Počúvali sme voličov koalície
Denník N a agentúra 2muse zorganizovali dva moderované skupinové rozhovory s voličmi Hlasu, Smeru a SNS. Pred prezidentskými voľbami viacerí nevidia veľké rozdiely medzi Korčokom a Pellegrinim, pripúšťajú aj hlas pre Korčoka
Keď príde na politiku, sú názory ľudí pestrejšie a oveľa zložitejšie, než by sa mohlo zdať z prieskumov straníckych preferencií, ktoré pravidelne zverejňujú médiá. Na úvod nechajme prehovoriť jednu z respondentiek skupinového rozhovoru s voličmi vládnej koalície.
V posledných voľbách volila Hlas, predtým dvakrát Smer. Za vojnu na Ukrajine kritizuje Spojené štáty americké. No keď má povedať, kto by bol ideálnym prezidentom, prezradí, že by najradšej volila súčasnú prezidentku Zuzanu Čaputovú. „Keby pani Čaputová išla do volieb, tak by som ju zase volila, aj keď sa mi teda nepáči, že sa hovorí, že drží s Amerikou, lebo ja som proti Amerike,“vysvetľuje.
„Ale je právnička, je vzdelaná, nikdy sa nenechala vytočiť. Nikdy Ficovi alebo Matovičovi, keď ju nejako častovali, nepovedala – ty si to opačné. Vždy to vedela ustáť. A pritom je žena, aj nejaké hormonálne výkyvy by mohla mať… Takýto by mal byť prezident alebo prezidentka. Aj vo svete ju brali, a keď otvorila ústa, tak povedala niečo rozumné.“
Denník N začiatkom marca zorganizoval dva moderované skupinové rozhovory s voličmi vládnej koalície: jeden s voličmi Hlasu, druhý s tými, ktorí vlani podporili SNS a Smer. Počúvali sme, ako sa pozerajú na aktuálne politické dianie, doterajšie výsledky vlády, ale aj blížiace sa prezidentské voľby.
Hlavné zistenie neprekvapí – aj keď sa časť spoločnosti obáva o demokraciu, v uliciach protestuje proti rušeniu špeciálnej prokuratúry a odmieta pokus o ovládnutie verejnoprávnych médií, koaliční voliči tento nepokoj nepociťujú. Vláde dávajú čas, aby splnila svoje sľuby, a s mnohými jej krokmi sa stotožňujú.
No neznamená to, že by súhlasili so všetkým, a už vôbec nie, že by medzi voličmi vládnych strán neboli rozdiely. Sú, a neraz prekvapivé.
VLAJOČKÁRI
Moderované skupinové rozhovory, takzvané focus groups, pre Denník N – tak ako už viackrát v minulosti – pripravila prieskumná agentúra 2muse. Naposledy sme takýmto spôsobom skúmali názory ľudí, ktorí si myslia, že vojnu na Ukrajine by malo vyhrať Rusko.
Rozhovory moderoval politológ a sociológ Pavol Baboš, ktorý okrem práce pre 2muse prednáša aj na Univerzite Komenského. „Do jednej miestnosti príde šesť až osem ľudí, ktorých si vopred vyberieme na základe kritérií,“ozrejmuje takýto výskum. „Moderátor sa s nimi rozpráva na vybrané témy. Snahou bolo nájsť pochopenie súčasného spoločenského diania, myšlienkových pochodov či motivácií. Teda akým spôsobom premýšľajú.“
Tento typ analýzy neodpovedá na otázku, koľko ľudí v populácii zastáva nejaký názor, na to slúžia kvantitatívne prieskumy verejnej mienky. Výhodou skupinových rozhovorov je, že umožňujú detailnejšie nahliadnuť do správania a motivácií ľudí pri ich rozhodovaní. Neskúmajú len to, „čo“si ľudia myslia, ale aj „prečo“.
Respondenti majú záruku anonymity a za účasť na rozhovore, ktorý trvá necelé dve hodiny, dostanú finančnú odmenu.
Témou, o ktorej hovorili respondenti spomedzi voličov vládnej koalície, boli aj prezidentské voľby. Na úvod však mali obe skupiny – teda prvá, voliči Hlasu, a druhá, voliči Smeru a SNS – povedať, aké problémy ich trápia. Spontánne menovali najmä drahotu, infláciu, ekonomické problémy, nedostupné zdravotníctvo, situáciu v školstve, ale aj dôsledky vojny na Ukrajine či rozdelenú spoločnosť. „Začali sa rozdeľovať ľudia – ty si očkovaný, ty patríš do tejto sorty, ty nie,“zaznelo v skupine zloženej z voličov Smeru a SNS.
K pandémii covidu sa vracali viacerí. „Obchádzali sa zákony v skrátenom legislatívnom procese bez toho, že by sa prerokovali niekde u zákonodarcov. Z našich virológov sa stali páni krajiny a začali diktovať, že toto bude, toto nebude,“vrátil sa k uplynulým rokom starší pán.
Moderátor zastaví respondenta s pripomienkou, že táto minulosť ho už zrejme v dnešných dňoch netrápi. „Trápi, lebo na to nadväzujú vlajočkári… Ukrajina… To je vlastne tá istá sorta ľudí. Je zaujímavé, že tábor zaočkovaných je aj za vojnu na Ukrajine,“všíma si. Povedať by sa však dal aj presný opak – je zaujímavé, že ľudia, ktorí spochybňovali pandémiu, dnes bagatelizujú ruskú agresiu.
Najmä v skupine zostavenej z voličov Smeru a SNS je vojna na Ukrajine výbušnou témou. „Pred vojnou Ukrajina nikoho nezaujímala. Je to veľké pokrytectvo. Pamätám si majstrovstvá Európy vo futbale v roku 2012,“opisuje jeden z účastníkov debaty.
„V médiách sa vysmievali z Ukrajiny, lebo bola usporiadateľskou krajinou s Poľskom. Všetci chodili na zápasy do Varšavy a Ukrajinu bojkotovali. Smiali sa aj v médiách, že kto už by chodil na Ukrajinu na futbal sa pozerať. A zrazu dneska sa to niekomu hodí, tak tu máme nový Jeruzalem. Zrazu je to Svätá zem.“
Objavuje sa aj motív „pre Ukrajincov všetko, pre Slovákov nič“, o ktorom hovoril jeden z voličov SNS. „Ide o to, že sa pomáha úplne niekde inde, do iných štátov. A keď my potrebujeme pomoc od niekoho, tak už nemáme nič. Prečo išli milióny, miliardy do Grécka? Prečo išli tam peniaze?“pýtal sa. „Teraz pomohli Ukrajine. Tam išli lietadlá, tanky, peniaze. A my čo, Slováci? A my čo? Nič.“
Pavol Baboš vnímal rozdiel medzi voličmi Hlasu na jednej strane a voličmi Smeru a SNS na strane druhej. „Pre štatisticky priemerného Slováka platí, že chce od politiky v podstate pokoj. Chce, aby ho politici neotravovali konfliktmi, hádkami a škriepkami. Chce, aby veci jednoducho fungovali,“vysvetľuje politológ.
„Túto atmosféru bolo vidno v skupine voličov Hlasu. To boli ľudia, ktorí majú svoje prirodzené problémy, chcú, aby ich vláda riešila, ale zároveň neprechádzajú ani svojím konaním, ani svojou komunikáciou do konfliktnej roviny. Aj na Petrovi Pellegrinim sa im páči, že pôsobí pokojne, vystupuje distingvovane, neháda sa. Slovo ‚pokoj‘ je pre nich kľúčové.“
Pri voličoch Smeru a SNS podľa Baboša častejšie zaznievali myšlienky, ktoré sa týkali politiky aj geopolitiky. „Myslím si, že sa mierne viac zaujímajú o politiku a sledujú intenzívnejšie niektoré typy médií vrátane alternatívnych či dezinformačných webov,“hodnotí.
TRESTNÝ ZÁKON NA OKRAJI
Posledné mesiace bol jednou z hlavných tém politického diania nový Trestný zákon a snaha vládnej koalície zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Otázka, ktorá zmobilizovala voličov opozície a priviedla do ulíc desaťtisíce z nich, zostávala v rozhovoroch s voličmi vládnej koalície na okraji. Niežeby o tom, čo sa deje, nič nevedeli.
Neplatí ani tvrdenie, že by s koalíciou súhlasili, skôr naopak. No nie je to pre nich hlavná téma. V skupine voličov Hlasu sa našla aj mladšia respondentka, ktorá sama spontánne spomenula rušenie špeciálnej prokuratúry ako problém. „Aj protesty ukazujú, že situácia na Slovensku nie je priaznivá. Zákony by mali platiť pre všetkých a toto je dôležitá inštitúcia, ktorá by tu mala fungovať,“povedala.
