Šéf správ skúšal zasiahnuť do výberu hostí
Napätie v redakcii spravodajstva Markíza odhaľuje ďalšie tlaky a konkrétne zásahy do spravodajstva najsledovanejšej televízie na Slovensku
Vtelevízii Markíza sa vo štvrtok stretlo vedenie televízie a redakcie spravodajstva, aby diskutovali o pretrvávajúcom napätí medzi redaktormi a manažmentom. Denník N o situácii v redakcii najsledovanejšej televízie písal už koncom februára.
Atmosféra sa odvtedy neupokojila. Na schôdzke sa zúčastnili riaditeľ televízie Peter Gažík, nový riaditeľ spravodajstva Michal Kratochvíl a niekoľko desiatok redaktorov. Hovorilo sa aj o ďalších – doteraz verejne neznámych – pokusoch o zásah do práce novinárov Markízy. Z debaty vyplynulo, že Michal Kratochvíl mal už v januári, pár týždňov po svojom nástupe do Markízy, problém s účasťou špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica v internetovej verzii politickej debaty Na telo s Michalom Kovačičom. Reláciu s názvom Na telo plus vysiela Markíza na svojom webe tvnoviny.sk.
Denník SME vo štvrtok zverejnil protestný list redakcie, ktorý redaktori napísali už pred niekoľkými týždňami. Podpísala ho veľká väčšina redakcie vrátane moderátorov a regionálnych spravodajcov.
LIPŠIC AKO ČERVENÉ SÚKNO
Jednou z najväčších tém januárového spravodajstva televízií bola novela Trestného zákona a zámer koalície zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, na čele ktorého už len pár dní bude stáť Daniel Lipšic.
Od nového roka v Na telo plus o tejto téme diskutovalo viac politikov aj odborníkov z rôzneho názorového spektra. Medzi inými napríklad minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ústavný právnik Radoslav Procházka, kritik špeciálnej prokuratúry, sudca a člen Súdnej rady Peter Šamko či predseda súdnej rady Ján Mazák.
Do relácie, ktorej formátom je debata „jeden na jedného“, teda rozhovor hosťa s moderátorom, na január pozvali aj Lipšica. Vzhľadom na to, aký význam debata o Trestnom zákone v januári nabrala, prišli v televízii s nápadom presunúť Lipšica do hlavnej relácie Na telo. Televízia ju vysiela v nedeľu o 13:00 h, k špeciálnemu prokurátorovi chcela prizvať aj názorového oponenta spomedzi právnikov.
Nedeľná televízna verzia programu Na telo s Michalom Kovačičom má totiž iný formát
Na štvrtkovej porade odznelo, že Kratochvíl v januári pri debate o účasti špeciálneho prokurátora v Na telo plus použil slová, že „Lipšic je v Prahe červené súkno“.
ako utorková, s moderátorom diskutujú dvaja a niekedy aj traja hostia.
Pozvanie k Lipšicovi dostali postupne generálny prokurátor Maroš Žilinka, jeho zástupca Jozef Kandera či dekan bratislavskej Právnickej fakulty Eduard Burda; teda právnici, pri ktorých sa dalo predpokladať, že budú mať na tému iný názor ako Lipšic.
Nikto z nich však pozvanie neprijal, a tak v televízii zmenili plány. Do televízneho Na telo boli pozvaní politici a s Lipšicom sa rátalo podľa pôvodnej dramaturgie v internetovej relácii Na telo plus.
O celom tomto procese bol informovaný aj riaditeľ spravodajstva Michal Kratochvíl, ktorý v decembri nahradil Henricha Krejču. Vo chvíli, keď sa mal Lipšic podľa pôvodného plánu objaviť ako hosť v Na telo plus, však Kratochvíl proti jeho účasti začal protestovať.
Na štvrtkovej porade odznelo, že Kratochvíl v januári pri debate o účasti špeciálneho prokurátora v Na telo plus použil slová, že „Lipšic je v Prahe červené súkno“.
