Určite sa nevzdám
Štrajk je pre mňa hraničný krok, neviem si ho dosť dobre predstaviť a určite nebudem tým, kto by nejaké také veci pripravoval, vraví Ľuboš Machaj
Ľuboš Machaj (69) je od augusta 2022 riaditeľom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) V rozhovore hovorí, aká je atmosféra v telerozhlase a či hrozí štrajk, či s ním Šimkovičová o novele zákona rokovala; či sa vôbec dá vyrábať bez externých firiem, ale aj ako je to s jeho osobným bankrotom.
Pamätáte si, ako som začínal náš rozhovor vlani v novembri?
Neviem, pripomeňte mi.
Pýtal som sa, či už máte zbalené.
Áno. A ja som povedal, že mám zbalené, ale na dovolenku. Teraz tiež mám zbalené, lebo idem na lyžovačku, ale áno… Pomaličky už uvažujem nad tým, ako sa treba zbaliť. Ale ešte zbalené nemám.
Ste odhodlaný bojovať?
Áno, asi to aj vidno. Povedal som niekoľkokrát aj som napísal zamestnancom, že budem bojovať za nezávislosť RTVS do poslednej možnej chvíle a urobím všetko pre to, aby nový zákon nebol prijatý. Čo sa stane, neviem, ale určite sa nevzdám.
Môže to mať podobu štrajku, máme si vás predstaviť v spacáku v Mlynskej doline?
V pondelok som napísal všetkým zamestnancom e-mail, v ktorom som sa im poďakoval za podporu. Teší ma to. Stretávam na chodbe ľudí, ktorí mi hovoria, ako za RTVS stoja. Otvorený list proti zrušeniu RTVS podpísalo 1300 ľudí, to sa myslím v rámci Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nestalo.
A ten štrajk je reálny?
Aj zamestnancom som napísal, že všetko by malo byť v medziach zákonov a štatútu programových pracovníkov. Toho sa musíme držať, najmä v tomto čase, keď všetko môže byť zneužité. My musíme vysielať. Sme inštitúcia, ktorá je zriadená zo zákona a ktorá musí vysielať. Štrajk je pre mňa hraničný krok, neviem si ho dosť dobre predstaviť a určite nebudem tým, kto by nejaké také veci pripravoval.
Aj preto, že je vašou zodpovednosťou zaistiť vysielanie?
Jasné. Pre mňa by to znamenalo, že by ma na druhý deň mohli odvolať.
A dokonca zákonne.
Áno. Rovno by som sa mohol zbaliť.
Protestný list proti zrušeniu RTVS podpísalo 1300 zamestnancov a externých spolupracovníkov. Z akého množstva? Aký je to podiel?
Určite je to viac ako polovica, možno 70 percent. Máme 1400 interných zamestnancov, potom je tam veľký počet externých spolupracovníkov, ale to sa mení a neviem ich presný počet. Ale isto je to viac ako polovica, trúfnem si povedať, že 70 percent. A stále pribúdajú.
Politici SNS preniesli svoju argumentáciu o novom zákone do osobnej roviny. Nazvali vás bezdomovcom, ktorý sa ocitol v osobnom bankrote s exekúciami a ktorý nemá ich dôveru. Nie každý tento váš príbeh, o ktorom sa písalo aj pred vaším zvolením za riaditeľa, pozná. Ozrejmíte ho?