Keď sa v skupine voličov Hlasu problematika trestných sadzieb rozoberala podrobnejšie, väčšina z nich bola kritická. Veľmi negatívne sa pozerali na skrátenie premlčacích lehôt pri znásilnení, i keď viacerí sa mylne domnievali, že aj tu sa mali znižovať tresty.
„Ako keby niekto mal niekoho pri sebe, kto také urobil, a preto to chcú takto znižovať. Neviem, kde sa zrodila tá motivácia, skôr by som čakala opačne, že sa zvýši trestná sadzba, aby sa [páchatelia] báli trestu. Ale ono sa to robí paradoxne opačne,“čudovala sa jedna z respondentiek.
Na otázku, prečo koalícia venovala tak veľa energie práve otázke trestných sadzieb, voliči Hlasu odpovedali bez ilúzií. „Ja do toho až tak nevidím a ani ma to až tak nezaujíma, ale myslím si, že im ide o to, aby Fico a ten jeho spolok zahladili stopy po tom, čo porobili v minulosti, aby nemohli byť trestaní,“vravela pani v staršom veku.
Mladšia respondentka s ňou súhlasila. „Udiali sa nejaké veci v minulosti, v minulej vláde, keď Fico vládol. Nejaký dôvod to má, prečo to chce zrušiť, veď to je pre dobro ľudí, aby boli potrestaní tí, čo robia trestné činy… Myslím si, že pre nás občanov je špeciálna prokuratúra prospešná a nemalo by sa to rušiť.“
Ale aj medzi voličmi Pellegriniho strany sa objavil hlas,
Ja do toho až tak nevidím a ani ma to až tak nezaujíma, ale myslím si, že im ide o to, aby Fico a ten jeho spolok zahladili stopy po tom, čo porobili v minulosti, aby nemohli byť trestaní.
pani v staršom veku
ktorý mal pre zmeny v trestnej oblasti väčšie pochopenie. Pán na dôchodku obhajoval rušenie špeciálnej prokuratúry – ktorú si zamieňal so Špecializovaným trestným súdom – ako správny krok. „Fico chce zredukovať súdy, špecializovaný súd vidí ako zbytočný. Zbytočná administratíva,“vraví.
Keď ostatní hovorili o zahladení stôp z čias minulých vlád Smeru, dôchodca okamžite pripomenul minulé volebné obdobie. „Čo robili matovičovci?“pýtal sa a dodal, že práve vtedy sa konali neprávosti. „Prídu ku Kaliňákovi po zuby ozbrojení kukláči, vykopnú mu dvere v noci, so samopalmi a s ostrými nábojmi, to čo má byť? Kde sme? Aká mafiánska organizácia? Po zuby ozbrojení, ako keby to bol nejaký mafiánsky bos!“
V skupine voličov Smeru a SNS častejšie zaznievala argumentácia, ktorú na desiatkach tlačoviek používal Robert Fico.
„Pri tom Špecializovanom trestnom súde bola taká vec, že postupoval v mnohých posledných prípadoch dosť protizákonne aj drsne,“komentoval dianie jeden z respondentov. „Boli tam zrušené aj Najvyšším súdom niektoré veci, obvinenia boli postavené na vode, na výpovediach pár kajúcnikov, ktorí sa naozaj mali za čo kajať. Takže aj z tohto dôvodu sa tým zaoberali. No a, samozrejme, čo sa stalo v prípade toho Lučanského, tak to bol pre mňa najväčší otáznik. Čistá vražda.“
No ani jeden z najväčších zástancov Smeru, respondent považujúci covid za biologickú zbraň a opakovane varujúci pred vplyvom „globalistov“, nevedel prijať znižovanie trestov či skracovanie premlčacích lehôt. „Keď chceli zrušiť špeciálnu prokuratúru a Lipšica, tak sa na to mali sústrediť,“vravel.
„Ale to ostatné, čo sa týka znásilnenia, pedofilov, tak tam sú nejaké lehoty 20 rokov, tak na to by som veľmi nesiahal. Alebo by som si zistil v Čechách, v Rakúsku, v Nemecku, v Európskej únii, tak dal by som štandardné lehoty, keď už teda išli tak hlboko. Dodnes som nepochopil, o čo im išlo, čo sa týka takýchto bočných vecí.“
KOHO TRÁPI DANKOV SEMAFOR
Pavol Baboš hovorí, že pre obe skupiny bol spoločný slabý záujem o novelu Trestného zákona aj rušenie špeciálnej prokuratúry. „A zároveň aj ťažká zrozumiteľnosť. Pre mnohých ľudí nebolo jednoduché uchopiť, čo znamená nižšia trestná sadzba, čo kratšia premlčacia lehota,“upozorňuje.
