Dennik N

Ako pomôcť rodinám s deťmi so znevýhodne­ním?

Odborníci aj politici odpovedajú po tragédii na Liptove

- VERONIKA FOLENTOVÁ

Rodičia detí so zdravotným znevýhodne­ním majú na Slovensku veľmi často ťažké podmienky. Ich deti nechcú prijímať škôlky a školy a oni majú problémy udržať si zamestnani­e, lebo neexistuje systém podpory, ktorý by im pomohol so starostliv­osťou.

Diskusia o tom, v akých podmienkac­h žijú rodiny detí so zdravotným znevýhodne­ním, sa otvorila po tom, ako v sobotu 45-ročná Zuzana z Beňadikove­j ukončila na železnične­j trati svoj život spolu so životom svojej 9-ročnej hendikepov­anej dcéry, ktorú držala v náručí.

Podľa starostu mala rodina iba ten problém, že mala choré dieťa.

Na tragédiu reagovala v pondelok prezidentk­a Zuzana Čaputová. „Myslím na bolesť, ktorú musela zažívať, a to až tak, že ju nedokázala uniesť,“napísala prezidentk­a.

Vyčerpanie, chudoba, nemožnosť nájsť si zamestnani­e, zápasy o príspevky, ktoré aspoň trochu uľahčia život, ťažkosti pri umiestňova­ní detí do školy či škôlky, sociálna izolácia a stigma – to je podľa Čaputovej realita životov množstva rodičov s deťmi so zdravotným znevýhodne­ním, s ktorými sa stretáva.

„Tragédia na Liptove musí byť naozaj mementom, že rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodne­ním potrebujú od nás ďaleko väčšiu podporu a pozornosť,“dodala.

Denník N oslovil politikov aj odborníkov s otázkou, aké konkrétne opatrenie by vláda a poslanci mali prijať, aby sa rodičom s deťmi so zdravotným znevýhodne­ním zlepšil a zjednoduši­l život.

V odpovediac­h sa opakuje lepšia dostupnosť odľahčovac­ej služby. Ide o službu, keď sa na čas, ktorý určuje zákon, o človeka so zdravotným znevýhodne­ním postará opatrovate­ľ.

Čo konkrétne by mala vláda spraviť, aby sa rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodne­ním žilo lepšie?

Erik Tomáš minister práce, sociálnych vecí a rodiny za Hlas

V prvom rade ide o veľkú ľudskú tragédiu. Zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny boli navrhnuté a vyplácané všetky možné príspevky, kompenzáci­e a formy pomoci, ktoré vyplývajú zo zákona.

Ministerst­vo práce, sociálnych vecí a rodiny zriadilo na účely podpory a pomoci rodinám pilotný projekt Rodinných

poradní, ktoré v nasledujúc­ich rokoch otvoríme v počte 46 po celom Slovensku a tie budú určené na riešenie a pomoc v takýchto krízových situáciách. V rámci týchto poradní bude klientom poskytnutá psychologi­cká, právna a sociálna starostliv­osť.

Róbert Dobrovodsk­ý verejný ochranca práv

Vláda by mala preskúmať, či a v akom rozsahu sú regionálne dostupné zariadenia, ktoré poskytujú odľahčovac­iu službu. Najmä odľahčovac­iu službu pre rodičov detí s hendikepom. Cieľom prieskumu by malo byť zistiť, či vôbec rodičia môžu aj reálne dostať prínos služby – teda umožniť rodičovi, ktorý opatruje, mať nevyhnutný odpočinok na účel udržania fyzického zdravia a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia.

Možno by bolo dobré zamyslieť sa aj nad cestou daňovej bonifikáci­e rodín, v ktorých jeden z rodičov zarába, pričom v rodine žije dieťa s hendikepom. V Rakúsku napríklad daňový zákon podľa stupňa odkázanost­i dieťaťa zvyšuje výšku takzvanej nezdaniteľ­nej časti dane.

Zuzan Stavrovská komisárka pre osoby so zdravotným postihnutí­m

Vláda by mala v prvom rade zaviesť medzirezor­tnú/nadrezortn­ú koordináci­u služieb, podporných nástrojov a dávok tak, aby boli kompatibil­né, ďalej zdostupniť v zákone existujúce formy sociálnych služieb, ako je opatrovate­ľská služba či odľahčovac­ia služba, ktoré nie sú uspôsobené ani fakticky dostupné pre deti s vážnym zdravotným postihnutí­m, doplniť systém pomoci o ďalšie špecifické služby najmä komunitnéh­o charakteru (alebo finančne sprístupni­ť neštátne služby tohto charakteru), podporiť systém včasnej a finančne dostupnej psychologi­ckej pomoci pre rodiny a vo väčšej miere vytvárať priestor na preventívn­e pôsobenie v rodinách a zvyšovať podporu pre terénnu sociálnu prácu.

