O mobilizácii sa šíria mýty aj na Ukrajine
Unavenú ukrajinskú spoločnosť chce rozdeliť ruská propaganda. Vláda zároveň čelí náročnej dileme, ako doplniť stavy v armáde a súčasne udržať ekonomiku v chode
Počas rannej prechádzky po nábreží v Ternopile nás zastaví starší pán a ukáže prstom na vojakov v neďalekom parku. „Dávajte si pozor,“povie.
Keďže si myslí, že sme Ukrajinci, chce nás upozorniť, že by nás mohli povolať do armády.
Mobilizácia je na Ukrajine, kde unavení vojaci už mesiace žiadajú posily, veľkou témou.
Klamala by som, ak by som povedala, že sa to nedeje vôbec. Pravdou však je, že sa to ani zďaleka nedeje tak masívne.
Ruská agresia stavia jej politické vedenie pred náročnú dilemu, ako doplniť stavy v armáde a zároveň udržať ekonomiku v chode.
Ukrajinskí poslanci sľubujú, že nový zákon o mobilizácii prijmú do konca marca. Viacerí na Ukrajine aj západné médiá tvrdia, že pre prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho stranu ide o jednu z najväčších výziev od začiatku totálnej vojny.
MÝTY O MOBILIZÁCII
Experti, s ktorými sme sa rozprávali, priznávajú, že mobilizácia sčasti rozdeľuje ukrajinskú spoločnosť. Aj na Ukrajine okolo nej panujú mýty, ktoré pomáha šíriť aj ruská propaganda.
Na západe Ukrajiny sme napríklad viackrát počuli, že je tam intenzívnejšia mobilizácia ako na východe. „V spoločnosti tu aj pre tento pocit vzniká napätie,“povedal nám v Užhorode
Ukrajinec slovenského pôvodu Ján Posypanka.
Vojenská expertka Alina Frolova však tvrdí, že túto teóriu nepotvrdzujú žiadne dáta. Tvrdí, že v prepočte na počet obyvateľov si vojna vyžiadala najviac vojenských obetí spomedzi mužov z Donbasu, Dnipropetrovského a Zaporižského regiónu.
Analytička si myslí, že nedorozumenia mohli vzniknúť, pretože veľa mužov sa po začiatku plnoformátovej invázie presťahovalo. Niektorí si popri tom zmenili miesto pobytu.
„V mobilizačných centrách musia vedieť, koľko majú k dispozícii mužov,“vraví Frolova. Preto sa musí každý Ukrajinec starší ako 18 rokov zaregistrovať – to však ešte neznamená, že ho aj mobilizujú.
Ďalšou nepresnou informáciou je, že keď Ukrajinci dostanú povolávací rozkaz, hneď na druhý deň sa ocitnú na fronte.
Alina Frolova vojenská expertka o mobilizácii na ulici
„Nevravím, že sa to už v individuálnych prípadoch nestalo. Ale drvivá väčšina mužov musí podstúpiť zhruba dvojmesačný výcvik,“konštatuje Frolova.
Výnimkou sú muži, ktorí vojenský výcvik podstúpili v minulosti.
ROZDELIŤ UNAVENÚ UKRAJINSKÚ SPOLOČNOSŤ
Lenže ako sme sa presvedčili aj sami, zrejme najrozšírenejším mýtom je, že na Ukrajincov „poľujú na ulici“a priamo odtiaľ ich berú do armády.
„Klamala by som, ak by som povedala, že sa to nedeje vôbec. Pravdou však je, že sa to ani zďaleka nedeje tak masívne,“opisuje Frolova.
Ako vysvetľuje bezpečnostný analytik Hlib Fiščenko, špecificky tohto mýtu sa chytá ruská propaganda. Aj on vraví, že za posledný rok došlo k prípadom, keď verbovali Ukrajincov priamo na ulici.
„Oveľa viac mužov sa však do armády prihlási samo. Lenže to vo verejnom priestore zanikne, na čo výrazne vplývajú aj algoritmy sociálnych sietí,“konštatuje.
Príspevky o masívnej mobilizácii podľa neho napríklad zdieľali telegramové kanály s desaťtisícmi sledovateľov. Na Instagrame či TikToku našli na túto tému sponzorované videá z neznámych účtov. Fiščenko sa domnieva, že ich šíri ruská propaganda.
„Jej cieľom je rozdeliť unavenú ukrajinskú spoločnosť a toto môže byť jeden z nástrojov,“vysvetľuje.
Ruskí propagandisti napríklad šírili aj nepravdivú správu, že na Ukrajine plánujú mobilizovať všetky dospelé ženy do 60 rokov.
NA PLAT JEDNÉHO VOJAKA TREBA ŠESŤ CIVILISTOV
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vlani v lete odvolal všetkých šéfov regionálnych mobilizačných centier pre podozrenia z korupcie. BBC informovala, že len od februára 2022 do augusta 2023 ilegálne opustilo Ukrajinu zhruba 20-tisíc mužov.
Odvtedy sa však Zelenskému nepodarilo pretlačiť zákon, ktorým by zmenil systém mobilizácie. Tá síce prebieha, ale vojaci vyčerpaní po dvoch rokoch totálnej vojny žiadajú posily.
