Zastavil by sa po Ukrajine?
Spoliehať sa, že zápas s Ruskom dopadne najlepšie, ako môže, by mohlo byť pre Západ fatálne
Vnedávnom príhovore k národu sa nabudený prezident Vladimir Putin vysmieval myšlienke, že by mohol zaútočiť na Európu. Nielenže je táto úvaha nezmysel, povedal, ale je to Západ, kto si v Rusku vyberá ciele útoku, pričom riskuje jadrový armagedon. Je lákavé neprisudzovať týmto poznámkam veľkú váhu. Otázka, čo bude Kremeľ robiť ďalej, ak zvíťazí na Ukrajine, je však príliš dôležitá na to, aby sme ju ignorovali.
NOVÝ PUTINOV PORIADOK
Po celom svete, a najmä vo Washingtone, prebieha diskusia o tom, či treba na Ukrajinu vyvíjať nátlak, aby sa dohodla s Ruskom, alebo jej pomôcť pokračovať v defenzíve. Ak Putin nemá žiadne ďalšie teritoriálne ambície nad rámec územia, ktorého sa už zmocnil, potom je možno naozaj najlepšia stratégia Európy a USA donútiť Ukrajinu k dohode.
Jedna z možností, ako ju donútiť k tomu kroku, je kompletne ju odrezať od vojenskej pomoci. Aj keby sa takáto zrada považovala za veľmi neférovú, nedá sa kompletne vylúčiť.
Ak Putin skutočne vedie len obmedzenú obrannú vojnu, je možné ísť ďalej a spýtať sa, prečo je vôbec potrebná Severoatlantická aliancia a jej základná klauzula o kolektívnej vojenskej obrane podľa článku 5. To isté by platilo aj pre náhlu a nákladnú snahu o prezbrojenie v Európe.
Ak by sme sa však v tejto kalkulácii pomýlili, bolo by to katastrofálne, a podľa Východoeurópanov, ktorí na rozdiel od amerických republikánov strávili životom a bojmi s Ruskom stáročia, je táto cesta nesprávna. Ak je Putinovým cieľom na Ukrajine skôr obnoviť vplyv, ktorý Moskva stratila rozpadom ZSSR v roku 1991, ktorý označil za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia, potom môže inváziu prerušiť, aby preskupil svoju armádu, ale nezastaví sa, kým Kyjiv nebude plne pod ruskou kontrolou.
V tomto prípade by sme mali plné právo očakávať, že pomstychtivý Putin sa pokúsi získať späť kontrolu, ktorú malo Rusko kedysi na území od Balkánu až po pobaltské štáty. To, o čo sa Putin usiluje, ako povedal počas svojho prejavu, nie je nič iné ako nová bezpečnostná architektúra a medzinárodný poriadok v Eurázii.
HOVORÍ KLAMÁR PRAVDU?
To je budúcnosť, ktorá sa črtá, ak Putin nebude nútený vzdať sa svojich snov o vstupe do panteónu najväčších vodcov Ruskej ríše a o znovuzískaní krajín, ktoré spolu so svojimi idolmi Petrom
Veľkým a Katarínou Veľkou považuje za ruské.
Jeho popieranie agresívnych zámerov nám pri rozhodovaní o tom, na ktorej strane je pravda, veľmi nepomôže. Po prvé, Putin ako prezident opakovane preukázal zručnosti v oblasti dezinformácií, ktoré sa naučil počas svojho pôsobenia v KGB. Aby som uviedol len jeden príklad: ruský prezident zosmiešňoval myšlienku, že by napadol Ukrajinu, až do momentu, keď nariadil takmer 200-tisíc vojakom prekročiť hranice.
Ale to, že je Putin nenapraviteľný klamár, ešte nedokazuje, že práve teraz nehovorí pravdu. Rovnako veľa neodhaľuje to, že ruskí televízni propagandisti bežne hovoria o znovudobytí Poľska alebo o bombardovaní Londýna. Aké skutočné dôkazy o Putinových zámeroch teda máme?
Jeden z nich pochádza z Putinovho prejavu, ktorý bol, podobne ako mnohé iné jeho prejavy, plný sľubov o ďalšom rozširovaní armády, ochrane ruských spoluobčanov, pokračovaní tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, vytvorení nového bezpečnostného poriadku a o zvýšení natality s cieľom zvýšiť počet obyvateľov. Putin dal jasne najavo, že sa domnieva, že je vo vojne so Západom, ktorý obvinil, že chce z Ruska spraviť upadajúcu krajinu. Myslím si, že tomu aj úprimne verí.
Jeho výroky, rovnako ako samotná invázia na Ukrajinu, boli výzvou na rast Ruska ako veľmoci, čo je stáročia trvajúci projekt, ktorý mal vždy rozťahujúce sa geografické hranice. Čím ďalej sa moskovská kontrola rozširovala, tým väčšie Rusko bolo a tým väčšiu „nárazníkovú zónu” potrebovalo, aby sa cítilo bezpečne.
