Šancu na iné Rusko zvýši len porážka Putina na Ukrajine
Pohreb opozičného lídra Alexeja Navaľného a nadchádzajúca víkendová akcia s názvom prezidentské voľby nám ukazujú dve Ruská. Podporme to lepšie z nich
Vpondelok sa oficiálne dozvieme, že Vladimir Putin bol „znovuzvolený“za ruského prezidenta. Lenže pravdou je, že ruskí voliči nemajú tento víkend na výber, keďže Putin zabil svojho najobávanejšieho súpera Alexeja Navaľného a nariadil aj diskvalifikáciu akéhokoľvek iného kandidáta, ktorý mal čo i len malú šancu byť skutočnou konkurenciou. Tento plebiscitný legitimizačný postup, dobre známy z histórie iných diktatúr, Rusko zaviedlo aj v niektorých častiach východnej Ukrajiny, ktorú ruské oficiálne zdroje označujú za svoje nové územia. Treba počítať s vysokou voličskou účasťou aj s vysokým percentom hlasov pre Putina, ktoré však nebudú o nič presnejšie ako jeho historické eseje o rusko-ukrajinských vzťahoch.
JE AJ INÉ RUSKO
Brutálny ruský diktátor, povzbudený dokladmi západnej slabosti, ako je napríklad odmietnutie nemeckého kancelára Olafa Scholza poslať na Ukrajinu rakety Taurus a odporúčanie pápeža Františka, aby Ukrajina vyvesila bielu vlajku, sa bude naďalej snažiť dobyť väčšiu časť Ukrajiny. Putin nielenže verí, že Ukrajina historicky patrí Rusku, ktorého osudom je byť veľkou imperiálnou mocnosťou, ale na rozdiel od západných vlád je jeho režim politicky aj ekonomicky odhodlaný pokračovať vo vojne, pričom až 40 percent svojho rozpočtu vyčlenil na armádu, spravodajstvo, dezinformácie a výdavky na vnútornú bezpečnosť a vojnovú ekonomiku, ktorú nemožno ľahko vrátiť do normálneho stavu, teda do mierového režimu.
Lenže posledné týždne nám ukázali, že stále existuje aj iné Rusko, podobne ako existovalo iné Nemecko aj na vrchole Hitlerovej moci v tretej ríši. Desaťtisíce Rusov všetkých vekových skupín a tried sa nezľakli rizika následných represálií, vzdali hold Navaľnému a vytvorili nezabudnuteľný obraz jeho hrobu pokrytého horou kvetov. Na jeho pohrebe skandovali okrem jeho mená aj heslá „Zastavte vojnu!“a „Ukrajinci sú dobrí ľudia!“
Ďalší odvážni bojovníci za lepšie Rusko, ako Vladimir Kara-Murza a Oleg Orlov, sú vo väzení a my sa musíme báť o ich životy. Za hranicami krajiny pokračuje Julia Navaľná v manželovom boji s mimoriadnou odvahou a dôstojnosťou, pričom takisto dáva najavo, že odsudzuje Putinovu vojnu na Ukrajine. Ako dobrý príklad „inovatívnejšej“politiky, ktorú nedávno presadzovala v Európskom parlamente, vyzvala stúpencov svojho manžela, aby v nedeľu na pravé poludnie prišli do volebných miestností, aby vytvorili viditeľný obraz iného Ruska, ktorý priamo neohrozí jednotlivých občanov. Niektorí povedali, že na svoje hlasovacie lístky napíšu „Navaľnyj“. Státisíce Rusov, ktorí nenávidia Putinov režim a vášnivo chcú, aby Rusko patrilo do Európy a k Západu, sa už presídlilo do zahraničia.
„VOĽBY“O NIČOM NEROZHODUJÚ
Je nemožné odhadnúť, akú veľkú podporu má toto iné
Rusko v domovskej krajine. Od začiatku rozsiahlej invázie pred viac ako dvoma rokmi zatkli približne 20-tisíc demonštrantov. Zvýšená represia vyvoláva zvýšený strach – vrátane strachu povedať, čo si skutočne myslíte, pred anketármi, novinármi alebo diplomatmi. K tomu sa pridáva psychologický problém akceptovať, že vaša krajina, ktorá sa považuje za historickú obeť útočníkov ako Napoleon a Hitler, sama začala kriminálnu agresiu proti svojmu najbližšiemu susedovi. A ako môžu dosvedčiť mnohé iné národy, stratu impéria je vždy ťažké prijať.