„Nejde len o to, že nemajú dosť mužov, ale aj o to, kde vojaci bojujú. Zatiaľ čo niektoré jednotky strávili prakticky celé dva roky na hranici s Bieloruskom, vojaci z iných sú prakticky celý čas v prvej línii,“konštatuje Frolova.
Jednou z hlavných tém je zníženie veku mužov, ktorých môžu mobilizovať. Aktuálne do armády môžu povolať Ukrajincov vo veku od 27 do 60 rokov, podľa nového zákona by sa spodná hranica mala znížiť na 25 rokov.
Ide však o politicky citlivú otázku, a to aj preto, lebo na platy vojakov ide zhruba pätina ukrajinského HDP. Zelenskyj odhaduje, že na plat jedného vojaka je potrebných šesť pracujúcich civilistov. Mobilizácia ďalších 500-tisíc mužov, ako ju údajne požadoval bývalý náčelník generálneho štábu Valerij Zalužnyj, by stála ďalších dvanásť miliárd eur.
Súčasťou nového zákona majú byť tvrdšie tresty pre mužov, ktorí odmietnu povolávací rozkaz.
Financial Times píšu, že podľa nového zákona by skutočne mohli mobilizovať až 500-tisíc ľudí. Ukrajinci odhadujú, že momentálne bojuje asi 330-tisíc vojakov.
Prezident Zelenskyj vo februári vyhlásil, že na ukrajinskej strane zomrelo 31-tisíc ľudí, podľa amerických predstaviteľov môže byť skutočné číslo dvojnásobné.
ŽIVOT NA PRVOM MIESTE
V ukrajinskej armáde však sú aj jednotky, ktoré si hľadajú mužov sami, a to cielenou reklamou. Mimoriadne populárna je predovšetkým 3. útočná brigáda, ktorá vznikla z bataliónu Azov. Obľúbená je aj 30., 72. či 93. mechanizovaná brigáda.
Darí sa aj bataliónu Vlky Da Vinci, pomenovanom po slávnom ukrajinskom vojakovi Dmytrovi Kociubajlovi, ktorého volali Da Vinci. Zahynul vlani v bitke pri Bachmute.
„Samozrejme, že naša armáda potrebuje viac mužov. Hovoria to úplne všetci. Najmä preto, aby si mohli vojaci, ktorí už bojujú, aspoň trochu oddýchnuť,“reaguje Jevhen, ktorý má v batalióne na starosti regrutovanie dobrovoľníkov. V armáde ho volajú Herec.
Vraví však, že u Vlkov Da Vinci s dobrovoľníkmi nemajú problém. Aj v deň nášho rozhovoru sa im prihlásilo dvanásť ľudí. Hlási sa k nim aj pomerne veľký počet žien.
„Každý potenciálny záujemca vypíše prihlášku a potom sa spolu porozprávame. Najprv si vyhodnotíme, či do toho pôjdeme a či kandidát spĺňa naše kritériá,“vraví Jevhen, ktorý sám bojoval v Bachmute a Kupiansku.
V ich batalióne si každý sám vyberie, čo by chcel v armáde robiť. Stalo sa však už aj to, že záujemcu nevybrali. „Pamätám si, že k nám prišiel 19-ročný chlapec s rozvedenými rodičmi, ktorý žil so starými rodičmi. V tej chvíli som cítil veľkú zodpovednosť, dobre viem, ako babky milujú svoje vnúčatá,“opisuje.
Keď záujemca prejde úvodným rozhovorom, pozvú ho na päťdňový výcvik. Jeho súčasťou nie je iba fyzická príprava, ale aj zoznámenie sa so základnými hodnotami bataliónu. Podľa Jevhena si zakladajú predovšetkým na vysokej hodnote ľudského života.
Zhruba 90 percent kandidátov sa po tomto výcviku rozhodne pokračovať až na bojisko.
„Nie sme ako Rusi, kde musia vojaci počúvať veliteľa na slovo. U nás sme si rovní a všetci môžu otvoriť akúkoľvek tému. Keď niekto potrebuje pár dní voľna, dostane ich“vraví Jevhen.
VOJAKOV NEMÔŽU DEMOBILIZOVAŤ
Jevhen si myslí, že strach niektorých mužov z mobilizácie súvisí práve s tým, že si sami nemôžu vybrať preferovanú činnosť v armáde. Podľa analytičky Frolovej by mal aj na to myslieť nový zákon.
Práve ten bol pritom podľa ukrajinských zdrojov jedným zo príčin napätia medzi prezidentom Zelenským a bývalým náčelníkom generálneho štábu Zalužným. Ten vraj požadoval zhruba 500-tisíc nových mužov, čo však Zelenskyj nepovažoval za realistické.
Zalužnyj okrem iného upozorňoval, že vojaci, ktorí sú už dva roky na fronte, podľa súčasných pravidiel nemôžu byť demobilizovaní.
„Zelenského neschopnosť dosiahnuť politický konsenzus v otázke stratégie pri mobilizácii – a to aj napriek mesiacom varovaní o vážnom nedostatku kvalifikovaných vojakov na fronte – prehĺbila nezhody v ukrajinskom parlamente a v celej ukrajinskej spoločnosti,“uzatvára americký denník Washington Post.