MOLDAVSKÉ LABORATÓRIUM
Druhým dôkazom je pokračujúce úsilie Kremľa o destabilizáciu Moldavska, prevažne rumunsky hovoriacej bývalej sovietskej republiky, ktorá sa v súčasnosti uchádza o vstup do Európskej únie. V decembri, keď krajinu čakajú voľby, sa naskytne príležitosť zosadiť Maiu Sanduovú, bývalú ekonómku Svetovej banky, z postu prezidentky.
Rusko na tom už dlho usilovne pracuje. Pokúšalo sa odstaviť Moldavsko od dodávok plynu a energií, až kým krajina neprešla na nákup energií z Európy. Moskva tiež podporovala povstanie, ktoré zorganizoval a financoval oligarcha priateľsky naklonený Kremľu. A podľa moldavskej vlády sa pokúsila aj o štátny prevrat. Táto ruská iniciatíva funguje od začiatku vojny na Ukrajine, pričom Moskva má stále silné karty.
Patrí k nim aj separatistický moldavský región Podnestersko. Ide prevažne o ruskojazyčnú oblasť, kde prakticky všetci obyvatelia dostali ruské pasy. Pred niekoľkými dňami sa na mimoriadnom zasadnutí zákonodarného zboru tejto samozvanej republiky objavila výzva, aby Moskva „zaviedla opatrenia na obranu Podnesterska“a jeho 220-tisíc ruských občanov.
Odozva v podobe separatistických výziev na ruskú intervenciu na Ukrajine bola rovnako jednoznačná, ako bola predvídateľná reakcia Moskvy: vraj ide o vinu
Ak už teda nie Odesa, potom by ste si mohli myslieť, že podľa Putina by sa ako súčasť Európy mohlo kvalifikovať po rumunsky hovoriace Moldavsko, v ktorom má približne polovica obyvateľstva pasy EÚ, a preto by malo byť mimo jeho zoznamu možných cieľov. Lenže nič také neplatí.
NATO. Aliancia sa „doslova snaží pretransformovať republiku na druhú Ukrajinu“, povedala Maria Zacharovová, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí, čím podnietila najväčší strach bežných Moldavcov, teda že by mohli byť zatiahnutí do vojny vo vedľajšej krajine.
NOVÉ OBZORY
Moldavsko je jasným príkladom Putinovej nejednoznačnosti v otázke, čo je to Rusko a kde sa začína Európa. V spomínanom prejave označil svoju inváziu na Ukrajinu za obranu vlasti a svojich „krajanov“v regióne Donbasu, ako aj v Novorusku, ktoré definoval ako oblasť rozprestierajúcu sa od Charkiva na severe Ukrajiny až po Odesu na juhu. Odesa, „ruské mesto“, čo Putin opätovne zdôraznil ešte v decembri, je vzdialená len 65 kilometrov od Podnesterska. „Celé pobrežie Čierneho mora pripadlo Rusku v dôsledku rusko-tureckých vojen,“povedal ruský prezident počas svojej koncoročnej tlačovej konferencie a položil si otázku: „Čo s ním má spoločné Ukrajina?“
Ak už teda nie Odesa, potom by ste si mohli myslieť, že podľa Putina by sa ako súčasť Európy mohlo kvalifikovať po rumunsky hovoriace Moldavsko, v ktorom má približne polovica obyvateľstva pasy EÚ, a preto by malo byť mimo jeho zoznamu možných cieľov. Lenže nič také neplatí. Bývalé ruské impérium získalo Moldavsko v roku 1812 od upadajúcej Osmanskej ríše.
Ak sa bude NATO angažovať v Moldavsku, bude to rovnako ako v prípade Ukrajiny preto, lebo naň zaútočí Rusko. To môže vykonať takýto útok len zo vzduchu, aspoň pokým Putin nedosiahne svoje ciele v Novorusku a kým jeho armáda nedorazí do Odesy. V takom prípade by sa otvorili nové možnosti, ako ovládnuť Čierne more a projektovať moc a vplyv smerom k Rumunsku a Balkánu.
NAJLEPŠÍ ČAS JE TERAZ
„Putin sa usiluje dosiahnuť víťazstvo na Ukrajine, aby demonštroval geopolitickú prevahu nad Západom a pretvoril európske bezpečnostné prostredie“vrátane návratu NATO k hraniciam z 90. rokov pred jeho rozšírením na východ, uviedli estónske spravodajské služby vo svojej výročnej správe za rok 2024. Bez NATO, ktoré by stálo v ceste, by Moskva mohla slobodne obnoviť svoju sféru vplyvu vo východnej Európe, a to vďaka celému radu ekonomických, kybernetických a v krajnom prípade aj vojenských prostriedkov, ktoré už použila.
Estónci sa možno mýlia, ale pochybujem o tom. Práve to Putin písomne požadoval pred napadnutím Ukrajiny pred dvoma rokmi. Je to zároveň to, čo robili alebo sa snažili robiť sovietski vodcovia a ruskí cári po stáročia. Najlepší čas na prelomenie tohto vzorca a zaradenie Ruska medzi normálne štáty aj napriek jeho pretrvávajúcej rozľahlosti a moci je teraz na Ukrajine.