodnotou 1488 eur na podmienečný trest, ktorý mu odobral mandát poslanca NR SR a zabránil v ďalšej kandidatúre v posledných parlamentných voľbách.
Kotlebova podmienka sa skončila, a tak sa líder ĽSNS rozhodol opätovne kandidovať a spropagovať svoju stranu. Kandidatúru na prezidenta vysvetľuje aj tým, že nechce, „aby ľudia boli vo voľbách nútení voliť menšie zlo“.
Podobne ako Harabinovi ani Kotlebovi by neprekážala zahraničná cesta do Ruska. „Na stretnutí s Vladimirom Putinom nemôže byť nič zlé,“povedal Kotleba. Tento týždeň ohlásil aj svoju kandidatúru do europarlamentu, tou chce priviesť Slovensko k postupnému vystúpeniu z EÚ.
V eurovoľbách za Kotlebovu ĽSNS kandiduje aj extrémista Rastislav Rogel, známy z neonacistickej kapely Krátky proces, či brat odsúdeného extrémistu Mariána Magáta Peter Magát.
OBDIVOVATEĽ TISA
Za „pronárodného a vlasteneckého“kandidáta možno považovať aj Róberta Šveca, predsedu Slovenského hnutia obrody (SHO). Podobne ako Kotleba a Harabin aj Švec už má jednu kandidatúru na prezidenta za sebou.
Vyštudovaný politológ je za vystúpenie Slovenska z Európskej únie či NATO, ak by sa stal prezidentom, jeho prvá zahraničná cesta by bola do Bieloruska. „Bielorusko sa mi páči ako štát, Minsk je veľmi pekné mesto,“povedal pre tvnoviny.sk Švec.
Švecova kandidatúra tento rok takmer nevyšla. Komisia Národnej rady vylúčila jeho kandidatúru s tvrdením, že viac než tisíc z 15 209 odovzdaných podpisov za jeho kandidatúru nebolo vlastnoručných. Najvyšší správny súd skonštatoval, že pravosť podpisu by mali posudzovať len profesionálni znalci a nie komisia parlamentu, a tak Švec môže oficiálne kandidovať.
Róbert Švec a jeho hnutie verejne obdivuje prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa. SHO si v minulosti všimli aj v New York Times.
„Ako nováčik na neofašistickej scéne chce pán Švec konkurovať Marianovi Kotlebovi ako potenciálny rival v boji o toho istého nahnevaného voliča,“napísali New York Times v roku 2017. „Na spomienke na Jozefa Tisa sa lídri Švecovho hnutia zladili do čiernych oblekov s bielymi košeľami a s červenými kravatami.“
Švecovi sa však aj napriek kravate a obleku nepodarilo presadiť v politike, neuspel ani v predošlých prezidentských, ani v parlamentných voľbách.