„Z tohto dôvodu si možno túto otázku nezobrali za vlastný problém, keď sa o nej postupne dozvedali zo správ. Rozdiel medzi skupinami bol v zdôvodňovaní toho, prečo by to mal alebo nemal byť problém. Medzi voličmi Smeru a SNS sa opäť viac opakovali naratívy z dezinfoscény.“
Závery skupinových rozhovorov nemožno zovšeobecňovať,
Ak by som napríklad ja zvalila semafor, tak si ma tam nechajú a riešia, či som pila, nepila, fúkať či nefúkať. A tuto pán Danko ani nemusí fúkať. Politici majú jednoducho takéto možnosti a to sa mi nepáči.
no toto pozorovanie podporujú aj výsledky kvantitatívneho prieskumu, ktorý agentúra 2muse robí na internetovom paneli s reprezentatívnou vzorkou. Medzi 8. a 12. marcom sa agentúra respondentov pýtala, či zachytili niektoré udalosti rozoberané v médiách a ako ich vnímajú.
Udalosť opísanú vetou „Ústavný súd pozastavil účinnosť časti vládnej novely Trestného zákona, ktorá sa týka znižovania trestov a skráteného premlčania“zachytila asi polovica voličov vládnej koalície: 57 percent priaznivcov SNS, 52 percent voličov Smeru a 47 percent priaznivcov Hlasu (čo potvrdzuje tézu, že voliči Hlasu sa o politiku zaujímajú menej).
Rozhodnutie Ústavného súdu vnímala negatívne tretina voličov Smeru. Vyše polovice z nich prijalo správu neutrálne, pozitívne ju zhodnotilo len 10 percent. Inak vyzerali čísla medzi voličmi Hlasu: takmer 30 percent zhodnotilo správu pozitívne, negatívne asi pätina, neutrálne približne polovica. Medzi voličmi SNS bolo o niečo viac (asi 57 percent) tých, ktorí informáciu vyhodnotili neutrálne. Pozitívne ju – rovnako ako negatívne – vnímala asi pätina priaznivcov Andreja Danka.
Rozdiel medzi voličmi Smeru či SNS a Hlasu bol pri skupinových rozhovoroch viditeľný aj pri otázke o nehode Andreja Danka. Pellegriniho priaznivci oveľa častejšie badali v Dankovom správaní papalášizmus.
„Bežný človek, ak by som napríklad ja zvalila semafor, tak si ma tam nechajú a riešia, či som pila, nepila, fúkať či nefúkať. A tuto pán Danko ani nemusí fúkať. Politici majú jednoducho takéto možnosti a to sa mi nepáči. Mali by byť korektní a mali by ísť príkladom,“vravela jedna z respondentiek. A ďalší s ňou súhlasili.
„Mal zavolať políciu, že spôsobil nehodu. Nikoho síce nezabil, ale to je čisto náhoda, že
respondentka skupinového rozhovoru
tam nikto v tej chvíli nebol. Keby tam bol, tak je to iná kauza, ale mal šťastie, že tam nikto nebol, že to bol iba ten semafor.“
Spoludiskutérom opäť oponoval pán v dôchodkovom veku. „Tu sa riešia takéto veci, že Danko a semafor, za to, že to bolo v televízii. Keby ste vy nabúrali do semafora, tak to nebude v televízii. Stávajú sa také veci. Koľko ľudí spraví to čo Danko a nikto nič nevie.“A spomenul aj staršiu nehodu Daniela Lipšica. „Zabil človeka a zatvára ľudí,“vravel.
Ale ostatní jeho argumenty neprijímali. „Ja si myslím, že to treba riešiť, že netreba zatvárať oči,“nesúhlasila účastníčka prieskumu. „Ale to je potom asi evidentné, že Danko bol opitý, to je asi jediný dôvod, prečo ušiel. Ja keby som pila, asi by som tiež utiekla. Nechápem týchto politikov našich, že stále robia takéto ‚prúsery‘, a pritom sú na očiach. Oni musia byť dokonalí, čistí. Keď raz tam chce ísť, mal by byť vzorom.“
Medzi voličmi Smeru a SNS bol postoj k Dankovej nehode miernejší. „On má takú smolu, chudák, ten človek, že naňho sa každé hovno nalepí. A toto nevymyslíte – pár dní predtým, než ohlásite prezidentskú kandidatúru, narazíte do semafora a spravíte si hanbu najväčšiu. Fakt smola,“vravela mladšia volička Smeru.
Aj keď jedna diskutérka kritizovala Dankovo vykrúcanie sa po otázkach novinárov, tak zostala pri názore, že nejde o závažný problém. „Ja to beriem tak, že každý by sa vykrúcal. A polovica politikov by to ani neriešila, keby sa to stalo niekomu inému. On, bohužiaľ, má tu nevýhodu, že je mediálne známejší a pre jeho komunikačné schopnosti to proste išlo na pretras. Mne ho bolo až ľúto.“
Postoj „tak by to urobil každý“sa medzi voličmi objavoval aj pri iných témach, napríklad pri korupcii. Aj keď mnohým sympatizantom koalície prekáža, politiku vnímajú cynicky a myslia si, že vo funkcii by „kradol“každý. Vrátane nich samotných.
Za všetky jeden citát voličky Hlasu, ktorej sa nepáčilo ani dianie za minulých Ficových vlád: „Všetci politici majú za ušami. Ja nehovorím, aj ja, keby som bola v politike, by som si asi niečo uliala, ale v rámci slušnosti. Nie byť nenažraný. Nikto nie je svätý, a keď sa dostane ku korytu, každý si chceme niečo zobrať. Ale nie tak, ako sa to robilo.“
Politológ Pavol Baboš upozorňuje, že takéto nastavenie nie je typické len pre voličov dnešnej koalície. „Toto je na Slovensku tradičný spôsob vnímania politiky ako niečoho špinavého, niečoho, kam čestný človek nejde, pretože sa iba pošpiní,“vysvetľuje.
„S podobnými názormi som sa stretával v minulosti aj pri voličoch dnešných opozičných strán alebo voličoch minulej koalície. Takéto ospravedlňovanie prišlo s tým, že tam musí byť nejaká miera. To znamená, že ak vláda urobí aspoň niečo pre krajinu, zlepší verejné služby, potom sa do nejakej miery dá ticho tolerovať, že dôjde aj ku korupcii.“
„URČITE SA ZLACŇUJE“
Voliči koalície v oboch skupinách boli pri hodnotení výkonu vlády väčšinou opatrní. Keď došlo na otázku, čo pre nich vláda doteraz spravila a ktoré predvolebné sľuby koaličné strany naplnili, najčastejšie sa opakovala veta – sú tam ešte krátko.
„Za ten krátky čas sa to nedá vyhodnotiť. Ani tých sto dní, čo mali na vládnutie, nedostali, už boli napádaní. Hlavne zo strany Progresívneho Slovenska a pána Šimečku, ktorý sústavne napáda, napáda, napáda. Aj keď oni ešte si len rozdeľovali stoličky,“vravel najstarší respondent medzi voličmi Smeru a SNS.
Ďalší s ním súhlasili. „Súhlasím s názorom, že nemali dostatočný čas, aby sa nejako usadili a porozhliadali. Tak ako Matovičova vláda hasila veci, lebo, bohužiaľ, došli v nesprávny čas do vlády, tak táto vláda to má o to ťažšie, tiež sa im hádžu polená pod nohy. (…) Vidím to tak, že hasia, čo sa dá. A zháňajú si peniaze do pokladne, lebo žiadne tam nie sú.“
O tom, ako koaličné strany plnia či neplnia svoje predvolebné sľuby o lacnejších potravinách či energiách, sa dajú nájsť na webe rôzne vtipy a satirické „meme“obrázky. No medzi voličmi koalície, ktorých sme počúvali počas skupinových rozhovorov, sa pocit sklamania z nenaplnenia sľubov neobjavoval.
Naopak, časť voličov Hlasu hovorila, že potraviny sú už naozaj lacnejšie. A to aj napriek tomu, že sa predtým sťažovali na drahotu a infláciu. „Ja mám pocit, že určite sa už zlacňuje. Aj keď všetci hovoria, že nie. Ja to vidím na nákupoch a nielen keď sú akcie. Obyčajný jogurt, čo sa vyšplhal niekedy aj na 90 centov, tak sa dá kúpiť za 49 alebo 59 centov,“vravela pani v strednom veku.
Iná respondentka spomínala cenu oleja: „Všimla som si, že olej stál kedysi nejaké tri eurá. 2,89. A teraz ho kúpi človek lacnejšie, minule som kúpila v akcii za 1,15 eura. Tak som si spomenula, že olej som kúpila za tri eurá pred trištvrte rokom.“Moderátor Pavol Baboš sa v tejto chvíli respondentov spýtal, či je to zásluhou súčasnej vlády. Dôchodca v skupine mu odpovedal, že sa to deje teraz. Teda v čase, keď vláda vládne.
