Lipšica a jeho prokurátorov Žilinka odstavil
Generálny prokurátor presunul viacerých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry tak, že sa už nedostanú k novým veľkým kauzám. Približujeme, ako prokurátori prežívali posledný mesiac
Zo špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica sa stane radový prokurátor oddelenia legislatívy na generálnej prokuratúre. Ani mnohí ďalší prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sa už nedostanú k závažným ekonomickým či politickým kauzám. Generálny prokurátor Maroš Žilinka ich rozdelí na rôzne oddelenia a budú mu priamo podliehať.
Dva dni pred zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa jeho prokurátori dozvedeli, kde budú po novom pôsobiť. Lipšic, ktorý sa celý život venoval trestnému právu, podľa SME očakával, že bude odstavený na útvar, kde v ňom nebude môcť pokračovať, čo sa potvrdilo.
Denník N sa s prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry pravidelne rozprával od konca februára a tento text rozpráva aj o tom, ako prežívali svoje preloženie a zrušenie svojho úradu a čo s nimi bude teraz.
PROKURÁTORI Z VRAŽDY KUCIAKA NA MEDZINÁRODNÝ A NETRESTNÝ ÚSEK
Lipšicovi kolegovia Michal Šúrek, Ondrej Repa a aj Ladislav Masár skončili na referáte väzenstva. To znamená, že už nebudú vôbec pracovať na nových kauzách.
Zástupca Lipšica prokurátor Daniel Mikuláš skončil na netrestnom úseku. Prokurátor Matúš Harkabus, ktorý spolu s Mikulášom dozorujú prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, zasa pôjde na medzinárodný odbor, oddelenie právneho styku s cudzinou a extradíciou.
Ján Šanta bol zaradený na trestný odbor, prieskumné oddelenie, ktoré rieši okrem iného aj paragraf 363. Na medzinárodný odbor ide aj Peter Kysel.
Na Repu a Šúreka opakovane útočili premiér Robert Fico a jeho spolustraníci zo Smeru. Zostať by im mali prípady, ktoré už dostali k súdom – teda napríklad aj Mýtnik s Jozefom Brhelom či Očistec s Tiborom Gašparom a Norbertom Bödörom. Masár má pod sebou aj prípad bývalého policajta Jána Kaľavského z vojny v polícii.
Masár hovorí, že očakával horšie zaradenie. Jeho preradenie aj s kolegami mimo hlavnej budovy generálnej prokuratúry vníma ako jasný signál, že už s nimi nechce mať vedenie nič spoločné. Masár s kolegami by mal mať po novom kancelárie na Špitálskej ulici, kde kedysi sídlila vojenská prokuratúra a zvonka vyzerá veľmi nevábne.
Referát väzenstva sa zaoberá sťažnosťami obvinených a odsúdených, napríklad podmienkami, ktoré majú vo väzbe alebo vo väznici. Riešia sťažnosti napríklad na to, že nemajú teplú vodu, alebo ak ich presunú do iného ústavu v rámci Slovenska. Zároveň na tomto referáte preverujú aj to, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže neporušili pravidlá alebo neboli príliš prísni na väzňov. Doposiaľ na tomto referáte pôsobil jeden prokurátor. Teraz budú na ňom štyria, čo sa historicky doposiaľ nikdy nestalo.
„Nechcem dehonestovať prácu žiadneho prokurátora, ale takmer 10 rokov som robil závažnú ekonomickú trestnú činnosť, rôzne karuselové podvody a nakoniec budem rozhodovať o tom, či má niekto dostať citrón k čaju,“komentuje prokurátor Repa svoje zaradenie na referát väzenstva.
Repa najprv poznamenal, že nevie, či sa môže o svojom preradení baviť s Denníkom N, lebo to generálna prokuratúra tajila, „akoby šlo o najväčšiu záhadu sveta“. V piatok to nevedeli ani na osobnom úrade generálnej prokuratúry.