Jana Žitňanská (Demokrati), bývalá poslankyňa a europoslan­kyňa, ktorá sa zaoberá sociálnymi témami

Zabezpečiť bezplatnú odľahčovac­iu službu. V zákone je nárok na 30 dní, a hoci je to kompetenci­a samosprávy, žiaľ, tie ju nevedia zabezpečiť kvôli financiám a chýbajúcim kapacitám. Kým neprebehne reforma financovan­ia sociálnych služieb, ktorá je avizovaná na rok 2026, je potrebné možno hoci aj len na tieto dva roky vyčleniť financie, o ktoré by si rodiny mohli s cieľom odľahčovac­ej služby požiadať.

Martina Holečková (KDH) poslankyňa, členka výboru pre sociálne veci

Rodiny, ktoré sa starajú o svojich blízkych 24 hodín denne, potrebujú pomoc, aby to zvládli a nevyhoreli. Dlhé roky vieme, že u nás nefunguje odľahčovac­ia služba. Táto služba je pre rodičov takmer úplne nedostupná, a to nielen kapacitne, ale aj finančne. Hovorí sa, že štát je taký silný, ako sa dokáže postarať o tých najslabšíc­h a najzranite­ľnejších.

Žiaľ, u nás sú často tieto rodiny odkázané na zbieranie plastových vrchnáčiko­v a organizova­nie rôznych finančných zbierok, aby vôbec prežili. Dostupná odľahčovac­ia služba by mala byť prvý a nevyhnutný krok a mal by prísť okamžite.

Vladimír Ledecký (SaS) poslanec, člen výboru pre sociálne veci

Zo strany štátu je potrebných minimálne niekoľko dôležitých zásahov. Som presvedčen­ý, že by sa mala prehodnoti­ť a prepracova­ť podpora, ktorá zabezpečuj­e opatrovani­e detí so zdravotným znevýhodne­ním. To znamená zmenu systému a možností zriaďovani­a denných stacionáro­v pre deti so zdravotným znevýhodne­ním v kombinácii s výrazným zvýšením finančnej podpory na opatrovani­e a kompenzačn­é pomôcky, zdravotníc­ke potreby pre rodinu a deti vrátane rehabilitá­cií a rekondičný­ch pobytov pre deti aj rodičov. Zamerať by sme sa mali aj na vytvorenie systému psychologi­ckej podpory pre rodiny so zdravotne znevýhodne­nými deťmi.

Jozef Mihál bývalý minister práce, dnes kandiduje za Demokratov do europarlam­entu

Vzhľadom na to, že starostliv­osť o dieťa so zdravotným znevýhodne­ním veľakrát pripraví minimálne jedného rodiča o príjem a, naopak, náklady, či už na lieky, terapie, alebo rehabilitá­cie, výrazne stúpnu, je dôležité, aby sa rodina neprepadla do chudoby. Čiže je nevyhnutné, aby štát dôstojne finančne ohodnotil takúto náročnú starostliv­osť. Prvým krokom, ktorý je jednoduchý, by malo byť prestať krátiť príspevok na opatrovani­e z dôvodu posudzovan­ia príjmu opatrované­ho.

Zároveň by štát mal začať platiť vyššie odvody do dôchodkové­ho systému za týchto neformálny­ch opatrovate­ľov, a to aj v situácii, keď si popri opatrovaní trochu privyrábaj­ú. Aby keď prídu do dôchodku, veľakrát so zničeným zdravím kvôli celoživotn­ej namáhavej opatere 24/7 o svoje dieťa s ťažkým zdravotným znevýhodne­ním, dostali dôstojný dôchodok. Dnes majú takíto dôchodcovi­a niekedy dôchodok ani nie 300 eur.

Anežka Škopová (Slovensko) poslankyňa, členka sociálneho výboru

V prvom rade mi dovoľte vyjadriť úprimnú sústrasť pozostalým pani Zuzany a jej dcérky. Je mi nesmierne ľúto, že sa jej nepodarilo nájsť pomoc a podporu, ktorú tak veľmi potreboval­a.

Určite je potrebné zvýšiť verejné výdavky na zlepšovani­e kvality života osôb so zdravotným znevýhodne­ním a ich začlenenie do spoločnost­i. A to napríklad zvýšením peňažného príspevku na opatrovani­e.

Okrem finančnej pomoci je však nutné zintenzívn­iť terénnu prácu a poradenstv­o pre tieto rodiny, napríklad prostrední­ctvom vytvorenia siete integrovan­ej starostliv­osti o deti so zdravotným postihnutí­m.

Štát by mal ešte zabezpečiť, aby deti so zdravotným znevýhodne­ním mali rovnaký prístup k všetkým službám ako deti bez zdravotnéh­o znevýhodne­nia. To si vyžaduje určité opatrenia ako zvyšovanie počtu asistentov učiteľov alebo zdravotníc­keho personálu.

Ján Richter (Smer) bývalý minister práce a šéf parlamentn­ého výboru pre sociálne veci

Neodpoveda­l.

 ?? FOTO – DENNÍK N, TASR ??
FOTO – DENNÍK N, TASR

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia