Musia si dávať pozor, aby sa im nevybila ruka
Boli sme v ukrajinskej továrni na výrobu protéz
Malá továreň na juhu Kyjiva pôsobí ako klasický startup. V miestnosti sa pár desiatok špecialistov ohýba nad pracovnými stolmi a všetci čosi skrutkujú, brúsia či píšu do počítačov.
Akurát, že kým väčšina startupov sa usiluje o čo najlepšiu investíciu a najrýchlejší príchod na trh, Esper Bionics sa tak ako všetky startupy na Ukrajine musí zaoberať totálnou vojnou, ktorú pred dvoma rokmi rozpútalo Rusko.
Ukrajinský startup vyrába vysokofunkčné protézy rúk. Keď sa pred piatimi rokmi trojica zakladateľov – lekár Dmitry Gazda, finančníčka Anna Belevanceva a informatik Ihor Iľčenko – pustila do budovania firmy, chceli vyrábať ruky pre americký trh, pre ktorý získali aj potrebné licencie. Vedenie firmy je aj dnes vo svojej kancelárii v New Yorku, kde protézy konzultuje s expertmi, no keď pred dvomi rokmi napadlo Rusko Ukrajinu, výroba kyjivskej firmy sa preorientovala na inú klientelu.
Od začiatku vojny prišlo o končatinu viac ako 20-tisíc Ukrajincov. „Nečakali sme takú veľkú vojnu a toľko ľudí po amputácii,“vysvetľuje Bohdan Diordica, zástupca pre strategické vzťahy v Esper Bionics. Od začiatku vojny tak začali vyrábať protézy predovšetkým pre veteránov, ktorí sa vrátili z frontu bez ruky.
PROTÉZY ZAPLATIA PODNIKY
Peniaze na výrobu rúk, z ktorých jedna stojí 7-tisíc eur, poskytujú spoločnosti, ktoré chcú pomôcť Ukrajine, no zároveň nechcú prispievať priamo na zbrane. Esper Bionics ich predáva veteránom bez marže, s ktorou by ruka stála asi 20-tisíc. Ani jeden zo 66 bývalých vojakov, ktorí zatiaľ ruku dostali, tak za ňu nemusel platiť.
Od bežných ľudí žiadne príspevky neprijímajú: „Veríme, že každý, kto môže prispieť na kúpu zbraní, by mal prispieť na zbrane. Pretože ak ich budeme mať dosť, nebudeme musieť veteránom dávať náhradné ruky,“hovorí Diordica.
Z poličky berie krabicu s predvádzacím kusom protézy a na ruku nám navlečie látkový náramok, ktorý pripomína „potítko“. Podeň vsunie dve elektródy, ktoré sledujú aktivitu svalov na ruke a túto informáciu prekladajú do signálu pre protézu. Aby ruka fungovala lepšie, potrebovala by ešte viac senzorov, lenže jeden stojí zhruba tisíc eur, a ako hovorí Diordica, variant s dvoma senzormi je dostupnejší a momentálne je prioritou hlavne dodať ruky čo najväčšiemu počtu ľudí. Ruka sa nabíja pomocou USB-C podobne ako mobil či notebook: „Veteráni tu chodia s bionickými kolenami a rukami a smejú sa, že si zabudli nabiť svoje koleno.“
BEZ RUKY NEVYCHÁDZAL Z BYTU
Zástupca firmy nám ponúka, aby sme si ruku vyskúšali. Keď je všetko pripravené, môžeme ňou hýbať aj na diaľku, ale pohyby nie sú intuitívne. Človek sa musí sústrediť, aby hýbal tými svalmi, na ktorých má pripevnené senzory. Po párminútovom testovaní sa naučíme robiť jednoduché, často náhodné pohyby.
Demonštratívne videá, ktoré má firma na svojej webstránke, však dokazujú, že ak má človek dosť tréningu, dokáže s rukou robiť aj pohyby jemnej motoriky – napríklad oberať bobule hrozna zo strapca. Zástupca firmy nám ukazuje aj vtipné video, na ktorom veterán s náhradnou rukou ukázal do kamery prostredník.
K ruke patrí aj mobilná aplikácia, v ktorej si môže človek nastaviť rôzne parametre pohybu – napríklad rýchlosť či oneskorenie.
Náhradná končatina nepôsobí ako zo zdravotníckych potrieb, je elegantná, v matnej čiernej farbe. Povrch tvorí mäkký, ale pevný polyuretán, ktorý znesie aj porezanie nožom, napríklad pri krájaní, a zároveň je protišmykový, aby sa predmety medzi prstami nekĺzali.
Vo vnútri je ruka kovová a skladá sa z 500 súčiastok. Takmer všetky vymysleli a v nejakom momente aj vyrobili v tejto budove. „Pracujeme primárne s hliníkom. Okrem toho čiastočne aj s nehrdzavejúcou
oceľou, inžinierskymi plastmi, titánom,“vysvetľuje Serhij. V práci obsluhuje CNC stroj, ktorý dominuje výrobnej hale.
Je to ako prevrátená 3D tlačiareň. Zatiaľ čo 3D tlačiareň pridáva materiál do požadovaného tvaru, CNC stroj materiál odoberá.
Aj keď startup Esper Bionics rastie pomerne rýchlo a okrem kancelárie v New Yorku má aj menší výskumný a vývojový tím v Berlíne, stále nie je ziskový. Bionické ruky síce už vyrába sériovo, no nie vo veľkých množstvách. Manufaktúra je zložitá a značná časť výrobného procesu sa robí ručne. 30-členný tím za mesiac vyrobí zhruba 15 protéz.
ZAMESTNANCI NA FRONT?
Každý inžinier vie nielen pracovať s fyzickými súčiastkami, ale aj kódovať a programovať a otestovať svoju časť výroby. Sú to mimoriadne kvalifikovaní zamestnanci, ktorých nie je ľahké nahradiť.
Preto sa aj v Esper Bionics obávajú, čo by sa stalo, ak by kľúčových členov tímu povolali do armády. „Napríklad Vitalik – je to jeden naozaj skvelý nerd, expert na mechaniku a elektroniku – , je nenahraditeľný, ktovie ako by sme bez neho vôbec fungovali.“
Jedného inžiniera, ktorý sa staral o automatizovanie výroby, už povolali k protivzdušnej obrane. Vedenie firmy sa teraz snaží ostatných zachrániť pred mobilizáciou legálnou cestou. No ako vraví Diordica, zatiaľ sa im to veľmi nedarí.
Aj keď je Kyjiv na Ukrajine vďaka protivzdušnej obrane možno najlepšie chráneným mestom, stále existuje aj riziko, že jedna z ruských rakiet trafí budovu s výrobnou linkou, plnou drahých nástrojov a výrobkov. „Naše posledné investičné kolo bolo pre toľkú nestabilitu veľmi ťažké, ale sme už skoro na konci,” hovorí Diordica.
Sám pritom tvrdí, že je v paradoxnej situácii. Na jednej strane sa snaží, aby jeho zamestnanci neodišli do armády, na strane druhej je v armáde jeho 47-ročná mama. Bojuje v námornej pechote.
Narukovala tam po tom, ako v Mykolajive, odkiaľ Diordica pochádza, raketa zasiahla a zabila syna rodinného priateľa. „Moju mamu to zmenilo a povedala, že nemôže čakať, kým Rusi zabijú ďalšieho,“vysvetľuje a ukazuje nám fotky mamy v uniforme a slnečných okuliaroch.
V armáde je rovnako aj jeho brat a obaja rodičia jeho priateľky.