V skupine voličov Smeru a SNS, ktorí častejšie akcentovali geopolitické témy, na vláde oceňovali aj politiku voči Ukrajine či zámer vyšetriť manažment pandémiu covidu. No aj tu sa našla respondentka, ktorá spochybňovanie covidu a vakcín odmietala. „My už sme zabudli, že sa kedysi na covid umieralo. Keď prišli prvé vakcíny, všetci sa drali, na to sme už zabudli. Ja si pamätám, ako som môjho otca musela prihlasovať cez internet na termín, aby sa dostal konečne k vakcíne, lebo ľudia šaleli. Báli sa smrti,“vravela.
Na diskutérov sa obrátila s otázkou. „Každý sa bál, báli sme sa všetci. Vy ste sa nebáli?“Väčšina skupiny jej razantne odpovedala, že nie. „Veľa ľudí zomrelo po vakcínach,“protestovali. „Veľa ľudí zomrelo, lebo mali zle nastavenú liečbu.“
Časť debaty absolvovala aj respondentka, ktorá rôzne aspekty spoločenského diania považovala za manipuláciu. „Nemáte pocit, že ten strach bol dôsledkom manipulácie, ktorá tu bola umelo vytvorená? Ja som o tom presvedčená,“zareagovala na účastníčku debaty, ktorá sa voči spochybňovaniu pandémie ohradila.
Táto respondentka, volička Smeru, bola vo svojich názoroch od začiatku vyhranená. „Som presvedčená, že najväčší vplyv na ľudí má manipulácia s ľudským podvedomím. To je úplne evidentné, deje sa to cez médiá, cez telefóny,“hovorila razantne.
„A to mňa trápi ako pedagóga, lebo keď to vidím u detí, čo sa deje s ľudským podvedomím, hlavne u mládeže, tak to má priamy dopad na našu budúcnosť, pretože tie deti sú úplne mimo. Nevedia sa vám pozerať do očí, keď sa s vami rozprávajú. Pozerajú sa len do niečoho, čo je umelé. Umelá inteligencia ich priamo zabíja, robí sa to priamo, je to riadené z Ameriky.“
Pri moderovanej diskusii vydržala asi pol hodiny. Keď prišlo na otázky o Ukrajine a moderátor od nej žiadal, aby sa držala témy a neodbiehala, oznámila mu, že sa snaží manipulovať jej podvedomie, a s krikom diskusiu opustila. „Vy proste neznesiete, keď človek má rozhľad,
Aj ja, keby som bola v politike, by som si asi niečo uliala, ale v rámci slušnosti. Nie byť nenažraný. Nikto nie je svätý, a keď sa dostane ku korytu, každý si chceme niečo zobrať. Ale nie tak, ako sa to robilo.
volička Hlasu
a toto je problém celého tohto štátu,“hnevala sa.
„Individualizmus v tomto štáte sa úplne zabíja u detí, a keď náhodou troška trčíte z radu, už ste zlí. A to je aj váš problém. Ja som si vás očekovala, ja som psychológ. Vidím do vás, máte s tým problém, keď niekto troška trčí z radu. A preto som vám nesympatická.“
STRATÉG FICO
Pri pohľade na vojnu na Ukrajine sa v oboch skupinách opakovali podobné motívy: respondenti vyzývali „nekŕmiť konflikt zbraňami“a „robiť politiku na všetky svetové strany“. Voliči Hlasu vyrovnanú zahraničnú politiku oceňovali na Petrovi Pellegrinim. Premiér Fico im už pripadal príliš jednostranný.
„V zahraničnej politike nie je taký jednostranný ako Fico, preto odišiel aj zo Smeru a založil si stranu,“hovoril o predsedovi Hlasu pán na dôchodku. „Fico je troška viac na Sovietsky zväz zameraný, Pellegrini je všestranný, aj Amerika, aj Rusko. Všetkých berie rovnako.“
Tento postoj oceňovali aj jeho spoludiskutujúci. „Ideálna pozícia je zhruba narovnako. S každým by sa malo vychádzať, nemalo by to byť, že teraz sa voči niekomu vyhraním a z neho robím nepriateľa a mám, naopak, Rusko len za priateľa. Malo by to byť vyvážené.“
Ani v tejto skupine nebol Robert Fico vnímaný vyslovene negatívne, viacerí voliči Hlasu na ňom oceňovali, že si „vypočuje názory väčšiny ľudí“alebo že „chodí po Slovensku a dáva peniaze obciam na východe, ktoré ich potrebujú“.
