Fico a Šimkovičová búrajú ďalšiu hranicu civilizovanosti

Slovenský premiér sa poučil „z krízového vývoja“z čias jeho minulých vlád a teraz si to má odniesť RTVS

Existuje legitímny názor, že používať v súvislosti s krokmi štvrtej Ficovej vlády výrazy ako normalizácia a podobne, nie je správne. Pretože nič z toho, čo robí, nedosahuje ten stupeň represie, aký poznáme po roku 1968.

To je našťastie pravda, ale v danom kontexte, aký predstavuje naše členstvo v EÚ, sa Fico a spol. naozaj snažia o normalizáciu v zmysle čo najväčšieho podmanenia si každej možnej oblasti spoločnosti.

Najnovší návrh na premenovanie, prebudovanie a ovládnutie verejnoprávnych médií je natoľko jednoznačný, škodlivý a nebezpečný, že je terminológia spred Nežnej revolúcie namieste. Pretože tu už ide o základy demokratickej spoločnosti postavenej aj na ochote politikov počúvať kritiku.

Vládna koalícia tentoraz dala návrh zákona do pripomienkového konania, ktoré má trvať osem dní. Plánom je prijať zmeny do leta. Od začiatku však narážajú na odpor opozície, nezávislých odborníkov a ozvala sa už aj eurokomisárka Jourová.

Dá sa očakávať, že nasledujúce týždne bude demokratická časť spoločnosti brániť RTVS podobne, ako bránila Trestný zákon pred amnestiou. Pretože ak zákon prejde v prezentovanej podobe, verejnoprávnu televíziu a rozhlas ovládne konšpirátorka Šimkovičová a čoraz nabudenejší premiér Fico, ktorému prekáža čo len jedna neservilná otázka (ako ukázal minulý týždeň po rokovaní V4) a ktorý otvorene tlačil na Šimkovičovú, aby pripravila to, čo teraz predstavila.

Spolu chcú vybudovať televíziu, ktorá bude v ich totálnom područí; ktorej riaditeľa budú môcť meniť podľa ľubovôle, keď sa nebude riadiť ich predstavou; a ktorej zamestnanci po čase kapitulujú, pretože nebude nikoho, kto by sa ich zastal. Táto vláda demokraciu doteraz len trpela a odteraz už nechce ani to.

Fico si vzal „poučenie z krízového vývoja“po roku 2018 a urobí všetko pre to, aby sa nezopakoval.

Aké zmeny plánujú?

RTVS sa zmení na STaR. Skratka, ktorá vôbec nie je hviezdna, znamená Slovenská televízia a rozhlas.

Aktuálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj skončí, hoci mal funkčné obdobie do roku 2027. Jeho nástupcu a riaditeľa STaR už nebude voliť parlament, ale Rada Slovenskej televízie a rozhlasu. Štyroch jej členov bude vyberať Národná rada, troch priamo ministerka kultúry. Jedného z nich na návrh ministra financií. Inými slovami – Martine Šimkovičovej narástli krídla.

Rozšíria sa aj možnosti na odvolanie riaditeľa spôsobom, ktorý v podstate rade umožní robiť to takmer svojvoľne. V návrhu zákona sa píše, že „môže odvolať generálneho riaditeľa aj bez uvedenia dôvodu“. V praxi to znamená, že akýkoľvek autonómny riaditeľ nemá za tejto vlády šancu.

Vznikne nový orgán s názvom Programová rada. Jej úlohou bude posudzovanie a kontrola programu „z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania“. Má mať 11 členov – deviatich volených parlamentom a dvoch volených zamestnancami spomedzi seba. Formulácia tejto kompetencie je natoľko vágna, že nevyhnutne povedie buď k destabilizácii STaR a neustálym sporom, alebo k autocenzúre.

Programová rada zároveň dostane veľmi silnú právomoc, pretože riaditeľ STaR by mohol skončiť aj v prípade, „ak v určenej lehote alebo bez náležitého odôvodnenia nevykonal nápravu vo vysielaní verejnej služby podľa rozhodnutia Programovej rady“. V podstate to znamená, že ak budúci riaditeľ nebude poslúchať vládnu moc, môže ho kedykoľvek odvolať – stane sa podriadeným onej Programovej rady.*

Z formulácie o poslaní RTVS, ktorá aktuálne znie, že rozhlas a televízia majú tvoriť programy, ktoré „utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti“, vypadne slovo rozmanitej. Predstava týchto politikov je, že potom spoločnosť prestane byť rozmanitá.

Upraví sa financovanie. Zostane síce na úrovni 0,12 percenta HDP ako tento rok, ale vláda opäť zriadi inštitút zmluvy so štátom. Ten bol v minulosti kritizovaný, lebo podľa časti odborníkov nútil RTVS k väčšej poslušnosti k aktuálnej vládnej moci. Tieto peniaze sa budú môcť použiť len na programy vo verejnom záujme a na zlepšenie technickej infraštruktúry. Je jasné, čo si koalícia predstavuje pod verejným záujmom – garantovaných 0,2 percenta HDP tak v predstavách navrhovateľov má ísť na nadprácu pre nich.

Spolu chcú vybudovať televíziu, ktorá bude v ich totálnom područí; ktorej riaditeľa budú môcť meniť podľa ľubovôle, keď sa nebude riadiť ich predstavou; a ktorej zamestnanci po čase kapitulujú, pretože nebude nikoho, kto by sa ich zastal.