Generálny prokurátor v piatok povedal prokurátorom zo špeciálnej prokuratúry, že to nie je nič osobné, kde skončia, no pri viacerých presunoch je to podľa Repu „evidentne niečo osobné“.
Prokurátor Šúrek vraví, že zo svojho zaradenia na referát väzenstva nemá špeciálne pocity.
„Som rád, že už konečne viem, kde budem pôsobiť. Verím, že bude naplnený verejný prísľub, že mi ostanú prípady, ktoré sú už na súde, a aj tie, kde je vyšetrovanie ukončené a išli návrhy na súd,“reagoval Šúrek.
Tento prokurátor dosiahol, že súdy právoplatne odsúdili za korupciu jeho bývalého
Ten proces je hanbou a každý nech si vyhodnotí čou.
Daniel Lipšic
šéfa, niekdajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorého sa Robert Fico dodnes zastáva.
Zato prokurátorku Máriu Trstenskú zaradili na trestný odbor, oddelenie majetkovej kriminality. Ide pritom o prokurátorku, ktorá v minulosti vyšetrovala kauzy Mariána Kočnera a napríklad prípad pochybných prevodov novostavby Glance House v Bernolákove viedla v jeho prospech.
Daniel Lipšic o nej v minulosti verejne povedal, že urobila „nadprácu, ktorá nebola v poriadku“. Zároveň počas výberového konania na špeciálneho prokurátora hovoril aj o tom, že na úrade sú prokurátori, ktorí tam „z pohľadu svojich zvláštnych rozhodnutí nemajú čo hľadať“, a menoval Trstenskú.
Na trestný odbor, konkrétne na oddelenie majetkovej kriminality, ide aj prokurátorka Lucia Bizoňová, ktorá tiež kritizovala rušenie ÚŠP a aj zásadné znižovanie trestných sadzieb za ekonomickú kriminalitu.
„Vzhľadom na rozhodnutie o ostatných kolegoch vnímam to v podstate pozitívne. Zodpovedá to môjmu doterajšiemu kariérnemu zaradeniu,“povedala prokurátorka Bizoňová.
Nechcem dehonestovať prácu žiadneho prokurátora, ale takmer 10 rokov som robil závažnú ekonomickú trestnú činnosť, rôzne karuselové podvody a nakoniec budem rozhodovať o tom, či má niekto dostať citrón k čaju.
LIPŠIC BUDE ROBIŤ VYJADRENIA K NÁVRHOM ZÁKONOV
Ani legislatívny odbor, kde bude pôsobiť Lipšic, sa nepodieľa na vyšetrovaní káuz.
Lipšic bude na jednom odbore so sestrou Roberta Fica Luciou Chabadovou, ako aj s Petrom Šufliarskym, ktorý v marci 2019 skončil vo funkcii prvého námestníka generálneho prokurátora, keď vyšlo najavo, že si intenzívne písal s už odsúdeným Marianom Kočnerom.
Celý proces priradenia prokurátorov špeciálnej prokuratúry na nové posty bol podľa špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica nekorektný a neslušný. Svoj názor tlmočil už v piatok aj priamo generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. „Ten proces je hanbou a každý nech si vyhodnotí čou,“dodal Lipšic.
Jedni z najlepších prokurátorov v krajine skončia po dnešnom rozhodnutí generálneho prokurátora mimo trestného práva. „Ich odborný a ľudský potenciál bude takto využitý. To nepotrebuje žiaden komentár, každý si urobí názor sám,“reagoval Lipšic na otázku, čo si myslí o zaradení ostatných kolegov.
„Ak by tie zoznamy boli robené niekde inde ako na generálnej prokuratúre, nevyzerali by inak,“dodal špeciálny prokurátor.
Riaditeľkou legislatívneho odboru je Eva Kukanová, ktorá skončila na ministerstve spravodlivosti pred vyše 20 rokmi, keď bol ministrom práve Lipšic vo vláde Mikuláša Dzurindu. Kukanová v čase, keď bolo HZDS Vladimíra Mečiara pri moci a ministerstvo spravodlivosti pripravovalo škandalózne Mečiarove amnestie, patrila medzi vysokých funkcionárov rezortu. Zastávala post generálnej riaditeľky sekcie legislatívy.