„Prahou“mal zrejme na mysli fakt, že majiteľom skupiny CME, do ktorej televízia Markíza patrí, je česká finančná skupina PPF. Kratochvíl do Záhorskej Bystrice prišiel z českej Novy, „sesterskej“televíznej stanice rovnako vlastnenej CME. Na
priek Kratochvílovmu odporu však vydanie Na telo plus s Danielom Lipšicom 16. januára odvysielali.
TIP OD VLADIMÍRA MUŽÍKA
Denník N oslovil s otázkami na túto epizódu vedenie Markízy aj riaditeľa Michala Kratochvíla. Do vydania tohto textu na ne nezareagoval.
Redaktori televízie žiadosti o rozhovor či reakciu ostatným novinárom opakovane odmietajú s vysvetlením, že sú povinní zachovávať mlčanlivosť.
Na verejnosť sa však dostal vo štvrtok ich protestný list z konca februára, v ktorom riaditeľovi Markízy Petrovi Gažíkovi opisujú konkrétne prípady zásahov nového šéfa spravodajstva, ktoré podľa ich názoru išli proti internej smernici o nestrannosti a nezávislosti redakcie. O liste ako prvé informovalo SME.
Kratochvíl podľa nich napríklad žiadal zahrnúť do reportáže pasáž o tom, že opozičné protesty nie sú občianske, ale politické a sú na podporu Ivana Korčoka. Inokedy dal zo schválenej reportáže dodatočne pred vysielaním odstrániť vládneho poslanca, ktorý nedokázal vysvetliť svoje hlasovanie – pretože pred otázkou utekal. Urobil tak bez súhlasu redaktora, ktorý príspevok spravil.
Chcel zastaviť reportáž o vyšetrovaní nehody podpredsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) s argumentom, že „tam nie je nič nové“, a žiadal od moderátora prezidentských debát kompletný zoznam otázok, ktoré má pripravené, výmenou za to, že mu „dá dôveru“debaty moderovať.
V liste sa spomína aj epizóda, o ktorej v texte spred dva a pol týždňa informoval aj Denník N. Kratochvíl 1. februára stiahol redaktorku Gabrielu Kajtárovú z výroby za to, že sa na vládnej tlačovej konferencii opýtala ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) na kauzu Súmrak.
Ako sa píše v liste, podozrieval ju z „partizánčiny“, lebo vopred na porade neavizovala, že sa to spýta. Dokonca jej odporúčal, aby si do konca týždňa zobrala voľno, lebo „nerešpektuje editačný proces“. Neskôr sa za svoj postup ospravedlnil.
Na štvrtkovom stretnutí s redaktormi odznelo, že riaditeľ správ na Kajtárovej postup dostal upozornenie od Vladimíra Mužíka, ktorý do CME nastúpil na novú pozíciu riaditeľa pre digitálnu transformáciu a je zároveň riaditeľ vydavateľstva Mafra Slovakia, ktoré vydáva napríklad Hospodárske noviny.
Zaujímavé je, že CME nástup Mužíka oznámila 28. februára, teda až štyri týždne po tlačovej konferencii, na ktorej spomínaná otázka padla. Prečo manažér iného vydavateľského domu upozorňoval vedenie spravodajstva komerčnej televízie na postup jej redaktorky?
Čiastočným vysvetlením môže byť, že Mužík už počítal s nástupom do televízie. O jeho možnom príchode do Markízy sa hovorilo medzi novinármi niekoľko týždňov, dokonca sa pracovalo s predpokladom, že mal byť miesto Kratochvíla šéfom spravodajstva práve on. Viacerí ľudia z televízie sa však snažili jeho nástupu zabrániť.
Mužík má povesť manažéra, ktorý poteší investorov dobrými hospodárskymi výsledkami, no spôsoby jeho riadenia a komunikácie medzi novinármi nemajú dobrú povesť. Od roku 2002 bol šéfredaktorom Nového Času, kde sa mu podarilo výrazne zvýšiť predaj novín. V roku 2006 sa vrátil do Prahy a šéfoval bulvárnemu Blesku.