Nepáči sa im jeho prejav, vulgarizmy a výpady voči prezidentke. „Neskúmam teraz politiku, akú vedie, ale veľmi sa mi nepáči jeho vyjadrovanie a vulgarizmy. Aj konkrétne na prezidentku. Tak raz je prezidentka, tak nejakú úctu treba mať. Nemal by byť zlým príkladom,“vravela volička Hlasu v strednom veku. „Ale zasa sa mi páči, že je niekedy drzý na novinárov, že ich odbije, lebo to sa nedá inak. Ale vulgarizmy, to nie, mali by byť džentlmeni v politike.“
Mimochodom, verbálne ataky Fica na novinárov prekážali málokomu, problém s tým nemajú ani tí, ktorí sa na hrubosť v politike sťažovali. „Neprekáža mi drzosť k novinárom, aj keď viem, že človek by mal mať slušné zásady,“vysvetľovala rozpor jedna z respondentiek.
„Je zaujímavé, že k novinárom mi to neprekáža, asi lebo ich beriem, že oni sú vlastne nejako tlačení do mediálnej agendy ovplyvňovať mienku ľudí. Alebo záleží aj, aký novinár, či bulvárny alebo taký, čo rozoberá odborné a normálne témy. Beriem to ako divadlo – ak si novinári robia kabaret, oni im to vracajú.“
Vo všeobecnosti voliči koalície hovorili o Ficovi ako o stratégovi, psychológovi, ako o niekom, kto si každý svoj krok premyslí a vie, čo ním chce dosiahnuť. To pri hodnotení zvyšných dvoch koaličných lídrov chýbalo. O Petrovi Pellegrinim a Andrejovi Dankovi padli slová, že sú karieristi s podobnou históriou. Ako zhodnotil jeden z respondentov: tak ako Danko opustil Slotu, tak Pellegrini opustil Fica.
Opäť sa prejavil rozdiel medzi
Bude navonok reprezentovať dobre, ale nie som si istá, či pôjde o jeho vlastný názor alebo bude nejako umelo ovplyvňovaný.
oboma skupinami: voliči Hlasu boli voči Dankovi kritickí, spolu s Igorom Matovičom a Štefanom Harabinom ho zaraďovali medzi najhorších politikov, nepáčila sa im jeho komunikácia ani vystupovanie. „Andrej Danko, to je prípad číslo dva. Slota bol jednotka, on je dvojka.“
V druhej skupine však vyzdvihovali jeho politické postoje. „Je proti vojne, čo je teda pre mňa dosť podstatné, lebo ja to vidím dosť zle, keď je niekto za vojnu. Takže toto je úplne prvá vec, ktorú si dnes všímam,“vravel volič SNS, tridsiatnik.
„A takisto som toho názoru, čo vraví aj on, že treba mať dobré vzťahy, tak ako na Západe, tak aj na Východe. Ja som tiež toho istého názoru, že žiadne vojenské konflikty by sa nemali viesť a malo by sa vždy iba rokovať. A aj po obchodnej, ekonomickej stránke je určite dobré sa viazať aj smerom k Rusku. Pretože to malo svoje výhody.”
KOHO ZA PREZIDENTA?
Časť diskusie sa zamerala na prezidentské voľby. Opäť platilo, že kým časť spoločnosti, najmä priaznivci opozície vidia v prezidentských voľbách zlomovú udalosť, ktorá bude mať vplyv na vývoj Slovenska, medzi voličmi koalície nič také nenájdete. Voľby nevnímajú dramaticky.
Od novej hlavy štátu očakávajú najmä reprezentatívne vystupovanie, apolitickosť a schopnosť zastupovať krajinu v zahraničí. V tomto zmysle mnohí z nich – najmä voliči Hlasu – nevideli až taký veľký rozdiel medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom.
V skupine šestice voličov Hlasu, ktorá sa zúčastnila moderovaného rozhovoru, až traja povedali, že zvažujú hlas pre Korčoka. Dáta z reprezentatívnych prieskumov verejnej mienky takýto trend nepotvrdzujú – v našom prípade mohlo zohrať rolu, že respondenti pochádzali z Bratislavy –, no zdá sa, že pre časť vládnych voličov ide o príliš podobných kandidátov.