Týka sa to obdobia spred 25 rokoch, obdobia Rádia Twist. Prišli určité problémy, ktoré sme riešili pôžičkou, za ktorú sme ručili majetkom. Prišli ďalšie problémy s veriteľmi, po ktorých medzinárodný súd rozhodol, že peniaze musíme vrátiť. Všetky požičané peniaze išli do Rádia Twist, ja som z nich nemal ani korunu. Nešlo o žiadne moje zvýhodnenie. Urobil by som to znovu. Riskoval som, ale zachránil som médium, ktoré vtedy bolo garantom demokracie a rozvoja žurnalistiky. Doteraz mnohých ľudí, ktorých stretávam, prešli cez Twist, a keby sa to neurobilo, rádio by zrejme skončilo. No beriem to na seba, je to moja osobná zodpovednosť. Exekúcia sa ukončila mojím osobným bankrotom. Prechádzam poslednými týždňami, počas ktorých mám vyriešiť ešte jednu vec ohľadom nehnuteľného majetku, po ktorej by mal súd rozhodnúť, že som vonku aj z osobného bankrotu – a všetko sa ukončí. Ale nie som bezdomovcom, mám v občianskom trvalé bydlisko.
Avizovali ste, že voči politikom SNS zvažujete právne kroky. Budete žalovať pána Tarabu a pána Danka?
Budem o tom hovoriť s právnikmi. Zvažujem takéto kroky, uvidím, či to bude mať zmysel. Možno nad tým mávnem rukou a ľudia si sami urobia názor, ako to je. Aj keby som niekoho žaloval, žiadal by som ospravedlnenie. Rozhodnem sa.
O čom vypovedá, že vašu osobnú situáciu politici SNS použili ako kľúčový argument pre zmeny v systéme verejnoprávnych médií?
Ide o to, aby ma zdiskreditovali a tlačili na mňa z rôznych oblastí. Toto je jedna z nich, prídu ďalšie.
Môže mať vaša osobná situácia vzťah k RTVS v tom zmysle, že by ste mohli konať v neprospech RTVS, lebo máte nejakého veriteľa?
Takáto otázka je aj na Rade RTVS. Nemám problém s tým, aby som v rámci legislatívy umožnil preskúmanie všetkých vecí, ktoré s mojou exekúciou súvisia. No vylučujem, že by som – ako to naznačil pán Taraba – zneužíval externé firmy na to, aby som riešil svoju situáciu. To je úplne absurdné a toto ohováranie možno budem ešte riešiť.
Pokúsili ste sa s vládnou koalíciou rokovať o nejakom kompromise, ktorý by mohol znamenať RTVS v súčasnej podobe?
Nie.
Prečo?
Myslím si, že momentálne to nemá zmysel; uvidíme, ako to bude ďalej. Máme na stole prvý návrh zákona, ktorý sa ešte bude vyvíjať. Aj niektorí ministri vládnej koalície, najmä ministri Hlasu, povedali, že to budú sledovať a nevylučujú úpravy. Uvidíme, čo pôjde na vládu a čo vláda odhlasuje. Nevylučujem, že rokovať budem.
A neprebehli žiadne rokovania pred tým, ako ministerstvo zákon predstavilo?
So mnou zákon nikto nekonzultoval ani neprišli žiadne návrhy typu – keď urobíš toto, my urobíme toto. Samozrejme, že by som ich odmietol.
Počuli ste, kto by vás mal na čele RTVS nahradiť?
Kolujú rôzne mená, ale nechcel by som sa k tomu vyjadrovať.
Aká je nálada v RTVS?
Momentálne by som použil spojenie „zdvihnuté hlavy“. Ľudia boli zneistení, je to logické, ide o existenciu RTVS. Viem, že aj u vás sa objavilo, že sa zjavuje štrajk, ale zvažuje sa všeličo. Nikto nikoho v tejto chvíli nevyzýva, aby sa vstúpilo do štrajkovej pohotovosti. Sú rôzne formy upozornenia na to, že nie je všetko v poriadku.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini vyzval tisícku pracovníkov RTVS, ktorí podpísali výzvu za verejnoprávnosť, aby sa „nedali zatiahnuť do nejakých politických vnútroštátnych bojov“, a dodal: „Nech sa pozrú na to, či sa budú zlepšovať ich podmienky z hľadiska platov, ich prostredia na prácu, ich technické vybavenie.“Na základe čoho by mohli mať pocit, že budú mať vyššie platy?