Čo čaká Lipšica v novej pozícii? Legislatívny odbor generálnej prokuratúry sa vyjadruje k návrhom zákonov, ktoré predkladá vláda, k návrhom nariadení, podieľa sa aj na vnútornej legislatíve prokuratúry.
Denník N oslovil aj generálneho prokurátora, aby vysvetlil, podľa akého kľúča rozhodoval, na aké oddelenie zaradí ktorého prokurátora, ale aj prečo bolo také potrebné personálne posilniť referát väzenstva.
Generálna prokuratúra poslala len stanovisko: „Generálny prokurátor SR zaradil všetkých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry k 20. marcu 2024 do organizačných zložiek Generálnej prokuratúry SR tak, ako mu to ukladá zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, a tak, aby bolo zabezpečené riadne plnenie úloh prokuratúry SR.“
ROZHOVORY S PROKURÁTORMI, KTORÝCH PRESUNÚ
Generálny prokurátor Maroš Žilinka mal pritom príležitosť povedať svojim kolegom o ich budúcom pôsobisku o pár dní skôr. V piatok ráno sa nečakane zastavil v Pezinku, kam ho sprevádzali aj jeho námestníci.
Ani po tejto návšteve sa ešte prokurátori končiaceho úradu nedozvedeli, čo s nimi bude.
Na kritiku, že sa prokurátori dozvedeli o zaradení na poslednú chvíľu, reagoval Žilinka tvrdením, že rozhodol v prvý pracovný deň, ako to bolo možné. Rozhodnúť vraj mohol až po nadobudnutí účinnosti príslušných ustanovení zákona 15. marca.
Okrem toho vraj najskôr musel vyriešiť zaradenie asistentov prokurátorov, štátnych a iných zamestnancov, pretože tí museli bezodkladne uzatvoriť dohody o zmene štátno-zamestnaneckého pomeru.
Podľa informácií Denníka N sa asistenti svoje nové zaradenie dozvedeli už pred dvomi týždňami.
Po tom, ako Ústavný súd nezastavil rušenie úradu, sme chceli vedieť, ako prežívajú posledné dni ich úradu, čo ich hnevá a čoho sa najviac obávajú. Najskôr v ich reakciách prevládal sarkazmus, v posledných dňoch ho vystriedalo rozhorčenie. No nie z toho, že v Pezinku končia, ale z toho, ako sa to deje.
„Je až detinské, že nám do poslednej chvíle nepovedia, čo s nami bude. Ako keby nám dávali niečo vyžrať,“hovorí jeden z prokurátorov.
Pozícia Maroša Žilinku sa ešte viac posilní od stredy po zániku špeciálnej prokuratúry. Bude mať dosah na úplne všetkých prokurátorov. Doposiaľ sa do určitej miery „delil“o moc s Danielom Lipšicom, ktorý sa stáva jeho priamym podriadeným.
Pôvodne bol Lipšic zvolený do funkcie špeciálneho prokurátora do februára 2028. Na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) pracovala tridsiatka prokurátorov.
ČO NAPÍSAL LIPŠIC ŽILINKOVI A ČO ŽILINKA POVEDAL BUDÚCIM PODRIADENÝM
V piatok minulého týždňa prišiel Maroš Žilinka ráno krátko pred deviatou. Tamojšie prostredie dobre poznal. Do decembra 2020, teda kým sa nestal generálnym prokurátorom, sám na špeciálnej prokuratúre pôsobil.
Napriek tomu sa od jesene minulého roka ani raz kriticky nevyjadril k zámerom zrušiť úrad. Naopak, sľuboval hladký priebeh jeho rušenia.
Tento prísľub od Žilinku tlmočil minulý týždeň minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), čo vyprovokovalo k reakcii špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. „Hladký priebeh“Lipšic sledoval naživo na chodbách a v kanceláriách úradu, ktorý od februára 2021 viedol.