V roku 2012 sa stal šéfom spravodajstva TV Nova. Po jeho príchode odišlo niekoľko redaktorov, pretože sa im nepáčila bulvarizácia a smerovanie spravodajstva. Mužík v Nove spolupracoval aj s Michalom Kratochvílom, ktorý dnes riadi spravodajstvo na Markíze. Mužík krátko pracoval aj v televízii Joj. Keď ju viedol František Borovský, nastúpil v novembri 2013 na post riaditeľa „nových médií,“už vo februári 2014 však v televízii spolu s Borovským skončil.
Na otázky Denníka N nereagoval ani Mužík.
FICO: UVEDOMILI SI, ŽE CHCÚ PENIAZE
Tlaky na redakcie spravodajstva či na jednotlivých redaktorov a moderátorov pociťujú v týchto týždňoch všetky veľké televízie.
Verejnoprávna RTVS čelí zámeru ministerstva kultúry zrušiť celú inštitúciu a nahradiť ju novou s názvom „Slovenská televízia a rozhlas“. Proti tomu sa ozvala tisícka zamestnancov.
Na moderátorku televízie Joj Janu Krescanko Dibákovú zasa minulý týždeň zaútočil premiér Robert Fico (Smer). Moderátorka musela zrušiť štvrtkovú reláciu Na hrane, pretože jej do nej neprišli hostia. Fico vyhlásil, že redaktori ako Dibáková by sa mali zamyslieť predovšetkým nad tým, kam dostali slovenskú žurnalistiku.
Tento štvrtok sa relácia Na hrane vysielala, no bez vládnych politikov, a tak do nej pozvali dvoch opozičných poslancov Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko) a Michala Šipoša z hnutia Slovensko (pôvodne OĽaNO).
Tlak vedenia CME na redakciu Markízy sa vysvetľuje špekuláciami o biznisových záujmoch skupiny PPF, ktorá obchoduje so štátom.
PPF spoluvlastní firmu SkyToll, ktorá dosahuje vysoké zisky na prevádzke elektronického mýta. Spoluvlastní aj firmu Škoda Transportation, ktorá na Slovensko dodáva väčšinu elektrických vlakov a má podiely aj v slovenskom mobilnom operátorovi O2, aj keď väčšinu z nich predáva arabskej spoločnosti e&.
V minulotýždňovom rozhovore pre Štandard na tieto dohady reagoval aj premiér Robert Fico (Smer). Odmietol, že by s majiteľmi Markízy hovoril napríklad o mýtnom systéme. „Nikto s nimi nehovoril, nebláznite,“povedal. „Ide to mimo mňa, ja som s nikým nehovoril.“
Zároveň však pripustil, že na majiteľov Markízy mohli mať vplyv jeho verejné vyhlásenia, že Markíze zoškrtá štátnu reklamu. Veľkým zadávateľom reklamy v televízii bol napríklad štátny Tipos.
Fico totiž krátko po tom, ako sa vrátil na úrad vlády, vlani v novembri povedal, že sa pozrie „na viac ako 26 miliónov eur, ktoré Markíza dostala za predchádzajúcej vlády“, a minimálne ministrom za Smer dá „pokyn, ako majú finančne pristupovať k tejto televízii“.
V rozhovore pre Štandard tento týždeň vyhlásil: „Povedali sme, že nebudeme kŕmiť nepriateľské médiá peniazmi zo štátu. To bolo celé. To vyvolalo z druhej strany nejakú reakciu, lebo oni si uvedomili, že bez týchto peňazí sa im veľmi ťažko žije, pokiaľ ide o reklamu a ďalšie veci.“
A neskôr ešte dodal: „Televízia Markíza a ďalšie súkromné médiá si musia povedať, či chcú byť aktivistickými médiami, ktoré budú proti vláde bojovať, alebo chcú byť normálnymi komerčnými médiami, ktoré tu budú zarábať a budú napĺňať základné prvky objektivity. Ja nechcem nič iné.“
Tlak vedenia CME na redakciu Markízy sa vysvetľuje špekuláciami o biznisových záujmoch skupiny PPF, ktorá obchoduje so štátom.