Je asi logické, že situácia bude riešená tak, že keď sa zákon schváli, nadobudne účinnosť a Machaj skončí; po voľbe nového generálneho riaditeľa sa do televízie a rozhlasu nalejú peniaze. K tomu isto príde, aby sa situácia upokojila. No novela zákona to nijako nezaručuje. Hovorí o štátnom príspevku „najmenej“0,12 percenta HDP, čo je aj teraz, a ešte sľubuje verejnoprávnym médiám minimálne 0,02 percenta HDP v rámci zmluvy so štátom, no to budú musieť na ministerstve prekopať, lebo dvojité financovanie štát neumožňuje. Hovoril som o tom aj pánovi Machalovi, keď tvrdil, že novela zákona bola pripravená zodpovedne. Minimálne dve veci v zákone – odvolanie riaditeľa bez udania dôvodu a dvojité financovanie – sú v rozpore s európskou legislatívou. To budú musieť dať preč.
Nie je zaujímavé, že vládni politici na jednej strane hovoria o neobjektívnosti RTVS a na strane druhej sa tvária, ako keby sa novelou riešila len ekonomická situácia verejnoprávnych médií?
Pre mňa by to (štrajk RTVS) znamenalo, že by ma na druhý deň mohli odvolať.
Špeciálne Peter Pellegrini sa tváril, akoby išlo o ekonomiku telerozhlasu. Nie je v tom rozpor?
To je otázka skôr na nich. Ide o zásadnú zmenu organizácie bez toho, aby RTVS preukazovala čo i len najmenší priestor na to, aby mohlo byť povedané, že je v kríze – ekonomickej či programovej. Stúpame v hodnotení divákov v dôveryhodnosti spravodajstva, Rada pre mediálne služby za mojej éry ani raz nekonštatovala porušenie zákona, dostali sme len dvakrát upozornenie, najnižšiu sankciu v zákone. Z toho je zrejmé, že zmyslom zákona je obsadenie RTVS – nie pre to, aby poslúžili ľuďom, ale sami sebe, aby zvýraznili svoj vplyv na organizáciu.
Ako vlastne argumentovať v situácii, keď vládni politici neberú rozhodnutia Rady pre mediálne služby ako argument, ale hovoria, že ich voliči skrátka vidia, že RTVS je neobjektívna?
Len racionálne hovoriť, že toto je len ich pohľad. Racionálnymi argumentmi sa podarilo zastaviť ich prvý nápad, teda rozdeliť RTVS na Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Pripravili sme niekoľko analýz, prečo je to hlúposť, a nakoniec sami uznali, že to hlúposť je, a odstúpili od toho. Napríklad pán Michelko (Roman Michelko, predseda parlamentného Výboru pre kultúru a médiá za SNS, pozn. red.) je človek, s ktorým sa dá racionálne komunikovať. Práve aj vďaka nemu sa nápad na rozdelenie RTVS podarilo odsunúť. Takže nemôžem inak, len racionálne argumentovať. Keď povedia, že sme Blahu nepustili do vysielania, alebo nás vinia za to, že Ostrihoňová kandiduje za PS, môžem len vysvetľovať, ako to bolo. Všetko ostatné je len dojmológia. Niekedy mám pocit, že pani ministerka sleduje úplne inú televíziu a počúva úplne iný rozhlas ako ja.
O čom vypovedá, že znenie zákona na tlačovke ani v štvrtkovej debate na RTVS neobhajovala ministerka Šimkovičová, ale generálny tajomník služobného úradu ministerstva Lukáš Machala, ktorý to nemá úplne v popise práce?
My sme pozývali pani ministerku, ale viem, že pán Machala je do veľkej miery „modus vivendi“, ktorý zákon pripravoval. Preto ho asi posielajú, ale je to otázka na nich. Ja si tiež myslím, že politickú zodpovednosť by mala niesť pani ministerka.