Žilinkovi napísal v piatok ráno email, aby ho opäť pozval, nech sa na tie úradníčky na pokraji fyzických a psychických síl príde osobne pozrieť.
Email odišiel ešte pred Žilinkovou návštevou. Nech vidí, ako hladko sa ruší inštitúcia s vyše tisíckou spisov za päť dní. Presne toľko času totiž dala na presuny spisov, agendy a ďalšie zabezpečenie administratívy prokurátorom vládna koalícia.
Lipšicovi kolegovia očakávali, že im Žilinka osobne povie, kto kde bude od 20. marca pracovať. Namiesto toho im necelú hodinu hovoril o tom, aké náročné obdobie prežíva a aké ťažké bolo pripraviť zánik úradu za taký krátky čas.
Úrad od jeho vzniku viedli dvaja špeciálni prokurátori. Dušan Kováčik šestnásť rokov, pričom funkcie sa vzdával z väzby po svojom zadržaní na jeseň v roku 2020. Po ňom prišiel Lipšic, ktorý bol v úrade tri roky. Žilinka v piatok hovoril aj o tom, že porovnávať tieto dve obdobia nebude.
Lipšic len poznamenal, že seba hodnotiť nebude, no Kováčika zhodnotil už Špecializovaný trestný súd a aj Najvyšší súd. Bývalý špeciálny prokurátor Kováčik je totiž právoplatne odsúdený za korupciu na osem rokov.
Nedá sa však povedať, že by Žilinka prišiel na úrad diskutovať. Bol to monológ, zhodnotili prokurátori, ktorí mali pripravené aj otázky. Keď ich však chceli položiť, generálny prokurátor mal podľa nich naponáhlo. Otázky nepripustil, a tak jeho vystúpenie pripomínalo jeho tlačové vyhlásenia v úrade – keď sa ho novinári chcú niečo opýtať, rýchlo vstane a utečie z miestnosti.
Tak to bolo aj v piatok pri odchode z ÚŠP.
Keď sa Denník N pokúsil Žilinku osloviť pri východe z budovy, dal jasne najavo, že nemá chuť sa pristaviť a zhovárať.
Stihli sme mu položiť jedinú otázku, a to, či si prokurátori ponechajú rozpojednávané spisy, teda či ostanú dohliadať na kauzy, ktoré sú už na súde.
„Áno, ponechajú si ich,“povedal s úsmevom na tvári a nasadajúc do pristavenej limuzíny.
Prokurátorka ÚŠP Lucia Bizoňová hovorí, že zánik úradu dramaticky nevníma z osobného hľadiska. Čo ju ľudsky mrzí, je fakt, že na špeciálnu prokuratúru neprišli nijaké posily, ktoré by pomohli s prípravou a rozdeľovaním vyše tisícky spisov.
Lipšic zdôrazňuje, že v úrade boli súčinní, čo sa však nedá povedať o generálnej prokuratúre. „Očakával by som rovnakú profesionalitu, ale nie som naivný,“vraví.
Zatiaľ čo generálny prokurátor v piatok narýchlo z ÚŠP odišiel, jeho prvý námestník Jozef Kandera ostal. So špeciálnym prokurátorom preberali postupne spisy, ktoré sú na súdoch a ktoré by mali ostať pôvodným prokurátorom.
Ondrej Repa
PROKURÁTOR MASÁR: BOL SOM NAIVNÝ
Vráťme sa ešte späť ku koncu minulého roka. Na Mikuláša 6. decembra vláda po prvý raz predstavila a súčasne aj schválila novelu Trestného zákona, ktorou sa rozhodla meniť trestnú politiku tejto krajiny. Počítala so znižovaním sadzieb za korupciu aj inú ekonomickú trestnú činnosť. Rátala aj s rušením špeciálnej prokuratúry.
A zatiaľ čo tisíce ľudí protestovali na námestiach, na Úrade špeciálnej prokuratúry si uvedomili, že je koniec. Za podporu z ulíc boli nesmierne vďační, ako právnici si však uvedomovali, že šanca na ich „prežitie“je minimálna.