„Ja si myslím, že či tam bude Pellegrini, alebo Korčok, to je jedno. Rozhodnutia aj tak robí celý tím, to nie je len na ňom. On nemôže vedieť všetko,“padlo tiež v skupine voličov Hlasu.
Pri pohľade na prezidentské voľby treba myslieť aj na to, že časť ľudí, ktorí vlani v septembri volili Hlas, tvorili sklamaní voliči bývalých vládnych strán OĽaNO, Sme rodina a dokonca aj SaS. Jeden takýto volič sa zúčastnil aj skupinového rozhovoru a ako povedal, osobne ho sklamalo, že si Pellegrini na koaličnú spoluprácu vybral Smer a nie stredopravé prozápadné strany.
„Ja som sklamaný z toho, ako dopadli voľby, a preto nebudem voliť Pellegriniho. Budem voliť Korčoka,“vysvetľoval. „Za mňa má Korčok lepšie vzťahy na Západe. Žiadny vplyv od Fica, a teda nás bude lepšie reprezentovať hlavne v západnej časti. To sú naši spojenci, na to netreba zabúdať. Smerom na východ treba budovať vzťahy, ale byť opatrný.“
Tu sa vynára problém, ktorý majú s Pellegrinim viacerí voliči vládnej koalície: považujú ho za nevyspytateľného. Tí, ktorí volili Hlas a dúfali v spoluprácu tejto strany s prozápadnými stranami, sa obávajú, že bude príliš v područí Roberta Fica. Ale tí, ktorí volili Smer a SNS, síce oceňujú, že Hlas išiel do vlády Roberta Fica, no nie sú si istí, či Pellegrini zase v budúcnosti neobráti.
„Vie upútať, milo rozprávať, zaujať, vie sa slušne vyjadrovať. Ale čo sa týka záujmov, aj ja som v kútiku duše presvedčená, že bude robiť len to, čo mu bude nakázané,“vravela jedna volička Smeru. „Síce bude navonok reprezentovať dobre, ale nie som si istá, či pôjde o jeho vlastný názor alebo bude nejako umelo ovplyvňovaný.“
Pellegrinimu nakoniec zrejme dajú hlas aj tí, čo o ňom pochybujú, vrátane radikálnejších voličov Smeru. „Globalistická politika nás ide doslova zlikvidovať cez digitálny svet, cez vojnový svet, cez energetický svet, cez Green Deal… Tak budem robiť všetko pre to, aby som volil aspoň takých, čo im trošku hádžu polienka pod nohy,“zdôvodní svoj hlas pre Pellegriniho jeden z nich. To, že si Hlas po voľbách vybral koalíciu so Smerom a SNS, ho „milo“prekvapilo.
A čo by vládnym voličom prekážalo na Ivanovi Korčokovi? Mnohí z nich ho označili za reprezentatívneho politika s charizmou, no nebol by podľa nich apolitický a podporoval by posielanie zbraní na Ukrajinu. „Prezliekač kabátov, vo všetkých politických stranách, pracuje politicky. To už tam môžete mať rovno Petra Pavla z Čiech alebo Zuzanu Čaputovú. Znovu pôjdeme americkým smerom. Nie je to čistý hráč,“vravel jeden z respondentov.
V oboch skupinách bolo dôležité volanie po tom, aby bol prezident reprezentatívny a štátnik. To v očiach skupiny voličov Smeru a SNS vylučovalo Štefana Harabina, aj keď sa s ním viacerí názorovo zhodovali. „Názory má dobré, ale niekedy ide až do kozmu,“vravel jeden z diskutérov.
„Je hašterivý, s každým sa háda, je nesympatický, nehodí sa za prezidenta,“zhodnotila ďalšia z respondentiek.
Hlavným záverom z debát, ktoré agentúra 2muse pre Denník N zorganizovala, je pozorovanie, že nepokoj a obavy o demokraciu cíti len jedna časť spoločnosti. Tá druhá vrátane umiernených voličov Hlasu žiadne smerovanie k autokracii nevníma.
„Nič také nevyplynulo ani zo spontánnych odpovedí, ani z diskusie, ktorá nasledovala,“vraví politológ Pavol Baboš. „Niektorí voliči Smeru sú naladení práve opačne. Voči vývoju, ktorý dnes máme, sú nastavení pozitívne, lebo ich hodnoty, ich názory – to, čo si oni myslia, sa stáva dominantným v spoločenskom diskurze. A to im skôr lichotí, než aby im to prekážalo.“
volička Smeru o Petrovi Pellegrinim