Keď sme spolu hovorili o možnom rozdelení RTVS, upozorňovali ste na to, že by tam bol problém so stovkami zmlúv a licencií, ktoré by sa museli uzatvárať nanovo. Pri zrušení RTVS takýto problém nenastane? Prešli by plynule na Slovenskú televíziu a rozhlas ako nástupnícku organizáciu?
Nastane ten istý problém, lebo bude nové IČO. O to vlastne ide. Môj mandát zanikne, keď zanikne aj stará organizácia a vznikne nová. Iné možnosti na odvolanie nemajú alebo sú problémové. Aj keby v zákone rozšírili možnosti na odvolanie riaditeľa, bol by to proces, ktorý by trval možno pol roka. Toto je z ich pohľadu najrýchlejšie a najjednoduchšie, ešte tam aj dali ako dôvod na odvolanie „osobný bankrot“, čo je taká účelovka, že väčšia nemôže byť. No bude to znamenať, že sa budú musieť zaoberať všetkými zmluvami, zamestnaneckými či s externými spoločnosťami. Nebude to jednoduché.
Čo považujete za najväčší problém nového zákona?
Asi 95 percent textu nového zákona je starý zákon o RTVS. Zmenili sa len nástroje mocenského vplyvu a tie sú evidentné. Vznik novej rady a Programovej rady, ktoré budú kreované politickými silami – koaličnými a ministerskými. Pán Michelko síce hovorí, že členmi rád budú odborníci, ale rozumieme logike moci. Ak v zákone zostanú niektoré nástroje pre Programovú radu, najmä to, že môže nesúhlasiť s niektorými vecami, ktoré verejnoprávna inštitúcia vysiela, a odvolať riaditeľa po tom, čo dvakrát po sebe skonštatujú, že riaditeľ nerešpektoval ich názor, tak pôjde o cenzorský orgán. Ja som zažil cenzúru za komunizmu, toto sa k tomu blíži.
Ešte jeden argument politikov, externé zmluvy. Povedzme, že zákon prejde a do nového telerozhlasu príde nový riaditeľ. Bude vedieť vyrábať bez externých firiem?
Nebude, to je nemožné a je to aj moja skúsenosť po prvom polroku. My sme fakticky znížili financie pri externých zmluvách, ktoré možno v minulom období boli nastavené vyššie, lebo sme odmietli žiadosti producentov o navýšenie zmlúv o infláciu. Tým sme znížili maržu. Pán Michelko hovorí, že by sa mal urobiť benchmark s inými televíziami. Nech sa páči, nech ide do Markízy, či mu tam povedia, za koľko vyrábajú povedzme Let’s Dance. Ja mám len kuloárne reči a podľa nich máme nižšie náklady ako komerční vysielatelia. Ale to sú len dohady. Takéto porovnanie nie je možné urobiť, lebo nikto z komerčných vysielateľov to nesprístupní.
Ak by som chcel čisto teoreticky vyrábať len v interných kapacitách RTVS, s čím budem mať problém?
Boli sme niekoľkokrát v Českej televízii. Obdivoval som ich dielne, kde pracuje 200 ľudí a vyrába kulisy a ďalšie veci. Lenže Česká televízia robí, obrazne povedané, 15-krát viac programov „in-house“. Lenže na to majú 3500 zamestnancov a rozpočet, ktorý je 4,5-krát vyšší, ako je rozpočet RTVS. Programy „Milujem Slovensko“či „Pečie celé Slovensko“by sme neboli schopní vyrobiť s našimi internými kapacitami. Tak to je. Ale debatujeme s producentmi o rozpočtoch a financiách. Nie je to ľahká debata a snažíme sa udržať výrobu v čo najracionálnejšej podobe.
Je to tak, že ani nový riaditeľ sa nezaobíde bez zahraničných licencovaných programov, ak teda bude chcieť verejnoprávnej televízii zaistiť nejakú sledovanosť?