Prokurátor Ladislav Masár priznáva, že patrí k menšine tých prokurátorov ÚŠP, ktorí neočakávali až takýto tvrdý zásah vládnej moci do ich práce. „Bol som trochu prekvapený, že nás chcú zrušiť ako inštitúciu. Čakal som totiž, že nám zoberú spisy, zrušia agendu a vymenia Daniela Lipšica v čele úradu,“hovorí Masár spätne.
Prečo nebral vážne predvolebné vyjadrenia v Hlase, že úrad treba zrušiť? Peter Pellegrini či Matúš Šutaj Eštok hovorili o tom, že ÚŠP si splnil svoju historickú úlohu. Masár hovorí, že očakával o tom diskusiu – dnes priznáva, že to bolo naivné.
Primárnou úlohou úradu totiž bolo postihovanie korupcie a takýto dopyt je tu podľa neho stále. Ako odpoveď pritom nevníma ani výsledok predčasných parlamentných volieb, v ktorých ľudia rozhodli o návrate Smeru, Hlasu či SNS. Práve ich nominantov pritom špeciálna prokuratúra v posledných troch rokoch stíhala.
Daniel Lipšic bol ako minister spravodlivosti pred dvadsiatimi rokmi pri zrode úradu a teraz ako špeciálny prokurátor pri jeho zániku. „Paradoxne úrad končí v situácii, keď začal plniť svoju skutočnú úlohu. Teda dozoruje kauzy, ktoré sa týkali mimoriadne vplyvných ľudí z politiky alebo biznisu,“hodnotí Lipšic.
Viacerí oslovení prokurátori hovorili, že ich mrzí, koľko energie dali do prípadov a teraz majú kauzy posunúť krajským prokuratúram, hoci by ich chceli dotiahnuť až k záveru. Kriticky vnímajú generálneho prokurátora, zazlievajú mu, že sa ich nezastal, keď bol úrad neprávom napádaný hlavne politikmi Smeru a Hlasu. „Robili sme si robotu, za ktorú nás tento štát platí,“povedal jeden z nich.
PROKURÁTOR HARKABUS: RÝCHLO SOM POCHOPIL, ŽE JE KONIEC
Krátko predtým, ako koalícia predstavila svoj zámer s ÚŠP, ponúkol Lipšic svoju funkciu. Vyhlásil, že odíde z úradu, ak vláda dá prísľub, že ho ponechá. Nestačilo. To je podľa neho dôkazom, že vôbec nešlo o jeho osobu, ale o činnosť úradu.
Do hry mohol ešte vstúpiť Ústavný súd. Ten totiž rozhodoval o tom, či pozastaví účinnosť spornej novely – ako celku, či len niektorých častí. Rozhodnutie bolo pre špeciálnu prokuratúru nepriaznivé.
Som rád, že už konečne viem, kde budem pôsobiť. Verím, že bude naplnený verejný prísľub, že mi ostanú prípady, ktoré sú už na súde, a aj tie, kde je vyšetrovanie ukončené a išli návrhy na súd.
Ústavný súd síce ešte bude rozhodovať o tom, či je zrušenie špeciálnej prokuratúry v súlade s ústavou, jej rušenie však nepozastavil.
Nič iné však v Pezinku ani neočakávali. „Vedeli sme, že tie argumenty na pozastavenie účinnosti v tejto časti sú slabé,“priznáva prokurátor Matúš Harkabus, ktorý dozoruje aj s kolegom Danielom Mikulášom prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Ako právnik videl argumenty, ale napriek tomu nedúfal, že ústavní sudcovia pozastavia aj účinnosť zrušenia ÚŠP? „Nie. Od 6. decembra som sa nastavil na koniec. Oveľa viac ma však hnevá, že súd nepozastavil účinnosť zmien týkajúcich sa Trestného poriadku,“hovorí Harkabus.
Ústavný súd totiž pozastavil časť novely Trestného zákona, ktorá mala meniť tresty či premlčacie doby. Nepozastavil viaceré procesné zmeny, ktoré zasahujú do vyšetrovaní – a tie sa podľa prokurátorov ešte viac skomplikujú.