Skúsený pozorovateľ, ktorý stále žije v Rusku, mi hovorí, že asi každý piaty obyvateľ aktívne podporuje Putina, každý piaty mu aktívne odporuje a zvyšné tri pätiny ľudí pasívne prijímajú veci také, aké sú – bez nadšenia, ale aj bez viery, že môže prísť zmena zdola. To však môže byť len dohad. Istí si môžeme byť len jednou vecou: ak iné Rusko napokon zvíťazí, počet tých, ktorí budú tvrdiť, že ho celý čas podporovali, sa rozmnoží ako úlomky pravého Kristovho kríža, respektíve ako sa po roku k odboju spätne hlásili ľudia vo Francúzsku i v Nemecku.
Nech sa tento víkend stane v Rusku čokoľvek, bolo by zjavne naivné očakávať v dohľadnom čase zmenu režimu v Kremli alebo dokonca zásadnú zmenu politiky. Konzultanti odhadujúci „politické riziko“môžu na predpovediach o ruskej domácej politike zarobiť veľké peniaze, pravdou však je, že jediná predpoveď, ktorú možno s istotou urobiť o budúcnosti Ruska, je, že nikto nevie, kedy a ako príde politická zmena a či táto zmena bude k horšiemu alebo k lepšiemu – alebo s najväčšou pravdepodobnosťou najprv nastane prvá a potom druhá.
KOLONIÁLNA GRAMATIKA
Istí si môžeme byť len jednou vecou: ak iné Rusko napokon zvíťazí, počet tých, ktorí budú tvrdiť, že ho celý čas podporovali, sa rozmnoží ako úlomky pravého Kristovho kríža.
Ako za týchto okolností robiť rozumnú politiku voči Rusku? Jeden brilantný pozorovateľ tamojších záležitostí poznamenal, že pred rokom 2022 mal Západ ruskú politiku, ale nemal žiadnu ukrajinskú politiku, zatiaľ čo teraz má ukrajinskú, ale žiadnu ruskú politiku.
Ja by som povedal, že naša politika voči Ukrajine je aj našou ruskou politikou – a jedinou účinnou, ktorá je v súčasnosti dostupná. Aj preto, že Putinova politika na Ukrajine je jeho domácou politikou.
Bývalý ruský prezident a popredný Putinov roztlieskavač Dmitrij Medvedev sa nedávno postavil pred obrovskú mapu, na ktorej bola celá východná a južná Ukrajina okrem maličkého ostrovčeka okolo Kyjiva znázornená ako Rusko, a vyhlásil, že „Ukrajina je určite Rusko“. Všimnite si tú ultimatívnu koloniálnu gramatiku: Ukrajina Rusku „nepatrí“, ale „je“Rusko. A teraz si ju porovnajme s inými koloniálnymi gramatikami: Írsko je Británia (1916), Poľsko je Nemecko (1939), Alžírsko je Francúzsko (1954). Rusko, ktoré zahŕňa Ukrajinu, zostáva impériom. Rusko bez Ukrajiny sa musí vydať na dlhú strastiplnú cestu, ktorou prešli iné bývalé koloniálne mocnosti, od impéria k niečomu ako „normálnejšiemu“národnému štátu.
Tento proces zvyčajne trvá desaťročia a je sprevádzaný nestabilitou a konfliktmi. Ale víťazstvo Ukrajiny, ktoré si napriek volaniu sirén po opaku vyžaduje, aby Ukrajina obnovila kontrolu nad väčšinou svojho územia v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov, by znamenalo pre Putina okamžitú veľkú porážku. Táto porážka by s väčšou pravdepodobnosťou podnietila politické zmeny v Rusku skôr ako akýkoľvek alternatívny scenár.
SME NA ZAČIATKU
Z krátkodobého hľadiska by to prinieslo zvýšené riziko Putinovej eskalácie a následnej nestability. Z tohto dôvodu musí realistická ruská politika zahŕňať udržiavanie všetkých možných liniek a zhromažďovania informácií o Rusku; podrobnú prípravu aj na nepredvídané udalosti od najhoršej po najlepšiu a takisto jasné posolstvo Kremľu o nákladoch, ktoré by ho stála ďalšia eskalácia. Západ by zároveň mal viac podporovať iné Rusko všade tam, kde je to možné, čo v súčasnosti znamená najmä mimo jeho hraníc a cez virtuálne kanály.
Sme na začiatku nového obdobia európskych dejín a to, čo urobíme tento rok, bude mať dôsledky na ďalšie desaťročia. Umožniť Ukrajine vyhrať túto vojnu nie je len jediný spôsob, ako zabezpečiť demokratickú a mierovú budúcnosť samotnej Ukrajiny. Je to zároveň to najlepšie, čo môžeme urobiť, aby sme zlepšili dlhodobé šance na lepšie Rusko.