Určite. Tiež som sa na vec pozeral tak, že niečo môžeme urobiť my, v našich kapacitách. Ale nie je to také jednoduché. Licencovaný formát je overený prieskumami, na ktoré my nemáme kapacitu. A platí, že na 90 percent sa takýto program trafí do čísel, ktoré vám majiteľ licencie odhadne. A je to aj napísané v zmluvách. Tu by mohli vládni politici povedať, že verejnoprávna televízia nemá mať primárnu ambíciu bojovať o sledovanosť; ale zároveň chcú zvýšiť príjmy RTVS z reklamy, čo sa im bez sledovanosti nepodarí. Je to začarovaný kruh. Na jednej strane hovoria, že sa bulvarizujeme, na strane druhej chcú zvýšiť príjmy z reklamy. To je absolútny nonsens. Môj názor je, že na Jednotke a Rádiu Slovensko musíme zápasiť o diváka.
Generálny tajomník služobného úradu Lukáš Machala vo štvrtok povedal, že náklady na premenovanie média z RTVS na STaR, na nové logá a rebranding značky budú „podstatne nižšie, ako boli škody napáchané na slovenskom národe počas 14 rokov fungovania RTVS“. Čo na to hovoríte?
Nemám na to čo povedať. Je to absurdná hlúposť. Takto sa môže vyjadriť len človek, ktorý nerozumie kultúrnemu prostrediu. Je to urážka ľudí, ktorí v RTVS pracujú, a do istej miery aj urážka divákov. Jednotka aj Dvojka v mnohých programových slotoch ponúkajú programy, ktoré slovenský národ obohacujú. Veľmi rád – ak nebudem vo svojej pozícii – sa budem pozerať, čo pán Machala so svojou suitou urobí z verejnoprávnej televízie a ako bude obohacovať slovenský národ. Som na to veľmi zvedavý.
Ja som zažil cenzúru za komunizmu, toto sa k tomu blíži.
Mimochodom, on to aj spomenul, že ste ho vyprevádzali z televízie po riaditeľovi Štefanovi Nižňanskom, keď sa rozhlas a televízia zlučovali; vy ste boli členom manažmentu Miloslavy Zemkovej. Spomínate si na to?
Veľmi okrajovo. Robil poradcu pánovi Nižňanskému (Štefan Nižňanský bol riaditeľom Slovenskej televízie v rokoch 2008 až 2010, pozn. red.), keď prišlo spojenie rozhlasu a televízie. Nikto nespochybňuje, že k nemu prišlo aj preto, aby sa skrátilo funkčné obdobie pána Nižňanského. No zároveň malo svoju logiku, printové, zvukové a vizuálne médiá sa spájajú aj dnes. Nebola to čistá účelovka; televízia bola v takom stave, že keď sme tam prišli, museli sme na výplaty zamestnancom presúvať peniaze z rozhlasu. Situácia bola katastrofálna. Je pravda, že sme ukončili spoluprácu s manažmentom pána Nižňanského, ale bolo to štandardné a slušné. Nemám pocit, že by sme niekoho vyhadzovali, normálne sme rozviazali pracovný pomer.
Čo ešte plánujete urobiť pre to, aby zákon v tejto podobe schválený nebol?
Využijem všetky možnosti, aj legislatívne. Veľmi intenzívne robíme na pripomienkach, ktoré sa majú na ministerstvo kultúry odovzdať do utorka. Robíme analýzu dosahov Európskeho aktu o slobode médií, ktorý prijal Európsky parlament, aj toho, či bude nový zákon v súlade s týmto aktom. Komunikujem so zahraničím, s našimi kapacitami vnútri. Urobíme všetko pre to, aby sme vytvorili tlak a potom rokovali s predstaviteľmi vlády. Ak povedia, že ich to nezaujíma, nedá sa nič robiť.