Je zrejmé, že tento hnev nepredstiera. Ešte niekoľkokrát sa k téme zmien Trestného poriadku totiž vráti.
KRAJSKÉ PROKURATÚRY DOSTANÚ STOVKY SPISOV, VEREJNE SA TAKMER NIKTO NEOZVE
Aj jeho kolegu Masára mrzia zmeny v Trestnom poriadku a aj na ich príklade argumentuje, ako funguje prokuratúra. „Všetci mlčia. Na prokuratúre je tisícka prokurátorov, ale všetci sú ticho. Prokuratúra žije v období normalizácie,“vraví Masár.
A nie sú to len zmeny v trestnej politike štátu. Aj posledné týždne sú dôkazom neslobody na prokuratúre – krajské prokuratúry dostanú stovky spisov navyše, s ktorými neprídu žiadne posily. Nikto „zdola“sa však proti tomu verejne neozval.
Výnimkou je reakcia Rady prokurátorov a 27 prokurátorov z kraských prokuratúr, ktorých zmeny priamo zasiahnu. Ešte v decembri napísali kritickú reakciu, za čo na poradách počúvajú hrozby o tom, že za „politické vyhlásenia“budú niesť zodpovednosť.
Situácia Harkabusa s Mikulášom je špecifická. Obaja verejne deklarovali, že nechcú ísť na generálnu prokuratúru, ale najradšej by sa vrátili na žilinskú prokuratúru. Chceli sa vrátiť, a to najmä z rodinných dôvodov.
Už zo Žilinkových odkazov bolo zrejmé, že tomu nevyhovie. Nemá vraj pre nich momentálne na Krajskej prokuratúre v Žiline miesto.
Nie je vylúčené, že pred sťahovaním do hlavného mesta aj s rodinami uprednostnia odchod z prokuratúry.
„Je to absolútne nelogické,“hodnotil situáciu Lipšic. Práve na krajské prokuratúry totiž prechádzajú spisy z ÚŠP. Prokurátorom teda pribudne práca navyše a aj pre niektorých úplne nová agenda. Žilinka by teda mal byť rád, ak sa na krajské prokuratúry chce niekto z ÚŠP vrátiť. Na bratislavskú, kam príde zrejme najviac spisov, nechce ísť napríklad nikto.
Lipšic okrem toho pripomína, že Harkabus s Danielom Mikulášom patria k najlepším prokurátorom. „O nich by slovenská prokuratúra mala prísť? Veď to je absurdné,“dodal.
Harkabus dozoroval aj kauzu Súmrak, v ktorej bol pôvodne obvinený aj premiér Fico a exminister vnútra a dnešný minister obrany Robert Kaliňák. Od apríla 2022 tak aj Harkabus pribudol na zoznam
Michal Šúrek
mien (k Lipšicovi, Šúrekovi, Repovi, Kyselovi), na ktorý predstavitelia Smeru opakovane na tlačovkách útočili. Ani vtedy sa ich Žilinka verejne nezastal.
ŽILINKA GRATULUJE SCHUSTEROVI, STRETOL SA S KUBÁNCOM
Keď chcete vedieť, čo hovorí Maroš Žilinka na novelu Trestného zákona a rušenie ÚŠP, treba ísť na jeho Facebook. To je hlavný informačný kanál generálneho prokurátora.
Zo štyridsiatky statusov sa novele venoval v desiatich, pritom štyri z toho boli reakcie na kritické vystúpenia poslancov v pléne na jeho adresu a na komentáre v Denníku N a Sme.
Informoval síce, že má k novele pripomienky, ale aké, to už nekonkretizoval. Nakoniec sa ukázalo, že kritizoval znižovanie sadzieb za korupciu, ale vládni poslanci väčšinu jeho výhrad ignorovali. Zato otvoril Žilinka novú tému reedukačných centier, verejnosť sa dozvedela aj o tom, že gratuluje exprezidentovi Rudolfovi Schusterovi k 90. narodeninám, či že sa stretol s kubánskym veľvyslancom. Zaujal aj status z pléna, kde sa chystal na hodinu otázok. Sám pred poslancami s kritikou novely, na rozdiel od prezidentky Zuzany Čaputovej, nevystúpil.
Od rozhodnutia Ústavného súdu z 28. februára, po ktorom bolo jasné, že ÚŠP končí, napísal Žilinka len jeden status na danú tému – že rozhodnutie rešpektuje a zmeny súvisiace s rušením úradu budú vykonané. Ako, to sa verejnosť dozvie až následne.
NOVÉ ELITNÉ ODDELENIE POD ŽILINKOM
Začiatkom marca prevláda v Pezinku ešte sarkazmus. Prokurátori si ešte uťahovali zo situácie.
Týždeň po rozhodnutí Ústavného súdu zvolal generálny prokurátor pracovné stretnutie. Prišli zástupcovia všetkých ôsmich krajských prokuratúr aj špeciálnej prokuratúry. Maroš Žilinka sa všetkým len prihovoril v úvode a z porady odišiel.
Na pracovnej porade sa zástupcovia generálnej prokuratúry zmienili aj o novovznikajúcom oddelení závažnej kriminality. Od pondelka 11. marca sa začalo na špeciálnej prokuratúre šíriť, že toto oddelenie povedie prokurátor Ján Hrivnák.
Keď sme uňho zisťovali, či to tak je, nechcel sa o záležitosti baviť. Hovoril, že treba počkať.
Každopádne je zrejmé, že on sa dozvedel o budúcom pôsobisku o čosi skôr. A s ním ešte ďalší piati jeho kolegovia. Toto oddelenie by sa malo sústrediť na agendu, ktorú doposiaľ riešil Úrad špeciálnej prokuratúry.
K šiestim prokurátorom zaniknutého ÚŠP sa pridajú aj dve známe mená z generálnej prokuratúry – Katarína Habčáková a Martina Cibuľová. Ide o prokurátorky, na ktoré špeciálny prokurátor Lipšic a jeho kolegovia v minulosti verejne upozornili.
V politicky exponovaných kauzách, či už oligarchu Miroslava Výboha, exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského či bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, tieto prokurátorky listom upozorňovali súdy na procesné pochybenia v prípravnom konaní. Keďže sa tak stalo po podaní obžalôb, na ÚŠP si túto iniciatívu vyhodnotili tak, že vlastne nabádali sudcov, aby odmietli dané prípady.
Žilinka to vtedy odmietol a prokurátoriek sa zastával. A hoci doteraz pôsobili na odbore prieskumu, riešili teda návrhy podľa paragrafu 363, po novom budú patriť k prokurátorkám „elitného“oddelenia.
PROKURÁTORKA BIZOŇOVÁ: ÚRADNÍČKY SOM NAŠLA PLAKAŤ OD VYČERPANIA
Kľúčovou témou pracovného stretnutia generálneho prokurátora s krajskými prokurátormi zo začiatku marca však bolo, ako si krajské prokuratúry preberú jednotlivé spisy. Z pôvodného pokynu sa zdá, že všetko by sa malo udiať od piatka 15. marca do utorka 19. marca.
Túto časť práce má mať na starosti najmä administratívny personál prokuratúry.
Prokurátori sa musia sústrediť na inú agendu – spisovanie „benefitov“pre spolupracujúcich obvinených. Nikto vlastne ani veľmi nevie, čo tam napísať. Jasné je, že to mali stihnúť do 15. marca, odkedy platia zmeny v Trestnom poriadku. Ak súpis poskytnutých výhod pre takzvaných kajúcnikov podcenia, môžu ohroziť konania na súdoch.
Zoznamy musia totiž doplniť do spisov a sudcovia aj na základe nich rozhodnú, či daná obžaloba spĺňa podmienky.
A kým prokurátori riešia benefity, na ÚŠP prichádzajú takmer denne pokyny z generálnej prokuratúry, ako zabezpečiť „hladký priebeh“ich rušenia. Lipšic hovorí, že tieto inštrukcie prichádzajú výhradne emailom a veľmi často krátko pred alebo po skončení pracovnej doby.
Frustrácia na úrade je už badateľná. „Je tu chaos. Zdá sa, že dámy z administratívy nič nestíhajú. Je toho na nich veľa,“zhodujú sa prokurátori.
Úradníčkám sa s blížiacim dátumom 15. marec stále viac posúval záver pracovnej doby. V kanceláriách ostávajú dlho do noci. Plnia pokyny, ktoré prichádzajú z generálnej prokuratúry.
„Do noci robia niečo podľa nejakého pokynu, aby ráno zistili, že to bolo zbytočné, lebo prišiel nový pokyn,“opisujú situáciu prokurátori, z ktorých sa stávajú len akísi pozorovatelia.
„Je to psychicky veľmi napäté. Aj prokurátori pomáhajú administratíve s prácou, ktorá nie je ich náplňou. Tri ženy z administratívy som objímala, lebo som ich našla plakať od vyčerpania. Už piaty deň ťahajú 16 hodín,“opisovala prokurátorka Bizoňová situáciu z predchádzajúceho víkendu.
V nedeľu o pol tretej ráno odchádzali pracovníčky domov, aby už o ôsmej boli späť a makali ďalej, aby všetko stihli do stredy 20. marca.
CHAOS A DLHÉ ČAKANIE DO POSLEDNEJ CHVÍLE
„Organizovaný“chaos mohol na vlastné oči vidieť pritom aj generálny prokurátor. To by však musel Maroš Žilinka v piatok 15. marca ostať na ÚŠP aj po desiatej hodine.
Ak by sa tak neponáhľal, videl by, ako zo všetkých krajských prokuratúr od Bratislavy až po Košice prišli postupne úradníci, šoféri po spisy. Zavolali ich na desiatu, oni boli v areáli skôr. Podaktorí teda zazreli bleskový odchod Žilinku. Ani sa pri nich nepristavil.
„Ešteže vyšlo počasie,“hovorili viacerí, keď viac ako hodinu postávali vonku na parkovisku. Do budovy mohli ísť len na prízemie, kde sú pojednávacie miestnosti, keďže ÚŠP sídlil v rovnakej budove ako Špecializovaný trestný súd.
„Máme sa?“opýtal sa jeden z čakajúcich úradníkov, ktorý spoznal prokurátora Jána Šantu. Prihováral sa mu pri východe z budovy, odkiaľ si prokurátor odnášal balík odborných kníh.
„Momentálne dosť blbá otázka,“odpovedal s úsmevom prokurátor a nakladal knihy do auta.
Šanta sa čudoval, prečo všetci postávajú vonku. Vnútri je vraj všetko na odovzdávku pripravené.
„Nič nevieme,“zhodne odpovedali úradníci, keď sme sa pýtali, či vedia, prečo si nemôžu ísť po spisy. „Nikoho sme zatiaľ nevideli, kto by nám čosi povedal, vysvetlil,“hovoril jeden zo zástupcov krajských prokuratúr.
Čakalo do pol dvanástej a keď videku, že aj prokurátori ÚŠP odchádzajú na obed, tiež sa začali zaoberať obedom. „Čo sme horší?“zažartoval jeden z úradníkov a s kolegami sa radili, kam je najlepšie ísť sa narýchlo najesť.
Po hodinke sa väčšina vrátila. Opäť čakali. „To je tak, keď sa to robí o päť minút dvanásť,“hovorí nahnevaná úradníčka. Nervozitu bolo cítiť už pred obedom, postupom času ešte viac pribúdala. Úradníčky sa sťažovali, že zatiaľ čo oni čakajú v Pezinku, v kanceláriách im stojí robota.
Pred druhou sa konečne dostali zástupcovia krajov do budovy a pomaly si odnášali spisy a bolo to ešte nadlho.
Takto končí Úrad špeciálnej prokuratúry.